Držte sa pevne slobody, ktorú dáva Boh!
„Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus. Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ — GALAŤANOM 5:1.
1, 2. Ako bola stratená sloboda, ktorú dal Boh?
JEHOVOV ľud je slobodný. Neusiluje sa však o nezávislosť od Boha, lebo to by znamenalo byť v otroctve Satana. Chráni si svoj blízky vzťah k Jehovovi a teší sa zo slobody, ktorú mu On dáva.
2 Naši prví rodičia Adam a Eva stratili slobodu, ktorú im dal Boh, keď zhrešili a stali sa otrokmi hriechu, smrti a Diabla. (1. Mojžišova 3:1–19; Rimanom 5:12) Áno, Satan vohnal celý svet na hriešnu cestu do zničenia! Ale tí, čo sa pevne držia slobody, ktorú dáva Boh, kráčajú po ceste k večnému životu. — Matúš 7:13, 14; 1. Jána 5:19.
Oslobodenie z otroctva
3. Akú nádej poskytol Boh v Edene?
3 Jehova sa rozhodol, že ľudia vzdávajúci česť jeho menu budú oslobodení z otroctva Satana, hriechu a smrti. Túto nádej dal Boh vtedy, keď povedal hadovi, ktorého použil Satan v Edene: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ (1. Mojžišova 3:14, 15) Ježišovi Kristovi, Semenu z Jehovovej nebeskej organizácie, bola rozmliaždená päta, keď zomrel na kole; Boh však takto zaobstaral výkupnú obeť, aby oslobodil veriace ľudstvo od hriechu a smrti. (Matúš 20:28; Ján 3:16) V patričnom čase Ježiš rozmliaždi hlavu Satana, prahada. — Zjavenie 12:9.
4. Z akej slobody sa tešil Abrahám a čo mu Jehova sľúbil?
4 Asi 2 000 rokov po sľube danom v Edene „Jehovov priateľ“ Abrahám poslúchol Boha a odišiel z mesta Ur na iné miesto. (Jakub 2:23; Hebrejom 11:8) Tak prijal slobodu, ktorú mu dal Boh, a nežil už ďalej ako otrok Satanovho sveta falošného náboženstva, nečestnej politiky a chamtivého obchodu. K edenskému proroctvu Boh pridal sľuby, že všetky rodiny a národy sa budú žehnať prostredníctvom Abraháma a jeho Semena. (1. Mojžišova 12:3; 22:17, 18) Na Abraháma sa nevzťahovalo odsúdenie, pretože ‚uveril Jehovovi, ktorý mu to počítal za spravodlivosť‘. (1. Mojžišova 15:6) Podobne i v dnešnej dobe blízky vzťah k Jehovovi prináša Bohom poskytnuté oslobodenie od odsúdenia a otroctva svetu, ktorý je v Satanovej moci.
Pútavá symbolická dráma
5. Za akých okolností sa narodil Izák?
5 Aby mal Abrahám potomka, jeho neplodná manželka Sára mu dala svoju slúžku Hagar, aby mu porodila dieťa. Abrahám splodil s Hagar Izmaela, ale toho si Boh nevybral ako sľúbené Semeno. Namiesto toho, keď mal Abrahám 100 rokov a Sára 90 rokov, Jehova im umožnil, aby mali syna menom Izák. Keď sa Izmael posmieval Izákovi, Hagar a jej syn boli poslaní preč, a tak bol zanechaný Abrahámov syn od slobodnej ženy Sáry ako nesporné Abrahámovo semeno. Izák prejavoval vieru takisto ako Abrahám a tešil sa zo slobody, ktorú mu dal Boh. — 1. Mojžišova 16:1–16; 21:1–21; 25:5–11.
6, 7. O čom presviedčali falošní učitelia niektorých galatských kresťanov, ale čo vysvetlil Pavol?
6 Tieto udalosti boli predobrazom vecí, ktoré sú pre tých, čo milujú slobodu, ktorú dáva Boh, veľmi dôležité. Apoštol Pavol sa o tom zmienil v liste, ktorý napísal zborom v Galácii asi v rokoch 50 až 52 n. l. Vedúci zbor už predtým rozhodol, že obriezka sa od kresťanov nevyžaduje. Falošní učitelia však presviedčali niektorých Galaťanov, že obriezka je pre kresťanov nevyhnutná.
7 Pavol povedal Galaťanom, že človek je vyhlásený za spravodlivého prostredníctvom viery v Krista, a nie na základe skutkov mojžišovského Zákona. (1:1–3:14) Zákon nezrušil sľub spojený s abrahámovskou zmluvou, ale zjavil priestupky a slúžil ako vychovávateľ vedúci ku Kristovi. (3:15–25) Ježiš svojou smrťou oslobodil tých pod Zákonom a umožnil im stať sa Božími synmi. Návrat k usporiadaniu, vyžadujúcemu zachovávanie dní, mesiacov, období a rokov by teda znamenal návrat do otroctva. (4:1–20) Pavol ďalej napísal:
8, 9. a) Stručne vysvetli vlastnými slovami, čo povedal Pavol v Galaťanom 4:21–26. b) Koho alebo čo znázorňovali v tejto symbolickej dráme Abrahám a Sára a kto je tým sľúbeným Semenom?
8 „Povedzte mi, vy, ktorí chcete byť pod zákonom: Či nepočujete Zákon? Napríklad je napísané, že Abrahám dostal dvoch synov, jedného [Izmaela] zo slúžky [Hagar] a jedného [Izáka] zo slobodnej [Sáry]. Ale ten zo slúžky sa v skutočnosti narodil podľa tela, druhý, zo slobodnej, sľubom. Toto predstavuje symbolickú drámu; lebo tieto ženy znamenajú dve zmluvy, jednu [zmluvu Zákona] z vrchu Sinaj [kde Boh uviedol do platnosti zmluvu s Izraelčanmi], ktorá vydáva deti do otroctva a ktorou je Hagar. [Tá druhá zmluva bola urobená s Abrahámom s ohľadom na jeho Semeno.] Táto Hagar teda znamená Sinaj, vrch v Arábii, a zodpovedá dnešnému Jeruzalemu, lebo je so svojimi deťmi [potomkami Abraháma, Izáka a Jakoba] v otroctve. Ale Jeruzalem hore je slobodný, a on je našou matkou.“ — Galaťanom 4:21–26.
9 V tejto symbolickej dráme Abrahám znázorňoval Jehovu. „Slobodná“ žena, Sára, znázorňovala Božiu „ženu“ čiže svätú univerzálnu organizáciu. Z nej vyšiel Kristus, Semeno tejto symbolickej ženy a väčšieho Abraháma. (Galaťanom 3:16) Ježiš vyučoval pravdu a odhaľoval falošné náboženstvo, aby ľuďom ukázal, ako sa môžu oslobodiť od nečistého uctievania, hriechu a Satana. Avšak Jeruzalem a jeho deti zostali v náboženskom otroctve, pretože Ježiša zavrhli. (Matúš 23:37, 38) Ježišovi židovskí nasledovníci boli oslobodení od Zákona, ktorý odhaľoval, že sú v otroctve nedokonalosti, hriechu a smrti. Skutočne slobodní sú všetci ľudia, ktorí prijímajú Ježiša ako toho, ktorého porodila Božia „žena“, aby sa stal mesiášskym Kráľom a Vysloboditeľom ‚vyhlasujúcim slobodu zajatým‘! — Izaiáš 61:1, 2; Lukáš 4:18, 19.
Vyhni sa jarmu otroctva
10, 11. Z akého jarma otroctva oslobodil Kristus svojich nasledovníkov a akú obdobu toho možno vidieť v súčasnosti?
10 Tým, čo tvoria Abrahámovo semeno spolu s Kristom, väčším Izákom, Pavol hovorí: „Jeruzalem hore je slobodný, a on je našou matkou... Bratia, sme deti, ktoré patria k rovnakému sľubu ako Izák. Ale rovnako ako vtedy ten, ktorý sa narodil podľa tela [Izmael], prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa ducha [Izáka], tak aj teraz... Nie sme deťmi slúžky, ale slobodnej. Pre takú slobodu [oslobodenie od Zákona] nás oslobodil Kristus. Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ — Galaťanom 4:26–5:1.
11 Keby sa bol ktorýkoľvek z Ježišových nasledovníkov podriaďoval Zákonu, bol by spútaný jarmom otroctva. Terajším jarmom otroctva je falošné náboženstvo, a kresťanstvo je obdobou starovekého Jeruzalema a jeho detí. Pomazaní sú však deťmi Jeruzalema hore, Božej slobodnej nebeskej organizácie. Spolu so svojimi spoluveriacimi s pozemskou nádejou nie sú časťou tohto sveta a nie sú v otroctve Satana. (Ján 14:30; 15:19; 17:14, 16) Keďže sme boli oslobodení pravdou a Ježišovou obeťou, držme sa pevne slobody, ktorú nám dal Boh.
Keď sa rozhodneme pre slobodu, ktorú dáva Boh
12. Ako konajú veriaci a o čom sa bude teraz hovoriť?
12 Milióny ľudí sa teraz tešia z pravej slobody ako Jehovovi svedkovia. S miliónmi ďalších sa vedú biblické štúdiá; z nich sú mnohí „správne naklonení k večnému životu“. Keď sa stanú veriacimi, rozhodnú sa pre slobodu, ktorú dáva Boh, tým, že sa dajú pokrstiť. (Skutky 13:48; 18:8) Ale aké kroky predchádzajú kresťanskému krstu?
13. Aký je vzťah medzi poznaním a krstom?
13 Skôr než sa dá človek pokrstiť, musí nadobudnúť presné poznanie Písma a konať podľa neho. (Efezanom 4:13) Preto Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.
14. Čo musíme vedieť, aby sme mohli byť pokrstení v mene Otca, Syna a svätého ducha?
14 Byť pokrstený v mene Otca znamená uznať Jehovovo postavenie a jeho právomoc Boha, Stvoriteľa a Zvrchovaného Panovníka. (1. Mojžišova 17:1; 2. Kráľov 19:15; Zjavenie 4:11) Krst v mene Syna si vyžaduje uznať Kristovo postavenie a jeho právomoc vyvýšeného duchovného tvora, mesiášskeho Kráľa a toho, prostredníctvom koho Boh zaobstaral „zodpovedajúce výkupné“. (1. Timotejovi 2:5, 6; Daniel 7:13, 14; Filipanom 2:9–11) Človek pokrstený v mene svätého ducha si uvedomuje, že je to Božia činná sila použitá Jehovom pri tvorení a pri inšpirovaní biblických pisateľov, ako aj ďalšími spôsobmi. (1. Mojžišova 1:2; 2. Petra 1:21) Samozrejme, že toho, čo sa treba naučiť o Bohu, Kristovi a svätom duchu, je oveľa viac.
15. Prečo musí človek pred krstom prejavovať vieru?
15 Človek pred krstom musí prejavovať vieru založenú na presnom poznaní. „Bez viery nie je možné páčiť sa [Jehovovi].“ (Hebrejom 11:6) Človek, ktorý prejavuje vieru v Boha, v Krista a v božský zámer, sa bude chcieť stať Jehovovým svedkom, žiť v súlade s Božím slovom a cieľavedome sa zúčastňovať zvestovania dobrého posolstva. Bude hovoriť o sláve Jehovovho kraľovania. — Žalm 145:10–13; Matúš 24:14.
16. Čo je to pokánie a ako súvisí s kresťanským krstom?
16 Pokánie je ďalšou požiadavkou pre krst. Robiť pokánie znamená „zmeniť svoj názor na minulé (alebo zamýšľané) konanie alebo správanie na základe ľútosti, alebo nespokojnosti“, alebo „pociťovať ľútosť, skrúšenosť alebo výčitky svedomia za to, čo človek robil, alebo zanedbával robiť“. Židia v prvom storočí museli robiť pokánie zo svojich hriechov voči Ježišovi Kristovi. (Skutky 3:11 až 26) Niektorí veriaci v Korinte robili pokánie zo smilstva, modlárstva, cudzoložstva, homosexuality, kradnutia, chamtivosti, opilstva, nadávania a vydieračstva. Následkom toho boli „čisto umytí“ Ježišovou krvou, boli „posvätení“ ako odelení pre službu Jehovovi a boli „vyhlásení za spravodlivých“ v mene Ježiša Krista a Božím duchom. (1. Korinťanom 6:9–11) Pokánie je teda krokom k získaniu dobrého svedomia a k oslobodeniu od sužujúcej viny za hriech, ktoré poskytuje Boh. — 1. Petra 3:21.
17. Čo znamená obrátenie a čo si to vyžaduje od človeka, ktorý chce byť pokrstený?
17 Skôr než môže byť človek pokrstený ako Jehovov svedok, musí uňho dôjsť aj k obráteniu. Obrátenie človeka, ktorý robí pokánie, nastáva potom, čo zavrhne svoj nesprávny spôsob života a rozhodne sa robiť to, čo je správne. Hebrejské a grécke slovesá súvisiace s obrátením znamenajú „obrátiť sa, otočiť sa, vrátiť sa“. Pri použití v správnom duchovnom zmysle to súvisí s obrátením sa k Bohu a odvrátením sa od nesprávnej cesty. (1. Kráľov 8:33, 34) Obrátenie vyžaduje „skutky zodpovedajúce pokániu“; vyžaduje, aby sme robili to, čo prikazuje Boh, aby sme opustili falošné náboženstvo a pevne zamerali svoje srdce na Jehovu tak, aby sme slúžili iba jemu. (Skutky 26:20; 5. Mojžišova 30:2, 8, 10; 1. Samuelova 7:3) Vyžaduje si to „nové srdce a nového ducha“, zmenu myslenia, sklonov a životných cieľov. (Ezechiel 18:31) Výsledkom je nová osobnosť, ktorá nahrádza bezbožné črty charakteru zbožnými vlastnosťami. (Kolosanom 3:5–14) Pravé pokánie skutočne spôsobuje, že človek sa „obráti“. — Skutky 3:19.
18. Prečo sa máme oddať Bohu v modlitbe a aký význam má tento krok?
18 Krstu musí predchádzať oddanie sa Bohu v modlitbe. (Porovnaj Lukáša 3:21, 22.) Oddať sa znamená oddeliť sa pre svätý účel. Tento krok je taký dôležitý, že svoje rozhodnutie, že chceme Bohu preukazovať výlučnú oddanosť a navždy mu slúžiť, by sme mali vyjadriť Bohu v modlitbe. (5. Mojžišova 5:8, 9; 1. Paralipomenon 29:10–13) Samozrejme, že naša oddanosť nie je oddanosťou nejakej práci, ale samotnému Bohu. To bolo objasnené na pohrebe prvého prezidenta Spoločnosti Strážna veža, Charlesa Taze Russella. Pri tejto príležitosti, v roku 1916, tajomník-pokladník Spoločnosti W. E. Van Amburgh povedal: „Toto veľké celosvetové dielo nie je dielom jedného človeka. Na to je príliš veľké. Je to Božie dielo a to sa nemení. Boh používal v minulosti mnohých služobníkov a nepochybne bude používať mnohých aj v budúcnosti. Naše zasvätenie [oddanosť] nepatrí človeku ani dielu človeka, ale konaniu Božej vôle, ako nám ju bude Boh zjavovať prostredníctvom svojho Slova a svojho vedenia. Boh je stále pri kormidle.“ Čo sa však ešte musí urobiť pri oddaní sa Bohu?
19. a) Ako dávajú jednotlivci verejne najavo, že sa oddali Jehovovi? b) Čo symbolizuje krst vo vode?
19 Ten, kto sa oddal Jehovovi, dá svoju oddanosť verejne najavo tým, že sa dá pokrstiť. Krst je symbolom, ktorý vyjadruje, že človek podrobujúci sa ponoreniu do vody sa bezvýhradne oddal Bohu Jehovovi prostredníctvom Ježiša Krista. (Porovnaj Matúša 16:24.) Keď je uchádzač o krst ponorený pod vodu a potom z nej vyzdvihnutý, obrazne zomiera predchádzajúcemu spôsobu života a je vzkriesený k novému spôsobu života, k bezvýhradnému konaniu Božej vôle. (Porovnaj Rimanom 6:4–6.) Keď bol Ježiš pokrstený, dal sa bezvýhradne k dispozícii svojmu nebeskému Otcovi. (Matúš 3:13–17) A Písma opakovane ukazujú, že spôsobilí veriaci by sa mali dať pokrstiť. (Skutky 8:13; 16:27–34; 18:8) Ak sa teda v súčasnosti niekto chce stať Jehovovým svedkom, musí byť veriacim, ktorý skutočne prejavuje vieru a dá sa pokrstiť. — Porovnaj Skutky 8:26–39.
Buď pevný!
20. Ktoré biblické príklady ukazujú, že budeme požehnaní, ak sa rozhodneme pre slobodu danú Bohom a staneme sa pokrstenými Jehovovými svedkami?
20 Ak si sa pevne rozhodol pre slobodu, ktorú dáva Boh, tým, že si sa stal pokrsteným Jehovovým svedkom, bude ťa Boh žehnať takisto, ako žehnal svojich služobníkov v minulosti. Jehova napríklad požehnal Abraháma a Sáru bohabojným synom Izákom, keď boli v pokročilom veku. Vierou si prorok Mojžiš zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom „namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu. A Kristovo pohanenie [súc starovekým predobrazom Krista čiže Božieho pomazaného] považoval za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady.“ (Hebrejom 11:24–26) Mojžiš mal tú prednosť, že ho Jehova použil na vyvedenie Izraelčanov z egyptského otroctva. Okrem toho, keďže verne slúžil Bohu, bude vzkriesený a bude slúžiť ako jeden z „kniežat po celej zemi“ pod väčším Mojžišom, Ježišom Kristom. — Žalm 45:16; 5. Mojžišova 18:17–19.
21. Akým povzbudzujúcim príkladom sú nám zbožné ženy starých čias?
21 Dnešní oddaní kresťania môžu byť povzbudení aj tým, keď uvažujú o ženách, ktoré sa stali skutočne oslobodenými a naplnenými radosťou. Medzi ne patrila Moábčanka Rút, ktorá zakúsila aj bolesť srdca preto, že ovdovela, aj radosť z toho, že ju Boh oslobodil od falošného náboženstva. Opustila svoj národ a svojich bohov a primkla sa k svojej ovdovenej svokre Noeme. „Kam ideš ty, pôjdem i ja,“ povedala Rút, „a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ (Rút 1:16) Ako manželka Boáza sa Rút stala matkou Dávidovho starého otca Obéda. (Rút 4:13–17) Jehova skutočne dal tejto pokornej neizraelskej žene „dokonalú mzdu“ tým, že jej umožnil, aby sa stala predkom Mesiáša Ježiša. (Rút 2:12) Akú radosť bude mať Rút, keď bude vzkriesená a dozvie sa, že mala takúto prednosť! Podobná radosť nepochybne naplní srdce bývalej smilnice Rachab, ktorá bola oslobodená od nemravnosti a falošného uctievania, ako aj Bat-šeby, ktorá síce zhrešila, ale robila pokánie, lebo tieto ženy, keď budú vzkriesené, sa tiež dozvedia, že im Jehova umožnil byť predkami Ježiša Krista. — Matúš 1:1–6, 16.
22. O čom sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?
22 Uvažovanie o tých, čo dostali od Boha slobodu, by mohlo pokračovať ešte ďalej. Patria k nim napríklad muži i ženy viery spomínaní v 11. kapitole listu Hebrejom. Znášali súženie a zlé zaobchádzanie a „svet ich nebol hoden“. Pripočítajme k nim verne oddaných nasledovníkov Ježiša v prvom storočí a ďalších, ktorí boli od tej doby verní, vrátane miliónov ľudí, ktorí teraz slúžia Jehovovi ako jeho svedkovia. Ako uvidíme ďalej, ak si sa spolu s nimi rozhodol pre slobodu, ktorú dáva Boh, máš mnoho dôvodov na radosť.
Ako by si odpovedal?
◻ Akú nádej poskytol Boh, keď bola sloboda, ktorú dal, stratená?
◻ Z akého „jarma otroctva“ oslobodil Kristus svojich nasledovníkov?
◻ Aké kroky predchádzajú krstu Jehovovho svedka?
◻ Aké biblické príklady dokazujú, že budeme požehnaní, ak sa rozhodneme pre slobodu, ktorú dáva Boh?
[Obrázok na strane 16]
Viete, aké kroky predchádzajú krstu toho, kto sa chce stať jedným z Jehovových svedkov?