Kto privedie národy k mieru?
1, 2. Ako sa v našich dňoch spĺňa proroctvo z Izaiáša 2:2–4?
DRUHÁ kapitola Izaiáša je oveľa viac ako iba proroctvo o návrate židovského ľudu do Jeruzalema po 70 rokoch babylonského zajatia. Áno, toto proroctvo poukazuje na obrátenie ľudí zo všetkých národov k čistému uctievaniu jediného pravého Boha, Jehovu. To zahŕňa vytvorenie medzinárodného bratstva, ktoré preukazuje posvätnú službu prijateľnú Bohu.
2 Premena v takom rozsahu, týkajúca sa ľudí vo všetkých častiach sveta, by mala byť nielen dramatická, ale aj natoľko viditeľná, akoby k nej došlo na vrchu, ktorý každý vidí. Presne to sa dnes deje medzi Jehovovými svedkami po celom svete. Milióny ľudí z cirkví „kresťanstva“ sa dozvedajú, že Boh je jeden, a prestávajú uctievať Trojicu. Indickí hinduisti opúšťajú svoj panteón bohov a tisíce modiel kvôli jedinému pravému Bohu. To isté sa dá povedať o ľuďoch v Afrike či na vzdialených ostrovoch alebo na Strednom východe. Tí, ktorí vystupujú na Jehovov svätý vrch, k jeho čistému uctievaniu, odkladajú všetku rasovú, kmeňovú a politickú nenávisť; doslova ‚sa už neučia vojne‘. — Izaiáš 2:2–4.
Totožnosť Mesiáša — zdroj sporov
3. Aký vplyv na národy má mať Mesiáš podľa Izaiáša 11:10?
3 Toto medzinárodné bratstvo súvisí aj so splnením Božieho predsavzatia s celým ľudstvom: že ľudia zo všetkých národov si budú žehnať prostredníctvom sľúbeného „semena“, Abrahámovho potomka, a tak budú uctievať Boha v pravde a v jednote. (Genezis 3:15; 22:18, JP) Neskoršie proroctvá ukázali, že toto „semeno“ má byť aj ‚prorokom ako Mojžiš‘, ktorý sprostredkuje novú zmluvu. Táto zmluva bude slúžiť ako právny základ, aby úprimní ľudia zo všetkých národov uctievali Boha v jednote. (Deuteronomium 18:15, 18, 19; Jeremiáš 31:31–34) Okrem toho „semeno“ má byť Mesiášom, vládcom z Dávidovej línie; jeho trón Boh upevní navždy. (1. Paralipomenon 17:11, 12) Podľa proroka Izaiáša bude Mesiáš ústrednou postavou, ktorá zjednotí ľudí zo všetkých národov (po hebrejsky gójim). Izaiáš 11:10 hovorí: „Stane sa v ten deň, že Jesseho koreň, ktorý stojí ako štandarda [„ako signál“, NS] pre národy, budú národy hľadať; a miesto jeho odpočinku bude slávne.“ — JP.
4. Čo povedal istý rabín o Ježišovom vplyve na ľudský rod?
4 O totožnosti Mesiáša sa diskutuje celé storočia. Podľa Izaiáša 11:10 a ďalších textov to má byť Žid, potomok kráľa Dávida (Jesseho syn), a ľudia zo všetkých národov ho majú uznať ako právoplatného Mesiáša poslaného od Boha. Rabín H. G. Enelow o Ježišovi, židovskom učiteľovi 1. storočia, napísal: „Žiaden citlivý Žid nemôže byť ľahostajný k tomu, že by Žid mal mať taký obrovský podiel na náboženskom vzdelávaní a vedení ľudského rodu.“10 Ktorého iného Žida prijalo toľko pohanov ako Mesiáša? Mohol byť nejaký Žid prijatý v ešte širšom meradle? Niektorých ľudí však veľmi znepokojuje myšlienka, že Mesiášom by mal byť Ježiš. Ich argumenty stoja za preskúmanie.
Odpadlíctvo „kresťanstva“
5.–7. Prečo majú mnohí odpor už len k menu Ježiš a k výrazu kresťanstvo?
5 Pre väčšinu nekresťanov je to práve „kresťanstvo“, ktorého stúpenci údajne nasledujú Kristovo učenie, čo vyvolalo odpor voči samotnému Ježišovmu menu. V mene Ježiša trpelo z rúk „kresťanstva“ mnoho národov, ale viac ako ktorýkoľvek iný národ trpeli nepochybne Židia.
6 V našich dňoch antisemitizmus v „kresťanstve“ vyvrcholil v čase nacistického vyhladzovania Židov. I keď svoju úlohu zohralo mnoho faktorov, nemôžeme prehliadať náboženskú nenávisť ako jednu z hlavných príčin. A hoci by to niektorí z „kresťanstva“ popierali, skutočnosť, že „kresťania“, tak katolíci, ako protestanti, boli medzi tými, ktorí zabíjali alebo zabíjanie ospravedlňovali, poprieť nemožno. V knihe A Jew Today (Dnešný Žid) Elie Wiesel zhŕňa židovský názor: „Ako si možno vysvetliť, že ani Hitler, ani Himmler neboli nikdy vylúčení z cirkvi? Ako si možno vysvetliť, že Pius XII. nikdy nepovažoval za nutné odsúdiť Osvienčim a Treblinku? Ako si možno vysvetliť, že veľká časť esesákov boli veriaci, ktorí zostali verní svojim kresťanským zväzkom až do konca? Ako si možno vysvetliť, že zabijaci chodili medzi masakrami na spoveď? A ako si možno vysvetliť, že všetci pochádzali z kresťanských rodín a dostali kresťanskú výchovu?“11 Takže akú vieru možno očakávať od Židov v toho, koho meno bolo po stáročia spojené so všetkým ponižovaním a so všetkými ranami, ktoré dostávali?
7 Odhliadnuc od otvoreného prenasledovania, aký mravný príklad dávajú „kresťanské“ krajiny ostatnému svetu? Len vojny, križiacke ťaženia a „svätú“ inkvizíciu. Dokonca i prvá a druhá svetová vojna sa začala v „kresťanských“ krajinách. Dá sa povedať, že je „kresťanská“ morálka príkladná? Aids sa vymyká kontrole v krajinách, kde sa väčšina populácie hlási ku kresťanstvu. Škandály medzi duchovenstvom „kresťanstva“ sú smutne známe. Nemravní televízni evanjelisti, ktorí hromadia milióny dolárov a žijú ako králi, či homosexuálni duchovní, daktorí dokonca zažalovaní za pohlavné zneužívanie chlapcov, to je len niekoľko vecí, ktoré podľa nekresťanov charakterizujú kresťanstvo — to je ovocie, ktoré vrhá špinu na meno Ježiša, ktorého „kresťania“ údajne nasledujú.
8.–10. a) Prečo „kresťanstvo“ nemôže oprávnene tvrdiť, že zastupuje Ježiša a pravé kresťanstvo? b) Ako Písma varujú pred odpadnutím od Ježišovho pravého učenia?
8 Judaizmus aj islam navyše právom odpudzuje modlárstvo, ktoré bujnie v „kresťanstve“. Mnohé nebiblické náuky „kresťanstva“, napríklad uctievanie Márie ako „Matky Božej“, sú pre tieto náboženstvá neprijateľné. Židia sa pozerajú s opovrhnutím obzvlášť na náuku o Trojici, lebo je v zrejmom rozpore s podstatou judaizmu — s monoteistickým poňatím, ktoré je obsiahnuté v slovách: „POČUJ, Ó IZRAEL: PÁN, NÁŠ BOH, PÁN JE JEDEN.“ — Deuteronomium 6:4, JP.
9 Prenasledovanie, ktorého sa dopúšťalo „kresťanstvo“, jeho vojny, nemravnosť, pokrytectvo a rúhavé náuky sú neospravedlniteľné nielen v očiach nekresťanov, ale aj v očiach Všemohúceho Boha. Preto Jehovovi svedkovia nie sú časťou „kresťanstva“, i keď sú nasledovníkmi Ježiša Krista. „Kresťanstvo“ naproti tomu nepatrí k pravému kresťanstvu. S prvými kresťanmi má „kresťanstvo“ spoločné vlastne len to, že používa Ježišovo meno. Ale ak bolo Ježišovo učenie také výnimočne dobré a praktické, ako došlo k takému odpadnutiu?
10 O tom, že sa objavia falošní kresťania a že dôjde k odpadnutiu od Ježišovho pravého učenia, prorokoval sám Ježiš, ako aj pisatelia Kresťanských gréckych písiem, nesprávne označovaných ako Nový zákon. (Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:1–12; 1. Timotejovi 4:1–3; 2. Petra 2:1, 2) Podľa Matúša 7:21–23 sám Mesiáš bude takých odpadlíkov súdiť za to, čo sú, a povie im: „Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — NS; porovnaj Matúša 13:24–30, 37–43.
Prečo boli potrebné ďalšie Písma?
11, 12. a) Čo sú Kresťanské grécke písma? b) Kto napísal tieto Písma? c) Prečo bolo nevyhnutné, aby Boh inšpiroval tieto spisy?
11 Spočiatku všetci Ježišovi nasledovníci boli Židia. Skutočne, tisíce Židov v 1. storočí, vrátane ‚veľkého zástupu kňazov‘, prijali Ježiša ako ‚proroka podobného Mojžišovi‘, ako Mesiáša. (Skutky 2:5, 37, 41; 4:4; 6:7; Deuteronomium 18:18) Títo Židia sa stali základom novej medzinárodnej skupiny ctiteľov Jehovu Boha, zákonne ustanovenej na základe „novej zmluvy“ sprostredkovanej prorokom, ako bol Mojžiš. — Jeremiáš 31:31–34.
12 S novou zmluvou vznikla i potreba ďalších inšpirovaných spisov, ktoré by poskytli nevyhnutné dodatočné informácie tým, čo budú slúžiť Bohu pod usporiadaním novej zmluvy. Všetky tieto spisy, Kresťanské grécke písma, napísali Židia. Podávajú správu o Ježišovom živote a učení, uvádzajú podrobnosti týkajúce sa mnohých proroctiev zapísaných v Hebrejských písmach a objasňujú skutočnosti o Mesiášovi a jeho úlohe v božskom predsavzatí. Navyše, obsahujú listy, ktoré slúžia ako rady a povzbudenie pre nový medzinárodný zbor ctiteľov.a
Bol Ježiš tým sľúbeným Mesiášom?
13.–16. Čo presvedčilo mnohých Židov prvého storočia o tom, že Ježiš je Mesiáš?
13 Ale či Ježiša nezavrhli náboženskí vodcovia jeho doby? Áno, a tí zasa ovplyvnili masy. Avšak nebol zavrhnutý aj Jeremiáš a ostatní proroci náboženskými vodcami svojich dní? (Jeremiáš 7:25, 26; 20:1–6; 2. Paralipomenon 36:15, 16) Ježišových súčasníkov, ktorí v neho uverili a mali príležitosť priamo preskúmať jeho učenie a skutky, ako aj proroctvá, ktoré sa ho týkali, neodradil odpor náboženských vodcov, ktorí videli, že ich náboženský monopol je ohrozený. To, čoho boli títo úprimní Židia očitými svedkami, ich presvedčilo, že mesiášske proroctvá sa splnili na Ježišovi. Aké mocné dôkazy presvedčili týchto Židov prvého storočia tak, že boli ochotní riskovať všetko, dokonca i život, keď hlásali vieru v Ježiša ako sľúbeného Mesiáša? — Ján 9:22; 16:2.
14 Po prvé, bol to správny čas. Danielovo proroctvo o Mesiášovi v 9. kapitole ukázalo, že sa objaví pred zničením druhého chrámu.b — Daniel 9:24–27.
15 Po druhé, bol to zodpovedajúci muž. Pochádzal z kmeňa Júdu a bol potomkom kráľa Dávida. (Genezis 49:10; 1. Paralipomenon 17:11–14; porovnaj Matúša 1:1–16; Lukáša 3:23–31.) Narodil sa tiež v Betleheme, o ktorom Židia prvého storočia všeobecne predpokladali, že je označený za rodisko Mesiáša.c (Micheáš 5:1 [5:2, NS]; porovnaj Matúša 2:4–6; Lukáša 2:1–7; Jána 7:42.) To všetko boli dôležité odporučenia, ktoré Židia v Ježišových dňoch očakávali od Mesiáša a ktoré mali slúžiť na určenie jeho totožnosti.
16 Ďalej, učenie toho muža bolo správne. Nebolo založené na politike či na formálnom dodržiavaní zákona, ale bolo duchovné a etické.d Jednoducho povedané, išiel k jadru vecí. Navyše, Ježiš si dovolil odvolávať sa výhradne na Písma ako na svoju konečnú autoritu, a nie na výroky skorších náboženských vodcov, ako to bolo zvykom. To udivovalo zástupy, „lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma“. (Matúš 7:29, NS) Záznamy o Ježišovom živote predstavujú takú mocnú osobnosť a také jasné učenie, že historici to uvádzajú ako jeden z dôvodov, pre ktorý možno tvrdiť, že Ježiš nebol mýtickou postavou.e
17.–20. a) Ktoré proroctvá v Hebrejských písmach hovoria o čase Mesiášovho príchodu a o jeho obetnej smrti? b) Prečo bolo nevyhnutné, aby Mesiáš zomrel?
17 Rôzne proroctvá Hebrejských písiem, ktoré boli dlho prijímané ako mesiášske, sa splnili utrpením a smrťou Ježiša. Tieto proroctvá spájajú Mesiášovu smrť s odpustením hriechov. V Kresťanských gréckych písmach je toto zmierenie, poskytnuté Mesiášovou smrťou, označené ako ‚výkupná obeť‘. (Matúš 20:28; Rimanom 3:24) Čo patrí medzi tieto proroctvá?
18 Všimnite si slová proroctva v Danielovi 9:24, 25 (JP): „Sedemdesiat týždňov je určených tvojmu ľudu a tvojmu svätému mestu, aby bol ukončený priestupok a urobený koniec hriechu a odpustená neprávosť a privedená večná spravodlivosť... po pomazaného [„Mesiáša“, po hebrejsky Mašiach], knieža.“ V tomto texte nemožno prehliadnuť spojitosť medzi „Mesiášom“ (Pomazaným) a ‚ukončením priestupku a urobením konca hriechu‘. Verš 26 ďalej uvádza, že „po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude pomazaný [„Mesiáš“, po hebrejsky Mašiach] odrezaný“, iným slovom, zabitý. (Pozri rámček na strane 26.)
19 Ďalší text, ktorý sa vzťahuje na to, že Mesiáš bude „odrezaný“ čiže zabitý ako obeť zmierenia, je v Izaiášovi 52:13 až 53:12. (Pozri rámček na strane 28.) Rabíni v prvom storočí vzťahovali tento text na Mesiáša a robil to aj Rambam a ďalší v stredoveku. Uvedená pasáž jednoznačne objasňuje, že odpustenie je spojené s Mesiášom a jeho smrťou.
20 Z vyššie uvedených dôvodov mnoho Židov prvého storočia ľahko pochopilo učenie, že z Božieho hľadiska Mesiášova smrť umožní úplné odpustenie hriechu. Židia vedeli, že Písma hovoria o ľudskej zdedenej nedokonalosti. (Kazateľ 7:20) Poučenie o potrebe obete na zmierenie za hriech dostávali denne; táto potreba bola zrejmá zo samotnej štruktúry a podstaty zmluvy Zákona. Udalosti opísané v záznamoch o Ježišovom živote ho predstavujú ako dokonalého človeka, ktorého smrť mohla priniesť zmierenie za hriech ľudstva.f (Matúš 20:28; Lukáš 1:26–38) Keď Kresťanské grécke písma objasnili, že rôzne obete pod Zákonom predobrazovali túto konečnú a úplnú obeť, bola plnšie pochopená celá štruktúra Zákona, ako aj ďalšie časti Písiem.g — Hebrejom 10:1–10.
Prorok ako Mojžiš — spoľahlivý
21, 22. a) Ako dokazujú historické udalosti, ktoré sa týkajú zničenia Jeruzalema, že Ježiš bol pravým prorokom? b) Ako to dokazujú aj historické udalosti našich dní?
21 Kresťanské grécke písma nevysvetľujú len Ježišovu smrť ako výkupnú obeť, ale vyzdvihujú aj jeho úlohu ‚proroka ako bol Mojžiš‘. (Deuteronomium 18:18; pozri stranu 14, odseky 17 až 19.) Ako taký prorokoval zničenie Jeruzalema a poučil svojich učeníkov, aby z mesta utiekli, keď uvidia, že je obklopené vojskami. (Matúš 23:37–24:2; Lukáš 21:20, 21) Ale ako môže niekto utiecť z mesta obkľúčeného vojenskými oddielmi? Židovský historik Jósep ben Mattatjáh (Josephus), očitý svedok týchto udalostí, zaznamenal odpoveď: „Cestius [rímsky vojvodca, 66 n. l.]... náhle odvolal svojich mužov, vzdal sa nádeje, aj keď neutrpel žiadnu porážku, a bez akéhokoľvek dôvodu odtiahol od Mesta.“13 To bola vhodná príležitosť, ktorú kresťania potrebovali, aby mohli utiecť z mesta. O štyri roky, v roku 70 n. l., sa rímske oddiely vrátili, teraz pod vedením generála Tita, a opäť obľahli mesto. Ježiš o meste prorokoval, že nepriateľ postaví ‚opevnenie z ostrých kolov a obkľúči mesto a zo všetkých strán ho bude tiesniť‘. (Lukáš 19:43, NS) Josephus potvrdzuje, že Titus postavil také opevnenie z ostrých kolov, dlhé takmer 8 kilometrov, a zbavil krajinu stromov v okruhu 16 kilometrov. Ježišove proroctvá poskytli presné pokyny, ako uniknúť zničeniu z rúk Rimanov. Pravdivosť jeho proroctiev je potvrdená tým, že sa zachránili všetci, ktorí na ne dbali. — Lukáš 21:20–24.
22 Ježiš tiež prorokoval, že v budúcnosti Boh odstráni každé zlo i tých, ktorí ho pôsobia. Podľa Lukáša 21:24 (NS) hovoril o „ustanovených časoch národov“, a tak ukázal, že Boh stanovil hranicu, ako dlho bude znášať existenciu ľudského panstva.h Ježiš takisto predpovedal, že posledné dni ľudského panovania sa budú vyznačovať vojnami, hladom, zemetraseniami, morovými nákazami, zločinnosťou a násilím a že pred koncom ľudského panovania bude prebiehať celosvetové vyučovacie dielo, aby ľudia zo všetkých národov boli informovaní, že z nebies panuje Božia vláda. (Pozri Matúša 24:3–14; Lukáša 21:10, 11.) Jehovovi svedkovia veria, že toto veľké zložené znamenie sa spĺňa od roku 1914, v ktorom sa skončili „ustanovené časy národov“. Dlho predtým svedkovia oznamovali, že rok 1914 bude výrazným rokom v ľudských dejinách. Keď v auguste v tom roku vypukla prvá svetová vojna, ich očakávanie sa potvrdilo. Pravdaže, nikto z Jehovových svedkov nedostal nijaké božské videnie; k takému záveru ich viedlo pozorné štúdium Svätých písiem.
Národy vyučované cestám pokoja
23. Ako sa Ježiš mohol stať ustanoveným Kráľom Božieho Kráľovstva?
23 Keby sa nesplnila posledná časť Mesiášovej úlohy pri spĺňaní Božieho predsavzatia — že sa stane ustanoveným Kráľom Božieho Kráľovstva — mala by jeho úloha pri zabezpečení výkupnej obete, ako aj to, že bude prorokom ako Mojžiš, len obmedzenú hodnotu. (Izaiáš 9:5, 6 [9:6, 7, NS]) Ale ako mohol mať Ježiš také postavenie, keď zomrel? V súlade s proroctvami o Mesiášovi Boh Ježiša vzkriesil na tretí deň po jeho smrti. (Žalm 16:8–11; Izaiáš 53:10, 12; porovnaj Matúša 28:1–7; Lukáša 24:44–46; Skutky 2:24–32; 1. Korinťanom 15:3–8.) Boh ho obnovil k životu nie ako človeka, pretože Ježiš predložil svoj dokonalý ľudský život ako obeť, ale ako mocného duchovného tvora, ktorý čaká po Božej pravici na ďalšie pokyny. — Žalm 110:1; Skutky 2:33–35; Hebrejom 10:12, 13.
24.–26. Ako sa Jehovovi svedkovia podieľajú na spĺňaní Izaiášovho proroctva?
24 Kráľ Dávid napísal, že v čase, keď začne panovať Mesiáš, ‚Boží ľud sa ochotne ponúkne‘. (Žalm 110:3) Aj keď sa svetové pomery od označeného roku 1914 vyvíjali od zlého k horšiemu, splnila sa aj pozitívna stránka biblického proroctva; Boží ľud ochotne a dobrovoľne ponúkol svoj čas na kázanie ‚dobrého posolstva o kráľovstve po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom‘. (Matúš 24:14, NS) Svedkovia napríklad každý rok trávia stovky miliónov hodín tým, že hovoria ľuďom o Božom Kráľovstve a vedú bezplatné domáce biblické štúdiá s tými, ktorí sa zaujímajú o preskúmanie skutočností.
25 Všetok čas venujú bez nároku na odmenu. Medzi týmito pracovníkmi sú ľudia z rôzneho spoločenského postavenia, každého veku a takmer z každej profesie, akú si len možno predstaviť. To sú tí, ktorých Izaiáš 2:3 opisuje slovami: „Mnohý ľud pôjde a povie: ‚Poďte, vystúpme na Vrch PÁNA [po hebrejsky יהוה, Jehova].‘“ To nie je len kampaň „získavania duší“. To je celosvetový vzdelávací program s dvoma cieľmi: 1. informovať ľudí z každého národa, že Božie Kráľovstvo panuje, a presne im povedať, čo onedlho vykoná, a 2. bezplatne vyučovať všetkých ľudí, ktorí chcú preskúmať skutočnosti a slúžiť živému Bohu tak, ako si to on želá. Úspech tohto diela a splnenie proroctiev sú zaručené. Prečo? Pretože sám Jehova Boh toto dielo podporuje. — Zechariáš 4:6.
26 Nie je teda rozumné pozerať sa na dielo Jehovových svedkov ako na splnenie proroctva z Izaiáša 2:3? Poznáte niekoho iného, kto koná toto dielo? Alebo si myslíte, že je to len zhoda okolností, že milióny ľudí využívajú svoj čas na to, aby hovorili o posolstve, o ktorom sa prorokovalo asi pred dvetisíc rokmi, o posolstve, ktoré sa malo rozhlasovať v čase nebývalých zvratov? Áno, v týchto posledných dňoch sú to Jehovovi svedkovia, ktorí sa stali ‚svetlom pre národy‘. (Izaiáš 42:6; 49:6) Sú jediným medzinárodným bratstvom, ktoré zjednotene a pokojne slúži Jehovovi Bohu pod vedením Mesiáša, ‚koreňa Jesseho‘, o ktorom hlásajú, že je ‚signálom‘ pre národy. — Izaiáš 11:10, NS, JP.
[Poznámky pod čiarou]
a Niektorí ľudia tvrdia, že tieto spisy sú protirečivé alebo že protirečia Hebrejským písmam. Skúmanie údajných protirečení však ukazuje, že to tak nie je. Uplatňuje sa tu rovnaká zásada ako v prípade údajných protirečení v Hebrejských písmach. (Pozri strany 6 a 8, odseky 9 až 12.) Pretože všetci prví kresťania, vrátane tých, ktorí písali knihy tvoriace Kresťanské grécke písma, boli Židia, nepodnecovali k antisemitizmu, takisto ako k nemu nepodnecovali ani židovskí proroci pred nimi, ktorí odsudzovali náboženských vodcov svojej doby.
b Židia prvého storočia tomu všeobecne rozumeli tak, že sa uvedené proroctvo splní v ich dňoch. (Lukáš 3:15) Menasse ben Israel, rabín zo 17. storočia, napísal v diele De Termino Vitae (O konci života): „Niektorí prijímali význam tých 70 týždňov tak, že po ich skončení príde Mesiáš a ustanoví ich za vládcov celého sveta. Áno, všetci, ktorí v tom čase pozdvihli zbrane proti Rimanom, sa držali tohto názoru.“
c Staroveké židovsko-aramejské voľné spracovanie čiže Targum uvádza Micheáša 5:1 takto: „Z teba [Betlehem] predo mnou vyjde Mesiáš.“
d Židovský historik Joseph Klausner napísal: „Človek ako Ježiš, pre ktorého bol etický ideál všetkým, bol až dovtedy niečím nebývalým v judaizme tej doby... A tak jeho etické učenie išlo očividne nad učenie Pirkē Aboth a inú talmudskú alebo midrašskú literatúru. Neutápa sa v záplave právnych predpisov a svetských informácií.“12
e Úplnú správu o živote a službe Ježiša pozri v knihe Najväčší človek, ktorý kedy žil, ktorú vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, Inc.
f Apoštol Pavol poukázal na Ježiša ako na ‚druhého Adama‘, ktorého smrť priniesla zmierenie za hriech zdedený po Adamovi. (1. Korinťanom 15:45–47; Rimanom 5:12, 15–19) Viac informácií o tom, prečo bolo také usporiadanie potrebné, nájdete na strane 14, odseky 15 a 16 a v poznámke pod čiarou.
g V tomto svetle nadobúda príbeh o Abrahámovi nový význam. Boh nežiadal Abraháma, aby zabil svojho syna len preto, aby vyskúšal jeho vieru, ale aj preto, aby Abrahám zohral obraznú drámu a aby ľudia mohli porozumieť, že Boh sám poskytne obeť, niekoho, kto mu je drahý, na večný úžitok ľudstva. Ten, koho Boh poskytne, bude Abrahámovým Semenom, prostredníctvom ktorého si podľa Božieho sľubu ‚budú žehnať všetky národy zeme‘. (Genezis 22:10–12, 16–18; porovnaj Jána 3:16.) Podobnosť a koncept sú príliš jasné a určité, než aby boli len súhrou okolností alebo chytrým ľudským výmyslom.
h Keď sa Ježiš zmieňoval o „ustanovených časoch národov“, očividne odkazoval na proroctvo Daniela 4:10–34 (4:10–37, NS). Dôkladnejšie vysvetlenie tohto proroctva pozri v knihe Insight on the Scriptures (Hlbší pohľad na Písma), zväzok 1, strany 132–135, angl., a v knihe „Príď tvoje kráľovstvo“, kapitola 14 a dodatok; obe knihy vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, Inc.
[Rámček na strane 26]
KTO JE ‚POMAZANÝ‘? KEDY PRÍDE?
Daniel 9:24 (JP): „Sedemdesiat týždňov je určených tvojmu ľudu.“
◆ Čo je účelom uvedeného časového obdobia?
„Aby bol... urobený koniec hriechu a odpustená neprávosť a privedená večná spravodlivosť a zapečatené videnie a prorok.“ Už len zo samotných týchto slov sa dá predpokladať, že je to jedno z najdôležitejších proroctiev v Písmach.
Daniel 9:26 (JP): „Po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude pomazaný [„Mesiáš“, po hebrejsky Mašiach] odrezaný a viac už nebude.“ Všimnite si, že k odrezaniu Mesiáša, čiže k jeho smrti, malo dôjsť pred zničením druhého chrámu v roku 70 n. l., ako hovorí ďalší verš: „A ľud kniežaťa, ktorý príde, zničí mesto a svätyňu.“
◆ Ako rozumejú uvedenému proroctvu židovskí komentátori?
Medzi židovskými komentátormi nie je nijaký všeobecne uznávaný výklad tohto proroctva. Niektorí sa snažia uplatniť jeho časti na návrat z babylonského vyhnanstva (537 pred n. l.), iní ho vzťahujú na obdobie vzbury Makabejcov proti silám helenizácie (168–165 pred n. l.), ďalší na zničenie druhého chrámu Rimanmi v roku 70 n. l., zatiaľ čo ešte iní vzťahujú časti proroctva na príchod Mesiáša, ktorý ešte len očakávajú.
Všeobecne možno povedať, že súčasné židovské výklady sú nedostatočné z dvoch základných dôvodov:
1. Majú sklon znižovať dôležitosť tohto proroctva, úplne ignorujú predsavzatie, ktoré je ním vyjadrené, totiž ukončiť hriech a neprávosť a ustanoviť večnú spravodlivosť.
2. Žiadne z týchto štandardných vysvetlení nezodpovedá nijakému rozumnému časovému výpočtu, čo bolo hlavným účelom toho, že Daniel dostal toto proroctvo vo forme, z ktorej sa dalo zistiť, kedy dôjde k splneniu. — Porovnaj Daniela 9:2.
◆ Existuje vysvetlenie tohto proroctva, ktoré je v súlade tak s predsavzatím, ktoré je v ňom vyjadrené, ako aj s historickými skutočnosťami?
Všimnite si nasledujúce:
Sedemdesiat týždňov: Židovskí komentátori takmer jednoznačne usudzujú, že to znamená týždne rokov, inými slovami, 490 rokov. To je v súlade s biblickým prorockým počítaním ‚roku za každý deň‘. — Numeri 14:34; Levitikus 25:8; Ezechiel 4:6.
◆ Od vyjdenia slova o obnovení a vystavaní Jeruzalema: Nehemiáš uvádza, že v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa bol poverený, aby obnovil a vystaval Jeruzalem. To bolo v roku 455 pred n. l. — Nehemiáš 2:1–8; pozri Insight on the Scriptures, zväzok 2, strany 614–616, 899, 900, angl., vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, Inc.
Sedem týždňov: Sedem týždňov (rokov, teda 49 rokov) sa vzťahuje na obdobie dokončenia obnovy mesta, Jeruzalema.
Šesťdesiatdva týždňov: Šesťdesiatdva týždňov (rokov, teda 434 rokov) sa vzťahuje na obdobie od dokončenia mesta do príchodu Mesiáša.i
Keď tieto dve časové obdobia spojíme, dostaneme 69 týždňov rokov, teda 483 rokov. Ak berieme ako východzí bod rok 455 pred n. l., potom 69. týždeň sa skončil v roku 29 n. l.
29 n. l.: Žid menom Ježiš (po hebrejsky Ješua), narodený v Betleheme, vychovaný v Nazarete, z Dávidovho rodu, začína kázať po celej izraelskej krajine. — Lukáš 3:1–3, 21, 22.
◆ „A po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch bude Mesiáš odrezaný“ (Daniel 9:26, NS): V roku 33 n. l. je Ježiš po tri a pol ročnom kázaní zabitý. To je v súlade s tým, čo uvádza Daniel 9:27.
◆ „Spôsobí, že prestane obeť a obetný dar“ (Daniel 9:27, NS): Ježiš hovoril o svojej smrti ako o obeti. (Matúš 20:28) Z Božieho hľadiska bola vyvrcholením obetí predkladaných podľa zmluvy Zákona. (Hebrejom 8:1–13) Ježišova obetná smrť poskytla základ pre všetko, o čom sa zmieňuje Daniel 9:24.
Priniesla odpustenie hriechu.
Potvrdila Božie sľuby a proroctvá.
Poskytla právny základ podľa Božích meradiel pre večnú spravodlivosť v budúcnosti.
To všetko sa stalo pred zničením druhého chrámu, ako naznačilo proroctvo.
Nie je každé iné vysvetlenie, ktoré poukazuje na neskoršie splnenie, nedostatočné, pokiaľ ide o vyjadrené predsavzatie?
Klásť splnenie tohto proroctva do budúcnosti by znamenalo vytrhnúť ho z časového rámca 70 týždňov rokov a tiež to, že by k nemu nedošlo pred zničením druhého jeruzalemského chrámu.
[Poznámka pod čiarou]
i Interpunkcia, ktorá vedie v súčasnom hebrejskom texte (pôvodný hebrejský text neobsahoval samohláskové ani interpunkčné znamienka) k inému porozumeniu delenia času, nie je pôvodná. Skôr je dodatkom znalcov Zákona zo stredoveku, ktorí zrejme nesúhlasili s výkladom tohto textu, podľa ktorého sa splnil na Ježišovi.
[Rámček na strane 28]
„MÔJ SLUHA“ — KTO TO JE?
„‚Vskutku, Môj sluha... bol opovrhovaný, ľudia sa ho stránili... Pokladali sme ho za bezvýznamného. A bola to naša choroba, ktorú niesol, naše trápenie, ktoré zniesol... Ale bol zranený pre naše hriechy, drvený pre naše neprávosti... Všetci sme zblúdili ako ovce... A PÁN ho postihol pre vinu nás všetkých.‘... I keď sa nedopustil žiadneho bezprávia a nevyslovil žiadnu faloš... ‚Môj spravodlivý sluha urobí mnohých spravodlivými, je to ich trest, ktorý nesie... Vydal sám seba [„vylial svoju dušu“, NS] na smrť a bol počítaný medzi hriešnikov, zatiaľ čo niesol vinu mnohých a prihováral sa za hriešnikov.‘“ — Izaiáš 52:13–53:12.
Izaiáš tu podáva obraz celkom nevinného, čistého jedinca, ktorého utrpenie a smrť poskytli zmierenie za jeho vlastný národ, ktorý ho neuznal.
Dnes však väčšina židovských komentátorov prijíma ako uznávaný fakt, že proroctvo poukazuje na izraelský národ ako na celok alebo na skupinu spravodlivých vnútri národa.
Otázkou je: Zodpovedal niekedy izraelský národ, alebo čo i len jeho časť, uvedenému opisu, alebo sa to vzťahuje na jednotlivca?
Za vyše 800 rokov odvtedy, ako Izaiáš zapísal slová tohto proroctva (asi 732 pred n. l.), niet nijakého záznamu o tom, že by dajaký Žid alebo rabín učil, že tu ide o „sluhu“ v kolektívnom zmysle. Počas uvedeného obdobia sa proroctvo všeobecne chápalo tak, že poukazuje na jednotlivca, a celkovo sa naň pozeralo ako na proroctvo o Mesiášovi.
Všimnite si ďalej poznámky v úvode knihy The Fifty-Third Chapter of Isaiah According to the Jewish Interpreters (Päťdesiata tretia kapitola Izaiáša podľa židovských interprétov): „Dochované židovské výklady siahajúce až do konca amoraického obdobia [do 6. storočia n. l.] svedčia o tom, že v tom čase sa často, azda dokonca všeobecne a bez pochybností predpokladalo, že zmienenou postavou je Mesiáš, ako to, samozrejme, vykladá o niečo neskôr aj Targum.“ — Vydal H. M. Orlinsky, 1969, strana 17.
Čo mohlo byť pohnútkou zavrhnutia a prehodnotenia toho najprirodzenejšieho porozumenia tohto biblického textu, totiž že sa vzťahuje na jednotlivca, áno, na Mesiáša? Nebola to len snaha vyhnúť sa akémukoľvek spojeniu medzi týmto proroctvom a Ježišom, Židom prvého storočia, ktorý zodpovedal uvedenému opisu do najmenších podrobností?
[Obrázok na strane 25]
Jehovovi svedkovia — tu ich vidíme pri Galilejskom mori v Izraeli — sú rovnako činní na celom svete a pozývajú ľudí zo všetkých národov, aby sa viac dozvedeli o Božích predsavzatiach a požiadavkách