„Preskúmaj ma, ó, Bože“
„Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce... Veď ma cestou neurčitého času.“ — ŽALM 139:23, 24.
1. Ako Jehova zaobchádza so svojimi služobníkmi?
VŠETCI sme radi v spoločenstve niekoho, kto prejavuje pochopenie, kto berie do úvahy naše okolnosti, kto nám pomôže, keď urobíme chybu, kto od nás nevyžaduje viac, než sme schopní vykonať. To je spôsob, akým so svojimi služobníkmi zaobchádza Jehova Boh. V Žalme 103:14 sa hovorí: „Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ A Ježiš Kristus, ktorý dokonale odzrkadľuje osobnosť svojho Otca, predkladá vrúcne pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo [alebo „Poďte pod moje jarmo so mnou“, poznámka pod čiarou v Reference Bible, angl.] a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ — Matúš 11:28–30.
2. Porovnaj názory Jehovu a ľudí, pokiaľ ide a) o Ježiša Krista a b) o Kristových nasledovníkov.
2 Jehovov názor na jeho služobníkov sa často veľmi odlišuje od názoru ľudí. Pozerá sa na veci z odlišného stanoviska a berie do úvahy hľadiská, o ktorých iní možno nevedia nič. Keď bol Ježiš Kristus na zemi, ‚opovrhovali ním a ľudia sa mu vyhýbali‘. Tí, ktorí v neho neprejavovali vieru ako v Mesiáša, ‚ho nepovažovali za nič‘. (Izaiáš 53:3; Lukáš 23:18–21) V Božích očiach bol však ‚Božím synom, milovaným‘, ktorému Otec povedal: „Schválil som ťa.“ (Lukáš 3:22; 1. Petra 2:4) Medzi nasledovníkmi Ježiša Krista sú ľudia, na ktorých sa iní pozerajú zvrchu, pretože sú hmotne chudobní a znášajú mnohé súženia. Napriek tomu v očiach Jehovu a jeho Syna môžu byť takíto ľudia bohatí. (Rimanom 8:35–39; Zjavenie 2:9) Prečo existujú také rozdielne stanoviská?
3. a) Prečo je Jehovov názor na ľudí často veľmi odlišný od názoru ľudí? b) Prečo je pre nás životne dôležité, aby sme preskúmali, akým človekom sme vo svojom vnútri?
3 V Jeremiášovi 11:20 sa hovorí: „Jehova... skúma obličky a srdce.“ On vidí, akí sme vnútri, vidí dokonca i tie stránky našej osobnosti, ktoré sú skryté očiam iných. Pri svojom skúmaní kladie prvoradý dôraz na vlastnosti a okolnosti, ktoré sú životne dôležité pre náš dobrý vzťah k nemu, ktoré sú z dlhodobého hľadiska najužitočnejšie. Keď to vieme, pôsobí to upokojujúco, ale vedie to aj k zamysleniu. Keďže Jehova venuje pozornosť tomu, akí sme vo svojom vnútri, je dôležité, aby sme svoje vnútro preskúmali, ak chceme byť takými ľuďmi, akých chce mať vo svojom novom svete. Takéto skúmanie nám pomáha urobiť jeho Slovo. — Hebrejom 4:12, 13.
Aké drahocenné sú Božie myšlienky!
4. a) Čo podnietilo žalmistu, aby vyhlásil, že Božie myšlienky sú preňho drahocenné? b) Prečo by mali byť drahocenné aj pre nás?
4 Žalmista Dávid po úvahách o šírke a hĺbke poznania, ktoré má Boh o svojich služobníkoch, ako aj o Božej výnimočnej schopnosti zaobstarať im akúkoľvek pomoc, ktorú azda potrebujú, napísal: „Aké drahocenné sú mi preto tvoje myšlienky!“ (Žalm 139:17a) Tieto myšlienky, ktoré sú odhalené v Božom písanom Slove, oveľa prevyšujú všetko, čo pochádza od ľudí, bez ohľadu na to, aké oslnivé sa môžu zdať ľudské nápady. (Izaiáš 55:8, 9) Božie myšlienky nám pomáhajú mať na zreteli skutočne dôležité veci v živote a byť horlivými v jeho službe. (Filipanom 1:9–11) Ukazujú nám, ako sa pozerať na veci takým spôsobom ako Boh. Pomáhajú nám byť čestnými sami k sebe, poctivo si priznať, akým človekom sme skutočne v srdci. Si ochotný to urobiť?
5. a) Čo máme podľa nabádania Božieho Slova „nadovšetko“ chrániť? b) Aký úžitok môžeme mať z biblickej správy o Kainovi? c) Ako nám mojžišovský Zákon pomáha porozumieť, čo sa páči Jehovovi, hoci nie sme pod týmto Zákonom?
5 Ľudia majú sklon klásť príliš veľký dôraz na zovňajšok, ale Písma nám radia: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce.“ (Príslovia 4:23) Biblia nám v tom pomáha prostredníctvom smerníc i príkladov. Hovorí nám, že Kain formálne obetoval obete Bohu, zatiaľ čo jeho srdce bolo plné nevraživosti a neskôr nenávisti k jeho bratovi Ábelovi. Biblia nás nabáda, aby sme neboli ako on. (1. Mojžišova 4:3–5; 1. Jána 3:11, 12) Zaznamenáva požiadavky týkajúce sa poslušnosti mojžišovskému Zákonu. Ale zdôrazňuje tiež, že prvoradou požiadavkou Zákona bolo, aby tí, ktorí uctievajú Jehovu, milovali ho celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, dušou a silou; a uvádza, že ďalším v poradí dôležitosti bolo prikázanie, aby milovali svojho blížneho ako sami seba. — 5. Mojžišova 5:32, 33; Marek 12:28–31.
6. Akú otázku by sme si mali položiť na základe Prísloví 3:1?
6 V Prísloviach 3:1 sme nabádaní, aby sme nielen zachovávali Božie prikázania, ale aby sme sa aj uisťovali, že poslušnosť je výrazom toho, čo je naozaj v našom srdci. Každý sa musí spýtať sám seba: ‚Platí to o mojej poslušnosti Božím požiadavkám?‘ Ak zistíme, že v niektorých záležitostiach sú naše pohnútky či myslenie nedostatočné — a nikto z nás nemôže povedať, že je bezchybný — potom si musíme položiť otázku: ‚Čo robím pre zlepšenie tejto situácie?‘ — Príslovia 20:9; 1. Jána 1:8.
7. a) Ako by nám Ježišovo verejné odsúdenie farizejov v Matúšovi 15:3–9 mohlo pomôcť chrániť si srdce? b) Aké situácie si možno vyžiadajú, aby sme urobili tvrdé opatrenia na zdisciplinovanie svojej mysle a srdca?
7 Keď židovskí farizeji predstierali, že ctia Boha, zatiaľ čo ľstivo presadzovali počínanie motivované vlastnými záujmami, Ježiš ich verejne odsúdil ako pokrytcov a ukázal, že ich uctievanie je márne. (Matúš 15:3–9) Ježiš tiež upozorňoval, že keď sa chceme páčiť Bohu, ktorý vidí naše srdce, nestačí viesť len navonok mravný život, zatiaľ čo sa kvôli zmyslovej rozkoši stále oddávame nemravným myšlienkam. Možno budeme musieť urobiť drastické opatrenia, aby sme zdisciplinovali svoju myseľ a svoje srdce. (Príslovia 23:12; Matúš 5:27–29) Takáto sebadisciplína je potrebná aj vtedy, keď sa pre svoju svetskú prácu, pre svoje ciele v dosahovaní vzdelania či pre svoj výber zábavy stávame napodobňovateľmi sveta a dovolíme, aby nás formoval podľa svojich noriem. Kiež nikdy nezabudneme, že učeník Jakub oslovuje slovom „cudzoložnice“ tých, ktorí vyznávajú, že patria Bohu, ale chcú byť priateľmi sveta. Prečo? Pretože „celý svet leží v moci toho zlého“. — Jakub 4:4; 1. Jána 2:15–17; 5:19.
8. Čo musíme robiť, aby sme mali plný úžitok z Božích drahocenných myšlienok?
8 Aby sme mali plný úžitok z Božích myšlienok, čo sa týka týchto i iných vecí, musíme si vyhradiť čas, aby sme si ich mohli čítať alebo počúvať. Ale potrebujeme ešte niečo viac; musíme ich študovať, hovoriť a rozjímať o nich. Mnohí čitatelia časopisu Strážna veža pravidelne navštevujú zborové zhromaždenia Jehovových svedkov, kde sa rozoberá Biblia. Aby to mohli robiť, vykupujú si čas tým, že sa vzdávajú iných činností. (Efezanom 5:15–17) A to, čo za to dostávajú, je oveľa cennejšie než hmotné bohatstvo. Necítime to vari podobne?
9. Prečo niektorí z tých, čo navštevujú kresťanské zhromaždenia, napredujú rýchlejšie ako iní?
9 No niektorí z tých, čo navštevujú zhromaždenia, duchovne napredujú oveľa rýchlejšie ako iní. Vo svojom živote uplatňujú pravdu plnšie. Čím to možno vysvetliť? Hlavným faktorom je často ich usilovnosť v osobnom štúdiu. Uvedomujú si, že nežijeme iba zo samého chleba; každodenný duchovný pokrm je rovnako dôležitý ako pravidelné prijímanie potravy. (Matúš 4:4; Hebrejom 5:14) Preto sa snažia každý deň stráviť aspoň určitý čas čítaním Biblie alebo publikácií, ktoré ju vysvetľujú. Pripravujú sa na zborové zhromaždenia, študujú látku dopredu a vyhľadávajú si biblické texty. A nielenže si látku prečítajú, ale aj o nej rozjímajú. Ich štúdium zahŕňa hlboké uvažovanie o tom, ako by to, čo sa učia, malo ovplyvňovať ich život. Keď duchovne rastú, začínajú pociťovať to, čo cítil žalmista, keď napísal: „Ako ja milujem tvoj zákon!... Tvoje pripomienky sú obdivuhodné.“ — Žalm 1:1–3; 119:97, 129.
10. a) Ako dlho je užitočné pokračovať v štúdiu Božieho Slova? b) Čo o tom hovoria Písma?
10 Či už študujeme Božie Slovo rok, 5 rokov alebo 50 rokov, nikdy sa to nestane iba akýmsi opakovaním — ak sú pre nás Božie myšlienky drahocenné. Bez ohľadu na to, koľko sa niekto z nás naučil z Písiem, toho, čo ešte nevieme, je oveľa viac. „Ó, Bože, aký veľký počet ich je!“ povedal Dávid. „Keby som sa pokúšal ich spočítať, je ich dokonca viac ako zrniek piesku.“ Vypočítať Božie myšlienky je nad naše schopnosti. Ak by sme mali vymenúvať Božie myšlienky po celý deň, až kým by sme nešli spať, ráno pri zobudení by toho bolo na premýšľanie ešte stále veľa. Preto Dávid napísal: „Prebudil som sa, a predsa som stále s tebou.“ (Žalm 139:17, 18) Po celú večnosť sa budeme mať veľa čo učiť o Jehovovi a o jeho cestách. Nikdy sa nedostaneme k bodu, keď by sme už vedeli všetko. — Rimanom 11:33.
Nenáviďme, čo nenávidí Jehova
11. Prečo je dôležité nielen poznať Božie myšlienky, ale aj rovnako cítiť ako Boh?
11 Cieľom nášho štúdia Božieho Slova nie je len naplniť si hlavu faktami. Keď dovolíme Božím myšlienkam, aby nám vnikli do srdca, začneme tak cítiť ako Boh. A aké je to dôležité! Čo sa môže stať, ak si takéto cítenie nevypestujeme? Hoci azda vieme zopakovať, čo Biblia hovorí, napriek tomu sa môžeme pozerať na to, čo je zakázané, ako na niečo žiaduce, alebo môžeme mať pocit, že to, čo sa od nás vyžaduje, je pre nás bremenom. Pravda, i keď nenávidíme, čo je nesprávne, pre ľudskú nedokonalosť musíme niekedy zápasiť. (Rimanom 7:15) Ale môžeme očakávať, že sa budeme páčiť Jehovovi, ktorý ‚skúma srdcia‘, ak nevyvíjame vážne úsilie, aby sme to, čím sme vo svojom vnútri, uviedli do súladu s tým, čo je správne? — Príslovia 17:3.
12. Aká dôležitá je zbožná láska a zbožná nenávisť?
12 Zbožná nenávisť je mocnou ochranou pred nesprávnym konaním, tak ako zbožná láska prináša potešenie z konania toho, čo je správne. (1. Jána 5:3) Písma nás opakovane nabádajú, aby sme pestovali lásku i nenávisť. „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé.“ (Žalm 97:10) „Sprotivte si to, čo je zlé, lipnite k tomu, čo je dobré.“ (Rimanom 12:9) Robíme to?
13. a) S ktorou Dávidovou modlitbou, týkajúcou sa zničenia zlých, sa stotožňujeme? b) Kto boli tí zlí, o ktorých zničenie sa Dávid modlil k Bohu, ako to ukazuje jeho modlitba?
13 Jehova jasne vyjadril svoje predsavzatie vykoreniť zo zeme zlých a zriadiť novú zem, v ktorej má bývať spravodlivosť. (Žalm 37:10, 11; 2. Petra 3:13) Tí, čo milujú spravodlivosť, túžia, aby prišiel ten čas. Stotožňujú sa so žalmistom Dávidom, ktorý sa modlil: „Ach, kiež by si, ó, Bože, zabil zlého! Potom odídu odo mňa i muži s vinou krvi, ktorí o tebe hovoria veci podľa svojho nápadu; brali tvoje meno nehodným spôsobom — tvoji protivníci.“ (Žalm 139:19, 20) Dávid netúžil osobne zabíjať takýchto zlých. Modlil sa, aby odplata prišla z Jehovovej ruky. (5. Mojžišova 32:35; Hebrejom 10:30) Tí zlí neboli ľudia, ktorí iba nejakým spôsobom osobne urazili Dávida. Boli to takí, čo nesprávne zastupovali Boha, berúc jeho meno nehodným spôsobom. (2. Mojžišova 20:7) Nečestne vyhlasovali, že mu slúžia, ale jeho meno používali na podporu svojich vlastných plánov. Dávid nemiloval tých, čo sa rozhodli byť Božími protivníkmi.
14. Existujú zlí ľudia, ktorým možno pomôcť? Ak áno, ako?
14 Existujú miliardy ľudí, ktorí nepoznajú Jehovu. Mnohí v nevedomosti konajú veci, na ktoré Božie Slovo poukazuje ako na zlé. Ak zotrvajú na tejto ceste, budú medzi tými, ktorí zahynú počas veľkého súženia. Jehova však nemá potešenie zo smrti zlého a nemali by sme ho mať ani my. (Ezechiel 33:11) Kým to dovoľuje čas, snažíme sa takýmto ľuďom pomôcť, aby sa dozvedeli o Jehovových cestách a žili podľa nich. Ale čo v prípade, ak niektorí ľudia prejavujú prudkú nenávisť k Jehovovi?
15. a) Kto boli tí, na ktorých sa Dávid pozeral ako na ‚skutočných nepriateľov‘? b) Ako môžeme dnes ukázať, že „nenávidíme“ tých, čo sa búria proti Jehovovi?
15 Žalmista o nich povedal: „Či azda nemám v nenávisti tých, ktorí ťa prudko nenávidia, ó, Jehova, a či necítim hnus voči tým, ktorí sa proti tebe búria? Ja ich nenávidím úplnou nenávisťou. Stali sa mi skutočnými nepriateľmi.“ (Žalm 139:21, 22) Dávid sa na nich pozeral s odporom preto, lebo prudko nenávideli Jehovu. Medzi tých, čo prejavujú nenávisť k Jehovovi tým, že sa proti nemu búria, patria odpadlíci. Odpadlíctvo je v skutočnosti vzbura proti Jehovovi. Niektorí odpadlíci vyznávajú, že poznajú Boha a že mu slúžia, ale odmietajú náuky či požiadavky, ktoré sú predložené v jeho Slove. Iní tvrdia, že veria Biblii, ale zavrhujú Jehovovu organizáciu a aktívne sa snažia hatiť jej dielo. Keď si po poznaní toho, čo je správne, úmyselne zvolia také zlo, a keď sa toto zlo tak hlboko zakorení, že sa stane neoddeliteľnou súčasťou ich charakteru, potom kresťan musí nenávidieť (v biblickom zmysle tohto slova) tých, čo sa sami neoddeliteľne pripojili k zlu. Praví kresťania zaujímajú Jehovov postoj k takýmto odpadlíkom; nie sú zvedaví na odpadlícke názory. Naopak, ‚cítia hnus‘ k tým, čo sa sami urobili Božími nepriateľmi, ale nechávajú na Jehovovi, aby vykonal pomstu. — Jób 13:16; Rimanom 12:19; 2. Jána 9, 10.
Keď nás Boh skúma
16. a) Prečo Dávid chcel, aby ho Jehova preskúmal? b) Pokiaľ ide o naše vlastné srdce, o čo by sme mali prosiť Boha, aby nám ho pomohol spoznať?
16 Dávid sa nechcel v žiadnom ohľade podobať zlým. Mnohí ľudia sa snažia zatajiť, akými sú vo svojom vnútri, ale Dávid sa pokorne modlil: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ (Žalm 139:23, 24) Keď sa Dávid zmienil o svojom srdci, nemal na mysli telesný orgán. V súlade so symbolickým významom tohto výrazu hovoril o tom, akým je vnútri, o vnútornom človeku. Aj my by sme mali chcieť, aby Boh preskúmal naše srdce a rozpoznal, či nemáme nejaké nesprávne túžby, sklony, city, zámery, myšlienky alebo pohnútky. (Žalm 26:2) Jehova nás vyzýva: „Syn môj, daj mi svoje srdce a nech majú tvoje oči potešenie v mojich vlastných cestách.“ — Príslovia 23:26.
17. a) Čo by sme mali robiť namiesto skrývania svojich znepokojujúcich myšlienok? b) Malo by nás prekvapiť, keď vo svojom srdci nájdeme nesprávne sklony, a čo by sme v súvislosti s nimi mali robiť?
17 Ak sú v našom vnútri ukryté nejaké bolestné, znepokojujúce myšlienky, vyvolané nesprávnymi túžbami či pohnútkami, alebo ak sme sa dopustili nejakého nesprávneho konania, potom určite chceme, aby nám Jehova pomohol napraviť túto záležitosť. Namiesto slov „nejaká boľavá cesta“ používa Moffattov preklad výraz „nesprávny smer“; The New English Bible hovorí: „nejaký chodník, ktorý ťa [Boha] zarmucuje“. My sami možno jasne nechápeme naše znepokojujúce myšlienky, a tak nevieme, ako vyjadriť svoj problém pred Bohom, ale on chápe našu situáciu. (Rimanom 8:26, 27) Nemalo by nás prekvapovať, že v našom srdci sú zlé sklony; nemali by sme ich však ospravedlňovať. (1. Mojžišova 8:21) Mali by sme hľadať Božiu pomoc, aby boli vykorenené. Ak skutočne milujeme Jehovu a jeho cesty, môžeme k nemu pristupovať s prosbou o takúto pomoc v dôvere, že „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“. — 1. Jána 3:19–21.
18. a) Ako nás Jehova vedie cestou neurčitého času? b) Akú vrúcnu pochvalu môžeme očakávať, ak sa budeme naďalej riadiť Jehovovým usmerňovaním?
18 V súlade so žalmistovou modlitbou, aby ho Jehova viedol cestou neurčitého času, Jehova skutočne vedie svojich pokorných, poslušných služobníkov. Nevedie ich iba chodníkom, ktorý môže znamenať dlhý život v tom zmysle, že nie sú predčasne odrezaní za konanie zla, ale cestou, ktorá vedie do večného života. Vštepuje nám, že potrebujeme hodnotu Ježišovej obete, zmierenie za hriechy. Prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie nám poskytuje životne dôležité poučenie, ktoré nám umožňuje konať jeho vôľu. Zdôrazňuje nám, aké je dôležité reagovať na jeho pomoc, aby sme sa vnútorne stali takými ľuďmi, za akých sa vydávame navonok. (Žalm 86:11) A povzbudzuje nás vyhliadkou na dokonalé zdravie v spravodlivom novom svete a na večný život, ktorý by sme využívali na službu jemu, jedinému pravému Bohu. Ak stále lojálne reagujeme na jeho usmerňovanie, povie nám, ako povedal svojmu Synovi: „Schválil som ťa.“ — Lukáš 3:22; Ján 6:27; Jakub 1:12.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo sa Jehovov názor na jeho služobníkov často odlišuje od názoru ľudí?
◻ Čo nám pomôže spoznať, čo vidí Boh, keď skúma naše srdce?
◻ Aký druh štúdia nám pomáha dozvedieť sa fakty a chrániť si srdce?
◻ Prečo je dôležité nielen poznať, čo hovorí Boh, ale aj rovnako cítiť ako On?
◻ Prečo by sme sa mali osobne modliť: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce“?
[Obrázok na strane 16]
Keď študuješ, snaž sa, aby sa Božie myšlienky a pocity stali aj tvojimi myšlienkami a pocitmi
[Obrázok na strane 18]
Jehovových myšlienok je „viac ako zrniek piesku“
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.