Spočítal si si náklady?
„ČOŽE? Vy odmietate takú úžasnú ponuku?“ Vedúca mohla len sotva uveriť tomu, čo práve počula. Jej podriadená, uznávaná pre svoju šikovnosť a výborné správanie, práve odmietla ponuku študovať dva roky v zahraničí na náklady spoločnosti. Prečo to urobila?
Prijatie ponuky, vysvetlila žena, by znamenalo dva roky odlúčenia od manžela a dvoch detí. Veľmi by jej chýbali. Čo je však ešte dôležitejšie, zanedbávala by aj svoje Bohom dané povinnosti manželky a matky. A cena, ktorú by za to platila v citovom a duchovnom ohľade, by bola príliš vysoká. Keď si teda spočítala náklady, rozhodla sa túto ponuku odmietnuť.
Čo by ste urobili na jej mieste? Je zrejmé, že nie každý by súhlasil s rozhodnutím, ktoré urobila táto kresťanka. Niektorí, napríklad jej kolegovia v zamestnaní, mali azda pocit, že premrhala životnú šancu na postup v zamestnaní. Iní by ju možno dokonca obviňovali, že nemyslí na budúcnosť svojej rodiny, veď napokon, dva roky utečú ako voda. Jej rozhodnutie však nebolo impulzívne ani sentimentálne. Bolo založené na dôkladnej úvahe a múdrych zásadách. Aké sú to zásady?
Viac než zdravý rozum
Najmúdrejší muž, aký kedy na zemi žil, Ježiš Kristus, nám poskytol vedenie v jednom zo svojich podobenstiev. „Keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie?“ opýtal sa Ježiš. „Inak by azda položil jej základ, ale nebol by schopný ju dokončiť, a všetci prizerajúci by sa mu začali vysmievať a hovoriť: ‚Tento človek začal stavať, ale nebol schopný dokončiť.‘“ — Lukáš 14:28–30.
Každý bude súhlasiť s tým, že kým podnikneme niečo dôležité, je múdre a praktické spočítať si náklady. Keby napríklad nejaký človek chcel kúpiť dom, ponáhľal by sa podpísať zmluvu bez toho, že by si zistil cenu a ubezpečil sa, že je finančne schopný uskutočniť kúpu? Keby niečo také urobil, bol by určite považovaný za pochabého. Áno, je rozumné spočítať si náklady skôr, ako sa človek do niečoho pustí.
Čo však Ježiš v skutočnosti zdôrazňoval týmto podobenstvom? Tesne predtým, ako ho uviedol, povedal: „Kto nenesie svoj mučenícky kôl a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:27) Kontext teda ukazuje, že Ježiš nedával iba nejakú rozumnú radu pre naše bežné, každodenné záležitosti. Hovoril skôr o spočítaní nákladov vtedy, keď sa niekto chce stať jeho učeníkom.
Svojím podobenstvom Ježiš ukázal, že stať sa jeho učeníkom znamená urobiť zmeny a prinášať obete. Prečo? Pretože súčasný systém vecí je orientovaný hmotársky a je poháňaný sebeckými záujmami. Väčšina ľudí sa zaujíma predovšetkým o uspokojovanie svojich telesných túžob a venuje len malú alebo žiadnu pozornosť svojim duchovným potrebám či svojmu vzťahu k Bohu. (2. Timotejovi 3:1–4) Tento postoj čiže duch je však v priamom protiklade k postoju, aký prejavil Ježiš Kristus. Povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ Najväčšiu hodnotu pripísal duchovným, a nie hmotným veciam, keď povedal: „Je to duch, ktorý dáva život; telo nie je súce na nič.“ — Matúš 20:28; Ján 6:63.
Keď teda Ježiš radil tým, čo sa chceli stať jeho učeníkmi, aby si spočítali náklady, nehovoril v prvom rade o materiálnych, ale o duchovných hodnotách. Čo je pre nich dôležitejšie — hmotné výhody, ktoré ponúka svet, alebo duchovný úžitok, ktorý vyplýva z toho, že je niekto učeníkom? Preto keď uviedol toto a ešte jedno s tým súvisiace podobenstvo, povedal na záver: „Môžete si byť teda istí, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým svojím majetkom, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:33) Je budúci učeník ochotný a pripravený priniesť takúto obeť, alebo je pre neho táto cena privysoká?
Vyrovnaný názor
Hoci hmotné veci môžu priniesť zrejmý úžitok, ktorý je nápadnejší a okamžitý, úžitok z duchovných vecí je omnoho trvalejší a uspokojujúcejší. Ježiš to vysvetlil: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Radšej si ukladajte poklady v nebi, kde ani moľa, ani hrdza nežerie a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ (Matúš 6:19, 20) Inflácia, pokles na burze, bankroty bánk a tak ďalej privádzajú v dnešnej dobe na mizinu mnohých ľudí, ktorí vkladajú svoju dôveru výlučne do hmotného bohatstva. Apoštol Pavol nás však nabáda, aby sme „neupierali zrak na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo to, čo je viditeľné, je dočasné, ale to, čo je neviditeľné, je večné.“ (2. Korinťanom 4:18) Ako si však môžeme rozvíjať takýto postoj?
Môžeme to robiť napodobňovaním nášho Vzoru a Príkladu, Ježiša Krista. Keď bol na zemi, rozhodne nebol askétom, ako o tom svedčí skutočnosť, že sa niekedy zúčastňoval svadieb a hostín. Je však zjavné, že na prvé miesto dával duchovné veci. Aby vykonal vôľu svojho Otca, bol ochotný zrieknuť sa dokonca i toho, čo sa považuje za nevyhnutné. Raz povedal: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ (Lukáš 9:58) Konať vôľu svojho Otca považoval za také životne dôležité a potešujúce, že v úprimnosti, ktorá vychádzala zo srdca, povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ — Ján 4:34.
Ježiš ukázal svoj zmysel pre hodnoty tým, ako odmietol Satanove pokušenia. Diabol sa pokúšal naviesť Ježiša, aby použil svoju moc, ktorú dostal od Boha, na svoj úžitok, aby uspokojil svoje telesné potreby a dosiahol svetskú slávu a popularitu. Ježiš veľmi dobre vedel, že takýto pochybný úžitok by mohol dosiahnuť iba za veľmi vysokú cenu — za stratu Božieho schválenia — čo bola vyššia cena, ako bol ochotný zaplatiť, pretože dobrý vzťah k svojmu Otcovi si cenil nad všetko ostatné. Preto jednoznačne, bez váhania odmietol Satanove ponuky. — Matúš 4:1–10.
Ako Kristovi nasledovníci chceme mať určite ten istý zmysel pre hodnoty ako náš Majster. V súčasnom systéme vecí, ktorý ovláda Satan, je veľa toho, čo azda zdanlivo sľubuje veľký úžitok, ale v skutočnosti môže poškodzovať náš vzťah k Bohu. Napríklad snaha o získanie stále vyššieho postavenia v zamestnaní, o dosahovanie vyššieho vzdelania, ktoré je potrebné pre postup, snaha o priazeň neveriacich alebo účasť na pochybných obchodných plánoch môžu ľahko viesť k strate viery a napokon k strate Jehovovej priazne. Keď čelíme takýmto pokušeniam, musíme si starostlivo spočítať náklady.
Pravá múdrosť je ochranou
Pred niekoľkými rokmi mal istý mladý kresťan žijúci vo veľkom meste na Ďalekom východe príležitosť ísť do cudziny a rozšíriť si vzdelanie. Hoci už mal dobré svetské vzdelanie a dobre platené zamestnanie, mal pocit, že to nestačí, a chcel si zlepšiť svoju životnú úroveň. Spolukresťania sa mu usilovali predkladať argumenty v súlade s biblickými myšlienkami, o ktorých sme práve uvažovali, ale on bol neoblomný a pokračoval vo svojom pláne. Aj keď sa spočiatku snažil držať svojej viery, postupne strácal ocenenie pre biblickú pravdu a do mysle sa mu začali vkrádať pochybnosti. V priebehu asi jedného roka úplne stratil vieru a tvrdil, že je agnostik. Prirodzene, získanie vyššieho titulu na základe vyššieho svetského vzdelania mu prinieslo určitú mieru uspokojenia. Ale akou veľkou cenou musel zaplatiť za dočasnú slávu — stroskotaním viery a rizikom straty večného života! — 1. Timotejovi 1:19.
Naproti tomu tí, ktorí nedovolia, aby niečo ohrozilo ich vzťah k Bohu, žnú od Jehovu bohaté požehnania.
Príkladom je istý mladý muž, ktorý v tom istom meste vlastnil podnik bytovej architektúry. Iba niekoľko mesiacov po tom, čo začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, dostal lákavú ponuku — urobiť jednu renováciu za 30 000 dolárov. Znamenalo by to však obísť stavebné predpisy a nariadenia, aby sa uskutočnila nelegálna stavba. Keďže sa už naučil, že kresťania musia dodržiavať zákony, uvedomil si, že prijatie tejto práce by mohlo znamenať stratu Božej priazne. (Rimanom 13:1, 2) Keď túto záležitosť starostlivo uvážil, prácu odmietol. A výsledok? Tento skutok viery znamenal rozhodujúci obrat v jeho duchovnom pokroku. Za rok dospel k oddanosti a krstu. Predal svoj podnik a našiel si zamestnanie, ktoré mu umožnilo venovať duchovným veciam oveľa viac času. Teraz horlivo a s radosťou slúži Jehovovi.
Obaja títo mladí muži si spočítali náklady. Čo spôsobilo ten rozdiel v ich voľbe? Zbožná múdrosť! Ako? Múdrosť je schopnosť využiť poznanie spôsobom, ktorý obvykle prináša trvalý úžitok, a zbožná múdrosť znamená využiť poznanie v súlade so zámerom, ktorý má s nami Boh. Hoci obaja mladí muži mali určité biblické poznanie, to, ako ho uplatnili, viedlo k rozdielnym výsledkom. V knihe Príslovia sa hovorí: „Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši, schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať, aby ťa oslobodili od zlej cesty.“ — Príslovia 2:10–12.
Božie slovo, Biblia, je zdrojom pravej múdrosti, ku ktorému sa môžeš obrátiť o vedenie vždy, keď musíš urobiť dôležité rozhodnutia. Nesnaž sa stať múdrym vo vlastných očiach, ale radšej dbaj na radu: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ (Príslovia 3:5, 6) Musíme byť pokorní a ochotní nechať sa vyučovať a musíme sa vyhýbať svojvoľnému a nezávislému duchu sveta, ktorý je dnes taký rozšírený.
Nemôžeme sa vyhnúť tomu, že žneme to, čo sejeme, a je určite správne a spravodlivé, že musíme niesť následky rozhodnutí a volieb, ktoré robíme. (Galaťanom 6:7, 8) A tak si spočítaj náklady skôr, ako niečo podnikneš. Nedovoľ, aby ťa nejaká zdanlivá výhoda olúpila o duchovné zmýšľanie alebo o tvoj vzťah k Bohu Jehovovi. Modli sa o múdrosť a dobrý úsudok, aby si mohol urobiť správne rozhodnutia, pretože rozhodnutia, ktoré robíš teraz, môžu znamenať život, alebo smrť — a to navždy! — Porovnaj 5. Mojžišovu 30:19, 20.
[Obrázky na strane 28]
Dá na prvé miesto v živote duchovnú činnosť, alebo svetskú kariéru?