„Oblečme si zbrane svetla“
„Noc veľmi pokročila. Deň sa priblížil. Teda zoblečme skutky, ktoré patria tme, a oblečme si zbrane svetla.“ — RIMANOM 13:12.
1, 2. Ako reagovala väčšina Židov v prvom storočí na „pravé svetlo“, a to napriek akým výhodám?
JEŽIŠ KRISTUS je „pravé svetlo, ktoré svieti človeku každého druhu“. (Ján 1:9) Keď prišiel v roku 29 n. l. ako Mesiáš, prišiel k národu, ktorý si Boh vyvolil za svojich svedkov a ktorý bol prinajmenšom formálne zasvätený Jehovovi. (Izaiáš 43:10) Mnoho Izraelčanov čakalo Mesiáša a značný počet z nich poznal niektoré z proroctiev, podľa ktorých ho bude možné identifikovať. Okrem toho Ježiš zvestoval vo všetkých častiach Palestíny a konal znamenia pred očami veľkého množstva ľudí. Zástupy sa zhromažďovali, aby ho počúvali, a hlboko na nich zapôsobilo, čo videli a počuli. — Matúš 4:23–25; 7:28, 29; 9:32–36; Ján 7:31.
2 Nakoniec však väčšina Židov odmietla Ježiša. V Jánovom evanjeliu sa hovorí: „Prišiel do svojho vlastného, ale jeho vlastný ľud ho neprijal.“ (Ján 1:11) Prečo sa to stalo? Odpoveď na túto otázku nám pomôže, aby sme sa vyhli opakovaniu ich chyby. Pomôže nám ‚zobliecť skutky, ktoré patria tme, a obliecť si zbrane svetla‘, a tak sa vyhnúť nepriaznivému rozsudku, ako bol ten, ktorý dostal Izrael v prvom storočí. — Rimanom 13:12; Lukáš 19:43, 44.
Odpor zo strany náboženských vrchností
3. Akým spôsobom dokázali židovskí náboženskí vodcovia, že sú „slepými vodcami“?
3 V Izraeli odmietli svetlo v prvom rade náboženskí vodcovia. Napriek tomu, že boli učiteľmi ‚zbehlými v Zákone‘, vnútili ľudu formalistický systém pravidiel, ktorý častokrát odporoval Božiemu zákonu. (Lukáš 11:45, 46) Takto ‚urobili Božie slovo neplatným tradíciou, ktorú odovzdali‘. (Marek 7:13; Matúš 23:16, 23, 24) Boli „slepými vodcami“ a prekážali svetlu, aby presvietilo. — Matúš 15:14.
4, 5. a) Ako reagovali farizeji, keď mnohí Židia chceli vedieť, či Ježiš je Mesiáš? b) Aký zlý postoj srdca dali farizeji najavo?
4 Pri jednej príležitosti, keď mnohí Izraelčania chceli vedieť, či Ježiš snáď nie je Kristus, znepokojení farizeji poslali úradníkov, aby ho zatkli. Úradníci sa vrátili s prázdnymi rukami a hovorili: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ Farizeji, na ktorých to nezapôsobilo, sa ich však spýtali: „Vari ste boli aj vy zvedení? Či mu uveril niekto z vládcov alebo z farizejov? Len tento zástup, ktorý nepozná Zákon, sú prekliati.“ Nikodém, ktorý bol členom Sanhedrinu, protestoval, že je nezákonné súdiť človeka predtým, ako by ho vypočuli. Farizeji sa nevraživo obrátili na neho a povedali: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že z Galiley nemá byť vzbudený žiaden prorok.“ — Ján 7:46–52.
5 Prečo si náboženskí vodcovia v národe zasvätenom Bohu počínali takýmto spôsobom? Preto, že sa u nich vyvinul zlý stav srdca. (Matúš 12:34) Ich pohrdlivý názor na obyčajný ľud prezrádzal ich nadutosť. Ich tvrdenie, že ‚mu neuveril nikto z vládcov alebo z farizejov‘, vyjadrovalo povýšeneckú domnienku, že Mesiáš môže byť pravý iba vtedy, ak ho oni schvália. Okrem toho boli nepoctiví, keď sa snažili znevážiť Ježiša, pretože prichádzal z Galiley, hoci jednoduché skúmanie by bolo odhalilo, že sa v skutočnosti narodil v Betleheme, predpovedanom rodisku Mesiáša. — Micheáš 5:2; Matúš 2:1.
6, 7. a) Ako reagovali náboženskí vodcovia na vzkriesenie Lazara? b) Čo povedal Ježiš, aby odhalil lásku náboženských vodcov k tme?
6 Nezmieriteľný odpor, ktorý mali títo náboženskí vodcovia k svetlu, sa jasne prejavil, keď Ježiš vzkriesil Lazara. Pre bohabojného človeka by bol takýto skutok dôkazom, že Ježiš má Jehovovu podporu. Náboženskí vodcovia však mohli vidieť iba možnú hrozbu pre svoje privilegované postavenie. Povedali: „Čo máme robiť, keď ten človek robí toľké znamenia? Ak ho necháme tak, všetci uveria v neho, a prídu Rimania a odstránia ako naše miesto, tak aj národ.“ (Ján 11:44, 47, 48) Tak sa poradili, že zabijú Ježiša i Lazara. Možno dúfali, že takto uhasia svetlo. — Ján 11:53, 54; 12:9, 10.
7 Preto boli títo náboženskí vodcovia Božieho národa odohnaní od svetla nadutosťou, pýchou, intelektuálnou nepoctivosťou a silnými sebeckými záujmami. Ježiš pri konci svojej služby odhalil ich vinu, keď povedal: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, že zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi; lebo vy sami doň nevstupujete a tým, ktorí sú na ceste doň, nedovoľujete vojsť.“ — Matúš 23:13.
Sebectvo a pýcha
8. Aké udalosti v Nazarete odhalili zlý stav srdca niektorých tamojších ľudí?
8 Židia v prvom storočí vo všeobecnosti napodobňovali svojich náboženských vodcov a odmietali svetlo pre zlý postoj svojho srdca. Napríklad pri jednej príležitosti bol Ježiš pozvaný, aby prehovoril v synagóge v Nazarete. Prečítal a vysvetlil úryvok z Izaiáša a zbor ho najprv počúval. Ale keď načrtol historické prirovnania, ktoré odhalili ich sebectvo a nedostatok viery, rozzúrili sa a pokúšali sa ho zabiť. (Lukáš 4:16–30) Okrem ostatných zlých vlastností to bola pýcha, ktorá im zabránila správne reagovať na svetlo.
9. Ako boli odhalené nesprávne pohnútky veľkej skupiny Galilejčanov?
9 Pri inej príležitosti Ježiš zázračne nasýtil veľký zástup pri Galilejskom mori. Svedkovia tohto zázraku povedali: „To je určite ten prorok, ktorý mal prísť do sveta.“ (Ján 6:10–14) Keď sa Ježiš odplavil člnom na iné miesto, zástup ho nasledoval. Ježiš však vedel, že pohnútkou mnohých nebola láska k svetlu. Povedal im: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a boli ste nasýtení.“ (Ján 6:26) Čoskoro sa ukázalo, že má pravdu, keď sa značný počet tých, čo ho nasledovali, obrátil späť do sveta. (Ján 6:66) Sebecký postoj: „Čo z toho budem mať?“ im zatienil svetlo.
10. Ako reagovala na svetlo väčšina pohanov?
10 Po Ježišovej smrti a vzkriesení veriaci Židia pokračovali v roznášaní svetla ostatným zo židovstva, ale iba malý počet z nich reagoval. Preto apoštol Pavol a ostatní, ktorí slúžili ako „svetlo národom“, rozširovali dobré posolstvo do iných krajín. (Skutky 13:44–47) Mnohí Nežidia reagovali kladne, ale všeobecná reakcia bola taká, ako ju opísal apoštol Pavol: „Zvestujeme Krista pribitého na kôl,... [posolstvo, ktoré je] národom pochabosť.“ (1. Korinťanom 1:22, 23) Väčšina Nežidov odmietala svetlo, pretože boli zaslepení pohanskými poverami alebo svetskými filozofiami. — Skutky 14:8–13; 17:32; 19:23–28.
‚Povolaní z tmy‘
11, 12. Kto kladne reagoval na svetlo v prvom storočí a kto reaguje dnes?
11 Napriek všeobecne slabej odozve v prvom storočí boli mnohí, ktorí mali správne naklonené srdce, ‚povolaní z tmy do Božieho podivuhodného svetla‘. (1. Petra 2:9) O týchto apoštol Ján píše: „Všetkým tým, ktorí [Krista] prijali, dal oprávnenie stať sa Božími deťmi, lebo prejavovali vieru v jeho meno.“ (Ján 1:12) Od Letníc roku 33 n. l. boli tí, ktorí milujú svetlo, krstení svätým duchom a stali sa Božími synmi s nádejou vládnuť s Ježišom v jeho nebeskom kráľovstve.
12 V našich dňoch sú zhromažďovaní poslední z týchto pomazaných Božích synov a spĺňajúc Danielovo proroctvo ‚žiaria ako jas priestoru, a... privádzajú mnohých k spravodlivosti‘. (Daniel 12:3) Nechali svietiť svoje svetlo do takej miery, že viac ako štyri milióny ‚iných oviec‘ bolo pritiahnutých k pravde a tešia sa zo spravodlivého postavenia pred Bohom. (Ján 10:16) Títo zasa odrážajú svetlo po celom svete, takže teraz toto svetlo svieti tak ako nikdy predtým. V dnešnej dobe podobne ako aj v prvom storočí „tma [svetlo] nepremohla“. — Ján 1:5.
‚U Boha niet tmy‘
13. Akú výstrahu nám dal apoštol Ján?
13 Nikdy by sme však nemali zabúdať na výstrahu apoštola Jána: „Boh je svetlo a v spojení s ním niet žiadnej tmy. Ak vyhlasujeme: ‚Máme s ním podiel,‘ a predsa ďalej chodíme v tme, luháme a nekonáme podľa pravdy.“ (1. Jána 1:5, 6) Nepochybne, je to možné, aby kresťania padli do tej istej pasce ako Židia a zatiaľ čo sú formálnymi svedkami pre Boha, konali skutky tmy.
14, 15. Aké skutky tmy sa prejavili v kresťanskom zbore v prvom storočí a čo sa z toho učíme?
14 Toto sa naozaj stalo v prvom storočí. Čítame o vážnych rozdeleniach v Korinte. (1. Korinťanom 1:10–17) Apoštol Ján musel varovať pomazaných kresťanov, aby nepestovali nenávisť jeden k druhému, a Jakub musel dať niektorým radu, aby nedávali prednosť bohatým pred chudobnými. (Jakub 2:2–4; 1. Jána 2:9, 10; 3. Jána 11, 12) Okrem toho, keď Ježiš skúmal sedem zborov v Malej Ázii, ako je to zaznamenané v knihe Zjavenie, hovoril o vniknutí skutkov tmy vrátane odpadlíctva, modlárstva, nemravnosti a hmotárstva. (Zjavenie 2:4, 14, 15, 20–23; 3:1, 15–17) V týchto raných dňoch kresťanského zboru teda určitý počet jeho členov opustil svetlo. Niektorým bolo odňaté spoločenstvo a iní boli jednoducho unášaní „von do tmy“. — Matúš 25:30; Filipanom 3:18; Hebrejom 2:1; 2. Jána 8–11.
15 Všetky tieto správy z prvého storočia ukazujú rozličné spôsoby, ktorými môže tma Satanovho sveta preniknúť do myslenia jednotlivých kresťanov alebo aj celých zborov. Mali by sme si dávať pozor, aby sa nám niečo také nikdy nestalo. Ale ako to môžeme robiť?
Nová osobnosť
16. Akú zdravú radu dal Pavol Efezanom?
16 Pavol nabádal Efezanov, aby už neboli „myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu“. Aby neskĺzli späť do tejto tmy, museli pestovať postoj srdca, ktorý patrí k svetlu. Pavol povedal: „Máte odložiť starú osobnosť, ktorá zodpovedala vášmu predchádzajúcemu spôsobu správania a ktorá sa kazí podľa svojich klamných žiadostí; ale buďte obnovení v sile, ktorá podnecuje vašu myseľ, a oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti.“ — Efezanom 4:18, 22–24.
17. Ako sa dnes môžeme vyhnúť tomu, aby sme neskĺzli späť do tmy?
17 Pavol tu radí takpovediac rázny rez — odrezať to, čo bolo predtým časťou nás, našu starú osobnosť, a umožniť rozvíjanie celkom nového ducha na ‚podnietenie našej mysle‘. A to nehovoril novým záujemcom, ale pokrsteným kresťanom. Menenie našej osobnosti sa nezastaví pri krste. Je to stály proces. Ak prestaneme pestovať novú osobnosť, je pravdepodobné, že sa vynorí stará osobnosť so svojou pýchou, nadutosťou a sebectvom. (1. Mojžišova 8:21; Rimanom 7:21–25) To by mohlo viesť k návratu ku skutkom tmy.
„Svetlom od teba môžeme vidieť svetlo“
18, 19. Ako Ježiš a Pavol opísali spôsob na rozoznanie „detí svetla“?
18 Pamätaj, že získanie večného života závisí od priaznivého rozsudku od Boha, ktorý je založený na tom, ako veľmi milujeme svetlo. Po zmienke o tejto skutočnosti Ježiš povedal: „Kto robí hanebné veci, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby neboli pokarhané jeho skutky. Ale kto robí podľa pravdy, prichádza k svetlu, aby boli jeho skutky zjavené, lebo boli vykonané v súlade s Bohom.“ — Ján 3:19–21.
19 Pavol podporil túto myšlienku, keď písal Efezanom: „Choďte ďalej ako deti svetla, lebo ovocie svetla pozostáva z každého druhu dobra, spravodlivosti a pravdy.“ (Efezanom 5:8, 9) Tak naše skutky ukazujú, či sme deti svetla alebo tmy. Ale správne skutky môžu vychádzať iba z dobrého srdca. Preto musíme strážiť svoje srdce, uvedomovať si potrebu neustáleho obnovovania svojej osobnosti a starostlivo dbať na ducha, ktorý podnecuje našu myseľ. — Príslovia 4:23.
20, 21. a) Akej zvláštnej výzve čelia deti narodené v kresťanských rodinách? b) Akej výzve čelia všetky deti kresťanských rodičov?
20 V niektorých prípadoch sa to ukázalo ako zvláštna výzva pre deti narodené oddaným Jehovovým svedkom. Prečo? Na jednej strane sa tieto deti tešia z obdivuhodného požehnania. Poznanie pravdy od útleho detstva vlastne znamená, že človek nikdy nemusí sám na sebe skúsiť, aké je to byť v tme Satanovho sveta. (2. Timotejovi 3:14, 15) Na druhej strane niektoré deti v takýchto podmienkach považujú pravdu za samozrejmosť a nikdy sa nenaučia opravdivo milovať svetlo. Tak to bolo aj u väčšiny Židov v prvom storočí. Vyrastali v národe, ktorý bol zasvätený Jehovovi, a do určitej miery mali poznanie pravdy, ale nebola v ich srdci. — Matúš 15:8, 9.
21 Kresťanskí rodičia sú pred Bohom zodpovední za výchovu svojich detí vo svetle. (5. Mojžišova 6:4–9; Efezanom 6:4) Nakoniec však musí dieťa samo začať milovať svetlo viac ako tmu. Musí si osvojiť svetlo pravdy. Ako vyrastá, môžu sa mu zdať niektoré črty Satanovho sveta príťažlivými. Vzrušujúcim sa môže zdať aj bezstarostný alebo nezodpovedný životný štýl jeho vrstovníkov. Skepticizmus, ktorý sa vyučuje v školách, môže byť zvodný. Ale nemalo by nikdy zabúdať, že vonku, mimo svetla, ‚tma pokrýva zem‘. (Izaiáš 60:2) V konečnom dôsledku tento zatemnený svet nemôže ponúknuť nič dobré. — 1. Jána 2:15–17.
22. Ako dnes Jehova požehnáva tých, ktorí prichádzajú k svetlu, a ako ich požehná v budúcnosti?
22 Kráľ Dávid napísal: „U teba [Jehova] je zdroj života; svetlom od teba môžeme vidieť svetlo. Vytrvaj vo svojej milujúcej láskavosti voči tým, ktorí ťa poznajú.“ (Žalm 36:9, 10; 36:10, 11, RP) Tí, ktorí milujú svetlo, spoznávajú Jehovu, a to pre nich môže znamenať život. (Ján 17:3) Jehova ich teraz vo svojej milujúcej láskavosti podporuje, a keď nastane veľké súženie, prevedie ich cezeň do nového sveta. To môžeme zažiť aj my, ak sa teraz vyhýbame tme Satanovho sveta. V novom svete bude ľudstvo obnovené k dokonalému životu v raji. (Zjavenie 21:3–5) Tí, ktorí dostanú priaznivý rozsudok, budú mať potom vyhliadku kochať sa v Jehovovom svetle po všetky budúce časy. Aká je to nádherná vyhliadka! A aký silný popud teraz si ‚zobliecť skutky, ktoré patria tme, a obliecť si zbrane svetla‘! — Rimanom 13:12.
Pamätáš si?
◻ Prečo väčšina Židov v Ježišových dňoch odmietla svetlo?
◻ Do akej miery svieti svetlo v dnešnej dobe?
◻ Aké výstrahy pred sebectvom a pýchou poskytujú príklady z prvého storočia?
◻ Čo je podstatné, ak máme zostať vo svetle?
◻ Aké požehnania sú pripravené pre tých, ktorí milujú svetlo?
[Obrázok na strane 14]
Väčšina Židov v Ježišových dňoch nereagovala na svetlo
[Obrázky na strane 17]
Počas desaťročí sa používali rôzne metódy, aby svietilo svetlo pri robení učeníkov
[Obrázok na strane 18]
„Máte odložiť starú osobnosť... a oblečte si novú osobnosť“