Pozor na odpadlíkov!
Vrcholné myšlienky z listu Júdu
JEHOVOVI služobníci si musia ‚sprotiviť to, čo je zlé‘ a ‚lipnúť k tomu, čo je dobré‘. (Rimanom 12:9) Biblický pisateľ Júda k tomu pomohol druhým vo svojom liste, ktorý bol poslaný z Palestíny asi okolo roku 65 n. l.
Júda o sebe povedal, že je „otrok Ježiša Krista, ale brat Jakuba“. Tento Jakub bol zrejme dobre známy nevlastný brat Ježiša Krista. (Marek 6:3; Skutky 15:13–21; Galaťanom 1:19) Sám Júda bol teda Ježišov nevlastný brat. Možno však považoval za nevhodné zmieňovať sa o tomto telesnom zväzku, pretože Kristus už bol v tom čase oslávenou duchovnou osobou v nebi. Rady, ktoré poskytuje Júdov list, sú veľmi priame a môžu nám pomôcť, aby sme ‚lipli k tomu, čo je dobré‘ a dávali si pozor na odpadlíkov.
‚Tvrdo bojujte‘
Júda mal síce v úmysle písať o spoločnej záchrane kresťanov, ale zistil, že musí nabádať svojich čitateľov, aby „tvrdo bojovali za vieru“. (Verše 1–4) Prečo? Pretože už do zboru vnikli bezbožní ľudia a ‚obracali nezaslúženú láskavosť Boha na ospravedlnenie voľného správania‘. Nesprávne sa domnievali, že môžu porušovať Božie zákony, a predsa zostať medzi jeho ľudom. Nikdy nepodľahnime takému skazenému uvažovaniu, ale vždy sa usilujme o spravodlivosť a buďme vďační, že nás Boh pomocou krvi Ježiša Krista milosrdne očistil od našich hriechov. — 1. Korinťanom 6:9–11; 1. Jána 1:7.
Dostávame výstrahy
Musíme sa chrániť pred určitými postojmi, spôsobmi konania a ľuďmi. (Verše 5–16) Niektorí Izraelčania zachránení z Egypta neprejavovali vieru, a preto boli zničení. Anjeli, ktorí opustili svoje správne postavenie, sú ‚uchovaní s večnými putami v hustej [duchovnej] tme pre súd veľkého dňa‘. Hrubá nemravnosť viedla k tomu, že si Sodoma a Gomora privodili „sudcovský trest večného ohňa“. Preto stále konajme tak, aby sme sa páčili Bohu, a nikdy neopúšťajme „cestu života“. — Žalm 16:11.
Na rozdiel od archanjela Michaela, ktorý nevyniesol utŕhačnými slovami súd ani nad Diablom, bezbožní ľudia hovorili utŕhačne „o slávnych“, zrejme o tých, ktorým Boh a Kristus udelili určitú slávu ako pomazaným starším. Neprejavujme neúctu Bohom danej autorite!
Bezbožní ľudia sa riadili zlým príkladom Kaina, Balaama a Kóracha. Predstavovali duchovné ohrozenie, ktoré môže byť prirovnané ku skalám skrytým pod vodou, a podobali sa oblakom bez vody a mŕtvym, vykoreneným stromom, ktoré neprinášajú nič užitočné. Títo odpadlíci boli tiež reptáci, sťažujúci sa a tí, ktorí „pre svoj vlastný prospech obdivujú osobnosti“.
Stále odolávajme
Ďalej Júda radil ako odolávať zlým vplyvom. (Verše 17–25) V „poslednom čase“ budú posmievači, a praví kresťania ich musia znášať a musia vydržať ich dnešné posmešné slová. Aby sme odolali takým zlým vplyvom, musíme sa budovať v svojej „najsvätejšej viere“, modliť sa so svätým duchom a zotrvávať v Božej láske, zatiaľ čo čakáme na prejav Ježišovho milosrdenstva.
Bezbožní muži zjavne vystupovali v úlohe falošných učiteľov a vyvolali v niektorých ľuďoch pochybnosti. (Porovnaj 2. Petra 2:1–3.) A čo potrebovali tí, ktorí mali pochybnosti? Potrebovali duchovnú pomoc, aby boli vychvátení z „ohňa“, z večného zničenia! (Matúš 18:8, 9) Ale zbožní ľudia sa takého osudu báť nemusia, pretože Jehova ich bude chrániť pred „potkýnaním“ sa do hriechu a do záhuby, ktorá čaká odpadlíkov.
[Rámček na strane 31]
Skryté skaly: Júda varoval spolukresťanov pred ‚skalami skrytými pod vodou na ich hostinách lásky‘. (Júda 12) Takí odpadlíci predstierali lásku k veriacim a boli ako rozoklané skaly pod vodou, ktoré mohli spôsobiť stroskotanie lode alebo mohli zraniť a zabiť plavca. Hostiny lásky boli možno hody, na ktoré pozývali zámožní kresťania chudobných spoluveriacich. Cirkevný otec Chrysostomos (347?–407 n. l.) povedal: „Všetci sa schádzali na spoločnej hostine: bohatí priniesli zásoby a pozvaní boli chudobní a tí, ktorí nemali nič, a všetci hodovali spoločne.“ Nech boli hody lásky v ranej dobe akejkoľvek povahy, Júdova výstraha pomáhala verným, aby dávali pozor na odpadlíkov, ktorí mohli ako ‚skryté skaly‘ spôsobiť duchovnú smrť. Kresťania síce nedostali príkaz, aby usporadúvali hostiny lásky, a tie sa dnes ani nerobia, ale členovia Jehovovho ľudu si v časoch núdze navzájom pomáhajú v hmotnom ohľade a pestujú príjemné spoločenstvo.