Uctievaj Jehovu svojím bohatstvom
‚NIE SOM boháč, som len mladý a mám veľmi málo majetku.‘ ‚Nemám poriadne vzdelanie. Čo by som ja mohol dať Jehovovi?‘ ‚Som ťažko postihnutý, Jehova si ma ani nevšimne.‘ ‚Mám pokročilý vek, už je neskoro na to, aby som získal bohatstvo.‘
Napadajú ťa takéto myšlienky, keď čítaš názov tohto článku? Napriek tomu si možno bohatší, ako si myslíš. Spomeň si na slová Pána Ježiša zboru v Smyrne: „Poznám tvoje súženie a chudobu — ale si bohatý.“ (Zjavenie 2:9) Už v Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi... Radšej si ukladajte poklady v nebi... Lebo kde je tvoj poklad, tam bude i tvoje srdce.“ (Matúš 6:19–21) Povzbudzujú ťa tieto slová nášho Majstra? Možno, že je v tebe niečo, čo náš nebeský Otec Jehova a jeho Syn považujú za veľmi cenné. Preskúmajme to.
Krása mladosti — sila a horlivosť
Ako môže mladý človek preukazovať cennú službu Jehovovi? Príslovia 20:29 nás ubezpečujú, že mladí majú vynikajúci prostriedok — telesnú silu. Je veľmi osviežujúce vidieť, ako mladý človek venuje svoju energiu a sviežosť službe nášmu Bohu.
Obracajme stránky histórie späť až na začiatok tridsiatych rokov, keď veľa mladistvých počulo o pravde z Biblie. Jeden šestnásťročný chlapec si požičal od kamaráta biblickú študijnú pomôcku Stvorenie, vydanú Spoločnosťou Strážna veža. Keď prišiel ku kapitole Nové stvorenie a prečítal si o zasvätení, vedel, čo chce urobiť so svojím životom. Ihneď sa oddal všemohúcemu stvoriteľovi. Nasledujúci rok si prečítal inú publikáciu, Ospravedlnenie (1. diel), a dozvedel sa, že má vyhliadku podieľať sa na ospravedlnení Božieho mena a zvrchovanosti. Táto správa v ňom roznietila vrelú túžbu slúžiť celým časom. V tom istom roku požiadal o prednosti priekopníka a pokračuje v službe celým časom až dodnes. Veľa jeho vrstovníkov už dokončilo svoj pozemský beh, ale mnohí z tých, ktorí zostali, stále prejavujú celým srdcom ducha oddanosti nášmu nebeskému Otcovi.
Prejavuje mládež z dnešného veľkého zástupu túto cennú vlastnosť? Určite áno. Správy v Ročenke dokazujú, že množstvo mladých, ktorí sú prirovnaní ku kropajám rosy, sa teraz pripojilo k radom priekopníkov. (Žalm 110:3) Správa z Filipín hovorí, že 13 percent pravidelných priekopníkov je vo veku do 20 rokov. Je to tak aj inde? Áno. Z prieskumu na malých ostrovoch Trinidad a Tobago vyplynulo, že od 1. septembra 1986 do 30. septembra 1988 nastúpilo 282 nových priekopníkov. 48 malo vek do dvadsať rokov.
Zoznám sa s Charmaine Francisovou. Hovorí: „Rodičia sa so mnou odmalička rozprávali o službe Jehovovi a o tom, aby sme mu zostali verní. Keď sa ma rodičia pýtali, čo by som robila, keby ich pre zvestovanie dobrého posolstva uväznili, povedala som: ‚Budem slúžiť Jehovovi.‘ Krok oddanosti som urobila, keď som mala trinásť a pokrstiť som sa dala v štrnástich rokoch. Odvtedy som počas každých školských prázdnin slúžila ako pomocná priekopníčka. V roku 1983 som nastúpila pravidelnú priekopnícku službu. V prvom roku priekopníckej služby som mala radosť, lebo jednej žene v domácnosti som pomohla, aby sa stala Jehovovou služobníčkou. Teraz vediem deväť biblických štúdií. Jedna osoba sa pripravuje na krst a ďalšie tri chodia na zhromaždenia.
Tak čo, mladí, už súhlasíte, že máte niečo cenné, čím by ste uctievali Jehovu? Samozrejme! Aj keď azda teraz nie ste v službe celým časom, môžete uctievať Jehovu podľa svojich okolností. Možno, že máte pred sebou ešte veľa rokov školy. Napriek tomu máte cennú príležitosť chváliť Jehovu pred svojimi učiteľmi a spolužiakmi. Desaťročný Christian Kalloo priniesol do školy knihu Ako vznikol život? Evolúciou alebo stvorením? Čo to spôsobilo? Rozšíril sedem výtlačkov tejto knihy medzi tými, ktorých námet zaujímal. Jednu knihu rozšíril v službe z domu do domu. Môžeš to urobiť aj ty. — Porovnaj Matúša 21:15, 16.
Náš vznešený učiteľ nás vyučuje
Prorok Izaiáš povedal: „Zvrchovaný Pán Jehova mi dal jazyk učených.“ Pripisoval svoju schopnosť hovoriť Jehovovi. Tiež prorokoval: „Môj duch, ktorý je na tebe a moje slová, ktoré som ti vložil do úst — nebudú odňaté z tvojich úst ani z úst potomstva tvojho potomstva.“ (Izaiáš 50:4; 59:21) Ako sa nevzdelaní obyčajní ľudia stali Ježišovými apoštolmi a Boh im dal múdrosť, tak Jehova dáva múdrosť obyčajným ľuďom aj dnes.
V Ročenke 1986 sú povzbudzujúce správy pre tých, ktorí mali slabé alebo žiadne svetské vzdelanie. V mnohých krajinách robia Jehovovi svedkovia kurzy čítania pre dospelých. Jehova takéto osoby veľmi požehnal. V rokoch 1962–1984 urobilo v Nigérii asi 19 238 osôb výborné pokroky. Naučili sa čítať a písať a teraz môžu naozaj čítať Bibliu sebe i tým, ktorým vydávajú svedectvo. Ako sú bohato požehnaní! Jeden brat si počínal tak dobre, že sa stal učiteľom v triede čítania v zbore.
Uvažuj aj o skúsenosti Ezechiela Ovbiageleho. Keď bol v roku 1940 pokrstený, nevedel čítať. Akonáhle sa to naučil, robil také pokroky, že sa stal priekopníkom, a neskôr, v roku 1953, bol menovaný za cestujúceho dozorcu.
Učenie nepozná prekážky veku. Niekto azda cituje známe príslovie: „Starého psa nenaučíš nové kúsky.“ O psoch to možno platí, ale ľudia nie sú zvieratá. Aj starší ľudia sa môžu učiť. Učia sa, ak si naozaj prajú poznať Jehovu a slúžiť mu. Možno, že o takých vieš. Napríklad Alica Okonová v Nigérii bola povzbudená, aby čítala Bibliu a dozvedela sa o nádeji, ktorú ponúka. Urobila to a nádej ju rozradostnila. V osemdesiatich rokoch nebola príliš stará na to, aby sa učila. Myslíš, že neurobila radosť Jehovovmu srdcu? Je bohatá vo viere. Príslovia 3:14 nás ubezpečujú, že mať múdrosť „je lepšie, než mať ako zisk striebro a mať ju ako výnos než mať samotné zlato“. Keď niekto vie presne hovoriť pravdu, jeho slová sú ako „zlaté jablká v strieborných ozdobách“. — Príslovia 25:11; Kolosanom 3:16.
Postihnutí, ale bohatí vo viere a výborných skutkoch
Človek, ktorý sa narodí telesne postihnutý, sa môže cítiť veľmi skľúčený, keď dorastá a uvedomuje si svoju situáciu. Väčší otras to môže byť pre toho, kto sa stane neschopným v dospelosti. Je ich situácia beznádejná? Nie, môže dokonca otvoriť cestu do večného života.
Počas 1. svetovej vojny Edward Stead viedol v mestečku Arvada vo Wyomingu, USA, jazdeckú stajňu a jeho manželka spravovala malý hotel. Strašná španielska chrípka znížila jeho odolnosť, a tak sa stal obeťou reumatickej artrózy, ktorá mu skrivila kĺby do tej miery, že jeho telo sa skrútilo do tvaru pojazdného kresla. Napriek tomu, že bol bezmocný, mohol rozprávať a trochu hýbať rukami. Nejaký čas uvažoval o samovražde. Potom sa stretol s pravdou a dychtivo ju prijal.
Najprv sedával pri vchode do hotela a rozprával sa s hosťami o svojej novej viere. Mohol natoľko pohnúť rukami, že otvoril biblickú publikáciu a ukázal ju tým, ktorí sa zastavili a počúvali. Tí, ktorí si cenili jeho úsilie, ho nazývali zmrzačený letec. Potom sa rozhodol, že by mohol vydávať svedectvo v iných mestách, keby mu spravili špeciálnu kabínu na nákladnom aute. Urobili to a on slúžil veľa rokov ako priekopník. Putoval tisíce míľ od Wyomingu po Texas s dvoma alebo troma mladými priekopníkmi, ktorí sa oňho starali. Pokiaľ žil, bol pre všetkých, ktorí ho poznali, veľkým povzbudením.
Ak sa cítiš skľúčený pod vplyvom telesného postihnutia, môžeš si prečítať článok v anglickom vydaní Strážnej veže z 15. novembra 1986, strany 22–25. Všetci muži, o ktorých sa tam hovorí, sú starší, duchovní radcovia, spôsobilí utešovať svojich bratov, ktorí sú azda telesne zdraví, ale potrebujú duchovné budovanie. Akí bohatí sú v Božích očiach! — 1. Timotejovi 6:18.
Šesťdesiattriročná Esterleta Dicková je šestnásť rokov pokrstenou svedkyňou. V roku 1978 stratila zrak, ale počas uplynulých dvoch rokov slúži ako pravidelná priekopníčka. Je to možné? Nech povie sama.
Rozpráva: „Jedného dňa sa ma opýtala mladá sestra, priekopníčka: ‚Sestra Dicková, ty vždy dosiahneš svoj cieľ ako pomocná priekopníčka. Nechceš to skúsiť ako pravidelná priekopníčka?‘“
Esterleta sa bála, že bude bratom na ťarchu, ale spomenula si, že krajský dozorca povzbudzoval do priekopníckej služby. Hovorí: „Začala som a teraz som už v priekopníckej službe dva roky. Vydávam svedectvo na ulici a mám veľa dodatočných návštev. Navyše vediem šesť domácich biblických štúdií. Ako? Kým navštívim majiteľa bytu, nechám si doma prečítať študijnú látku s citovanými textami, takže môžem štúdium komentovať. Traja z mojich záujemcov so mnou chodia na zhromaždenia a jedna je už pokrstená.“
Každý môže ‚naplniť svoju ruku‘ darom
Obmedzuje sa dávanie na duchovné veci? Nie. Keď kráľ Dávid robil prípravy na stavbu chrámu, opýtal sa: „Kto sa dnes dobrovoľne ponúkne a naplní svoju ruku darom pre Jehovu?“ (1. Paralipomenon 29:5) Mohol to urobiť ktokoľvek. Podobne si dnes mladí, starí, zdraví, chorí prajú dávať dobrovoľné hmotné príspevky na podporu záujmov kráľovstva. Je to možné urobiť cez kanceláriu odbočky vo svojej krajine alebo cez miestny zbor. Kto chce, môže takto podľa svojich možností pomôcť niesť náklady, aby sa dobré posolstvo zvestovalo po celej obývanej zemi. Je to prednosť. — 2. Korinťanom 9:8–12.
Ale je dôležitejšie, že máš duchovné bohatstvo, ktorým môžeš uctievať Jehovu. Mladí majú silu a sviežosť. Neučení sa môžu učiť, aby predkladali Jehovovi ovocie svojich úst. Postihnutí môžu napredovať v poznaní, múdrosti a porozumení, čo aj robia, takže mnohí nielen celým časom chvália Jehovu, ale sú aj radcovia a pastieri v kresťanskom zbore. Nie si bohatší, ako si si myslel? Uctievaj teda Jehovu svojím bohatstvom. — Hebrejom 13:15, 16.