„Stále skúšajte, či ste vo viere“

Vrcholné myšlienky z 2. listu Korinťanom

APOŠTOL Pavol mal záujem o kresťanov v Korinte. Ako sa budú pozerať na rady, ktoré im dal vo svojom prvom liste? Bol práve v Macedónii, keď prišiel Títus s priaznivou správou, že jeho list zarmútil Korinťanov na pokánie. Pavol mal z toho veľkú radosť. — 2. Korinťanom 7:8–13.

Druhý list Korinťanom napísal Pavol z Macedónie pravdepodobne v druhej polovici roku 55 n. l. V tomto liste sa zaoberal opatreniami, ktoré treba podniknúť na zachovanie čistoty zboru. Podnecoval v ňom túžbu prispieť núdznym veriacim v Judei a obraňoval svoje apoštolstvo. Mnoho z toho, čo Pavol povedal, nám môže pomôcť pri ‚skúšaní, či sme vo viere‘. (13:5) Čo môžeme načerpať z tohto listu?

Slúžme Bohu útechy

Apoštol poukázal na to, že rovnako ako nám Boh dáva útechu vo všetkom našom súžení, aj my by sme mali potešovať druhých a modliť sa za nich. (1:1–2:11) Hoci Pavol a jeho druhovia boli pod nesmiernym tlakom, Boh ich predsa vyslobodil. No Korinťania im mohli pomôcť modlitbami; rovnako aj my by sme sa mali modliť za druhých, ktorí prijímajú pravú vieru. A čo ten nemorálny muž, spomínaný v 5. kapitole 1. listu Korinťanom? Zdá sa, že bol vylúčený, ale činil pokánie a prejavil ľútosť. Ako sa musel tešiť, keď sa Korinťania ‚rozšírili‘ v odpúšťaní a láskyplne ho opäť prijali medzi seba.

Pavlove slová môžu zväčšiť naše ocenenie pre kresťanskú službu a posilniť nás, aby sme sa zastávali pravej viery. (2:12–6:10) Veď služobníci novej zmluvy majú prednosť byť vo „víťaznom sprievode“, ktorý vedie Boh. Pavol a jeho spolupracovníci mali poklad služby pre milosť, ktorá im bola preukázaná. Ako oni, aj súčasní pomazaní majú službu zmierenia. Avšak všetci svedkovia Jehovu obohacujú druhých svojou službou.

Zdokonaľujme svätosť a buďme štedrí

Pavol nám poukazuje na to, že kresťanskí služobníci musia zdokonaľovať svätosť v bázni pred Jehovom. (6:11–7:16) Ak máme stáť pevne vo viere, nesmieme sa dať spriahnuť s neveriacimi a musíme byť očistení od telesného a duchovného poškvrnenia. Korinťania sa očistili tým, že odňali spoločenstvo nemorálnemu hriešnikovi; Pavol sa radoval, že jeho prvý list ich zarmútil na pokánie pre záchranu.

Dozvedáme sa tiež, že bohabojní Boží služobníci sú odmenení za svoju štedrosť. (8:1–9:15) Keď Pavol hovoril o príspevkoch pre „svätých“, ktorí trpeli núdzou, citoval vynikajúci príklad Macedónčanov. Boli štedrí nad svoju možnosť, a Pavol dúfal, že uvidí rovnaký druh štedrosti aj u Korinťanov. Ich dávanie — a rovnako aj naše — by malo byť zo srdca, pretože „Boh miluje radostného darcu“ a obohacuje svoj ľud za každý druh štedrosti.

Pavol — starostlivý apoštol

Keď vykonáme ako Boží služobníci v Jehovovej službe čokoľvek, chváľme sa Jehovom a nie sami sebou. (10:1–12:13) Koniec – koncov, len duchovnými zbraňami „mocnými od Boha“ môžeme boriť falošné úvahy. Chváliaci sa „najvynikajúcejší apoštoli“ medzi Korinťanmi sa nemohli nikdy vyrovnať Pavlovi vo vytrvalosti, ktorú prejavil ako Kristov služobník. Ale aby sa nadmerne nepovyšoval, Boh neodstránil jeho „osteň v tele“ — možno slabý zrak, alebo tých falošných apoštolov. Pavol sa radšej chváli svojou slabosťou, aby „Kristova moc“ mohla zostať nad ním ako stan. Bol mužom, ktorý stál pevne vo viere, nezaostal v ničom za tými najvynikajúcejšími apoštolmi. Korinťania videli dôkazy apoštolstva, ktoré Pavol medzi nimi predložil „so všetkou vytrvalosťou a znameniami, zázrakmi a mocnými skutkami“.

Ako Boží služobník a apoštol mal Pavol na srdci duchovné záujmy spoluveriacich; rovnaký postoj by sme mali mať aj my. (12:14–13:14) ‚Chcel byť úplne vydaný za ich duše.‘ Avšak Pavol mal obavy, že keď príde do Korintu, nájde niektorých, čo nerobili pokánie zo skutkov tela. Preto radil všetkým, aby sa stále skúšali, či sú vo viere a modlili sa, aby „nevykonali nič zlé“. Na záver ich nabádal, aby sa radovali, aby sa dali naprávať a potešiť, aby boli jednotní a žili pokojne. Aká skvelá je táto rada aj pre nás!

Stále skúšajme!

Pavlov druhý list Korinťanom teda upozorňuje na rôzne spôsoby, ako stále skúšať, či sme vo viere. Jeho slová by nás určite mali pohnúť k tomu, aby sme potešovali druhých, ako Boh utešuje nás vo všetkom našom súžení. To, čo apoštol povedal o kresťanskej službe, by nás malo podnietiť, aby sme ju konali verne, zatiaľ čo zdokonaľujeme svätosť v bázni pred Jehovom.

Keď uplatníme Pavlove rady, staneme sa štedrejšími a užitočnejšími. Jeho slová by nás mali ale nabádať, aby sme sa chválili v Jehovovi, a nie sami sebou. Mali by zväčšiť náš milujúci záujem o spoluveriacich. Tieto a aj ďalšie body v druhom liste Korinťanom nám určite môžu pomôcť pri „skúšaní, či sme vo viere“.

[Rámček/obrázok na strane 26]

ODZRKADĽUJTE JEHOVOVU SLÁVU: Keď Mojžiš zišiel dolu z vrchu Sinaj s doskami Zákona, jeho tvár vyžarovala lúče, pretože s ním hovoril Boh. (2. Mojžišova 34:29, 30) Pavol sa o tom zmienil a povedal: „My všetci sa premieňame na ten istý obraz od slávy k sláve, presne tak ako to koná Jehova, Duch, zatiaľ čo s odhalenými tvárami odrážame ako zrkadlá Jehovovu slávu.“ (2. Korinťanom 3:7–18) Staroveké ručné zrkadlá boli vyrábané z kovov ako bronz alebo meď a boli vysoko leštené, aby mali dobrý odrazový povrch. Pomazaní ako zrkadlá odrážajú Božiu slávu, ktorá na nich žiari z Ježiša Krista a postupne „ich premieňa na obraz“ prenášaný Jehovovým, slávu odrážajúcim Synom. (2. Korinťanom 4:6; Efezanom 5:1) Pomocou svätého ducha a Písma vytvára v nich Boh „novú osobnosť“, ktorá je odrazom jeho vlastností. (Efezanom 4:24; Kolosanom 3:10) Či je naša nádej nebeská alebo pozemská, prejavujme túto osobnosť a vážme si prednosť, že smieme odzrkadľovať Božiu slávu v našej zvestovateľskej službe!

[Rámček/obrázok na strane 27]

ZBRANE SPRAVODLIVOSTI: Pavol a jeho druhovia sa odporúčali ako Boží služobníci aj „zbraňami spravodlivosti po pravici i po ľavici“. (2. Korinťanom 6:3–7) Pravá ruka sa používala na ovládanie meča a ľavá na držanie štítu. Hoci boli napádaní zo všetkých strán, Pavol a jeho spolupracovníci boli vyzbrojení na duchovný boj. Tento boj bol vedený proti falošným učiteľom a „najvynikajúcejším apoštolom“, aby korintský zbor nebol odvedený od oddanosti Kristovi. Pavol sa neuchýlil k zbraniam hriešneho tela — k chytráctvu, podvodu alebo úskočnosti. (2. Korinťanom 10:8–10; 11:3, 12–14; 12:11, 16) Skôr používal „zbrane“, ktoré boli spravodlivými, oprávnenými prostriedkami na podporu pravého uctievania proti všetkým útokom. Jehovovi svedkovia teraz používajú takéto „zbrane spravodlivosti“ na rovnaký účel.