Dôveruj Jehovovi, že splní svoje predsavzatie
„Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — ŽALM 37:29.
1. Aké je Jehovovo predsavzatie s ľuďmi a s touto zemou?
KEĎ Jehova tvoril našich prvých rodičov, Adama a Evu, urobil ich dokonalých. A stvoril ich tak, aby mohli žiť navždy na tejto zemi — ak budú poslúchať jeho zákony. (1. Mojžišova 1:26, 27; 2:17) Okrem toho ich Boh umiestnil do rajského prostredia. (1. Mojžišova 2:8, 9) Jehova im povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju.“ (1. Mojžišova 1:28) Ich potomstvo by sa tak nakoniec rozšírilo po celej zemi a táto planéta by sa stala rajom naplneným dokonalým, šťastným ľudským pokolením. Aký znamenitý začiatok mala ľudská rodina! „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ — 1. Mojžišova 1:31.
2. Aké otázky vyvoláva stav ľudských záležitostí?
2 A predsa stav ľudských záležitostí, ktorý existuje už tisícročia, vôbec nepripomína Božie pôvodné predsavzatie. Ľudstvo má veľmi ďaleko k dokonalosti i k tomu, aby bolo šťastné. Podmienky vo svete sú skľučujúce a ako bolo predpovedané, v našej dobe sa dramaticky zhoršili. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) Ako teda môžeme mať dôveru, že Božie predsavzatie s ľuďmi sa v blízkej budúcnosti uskutoční? Uplynú ešte ďalšie dlhé časové obdobia, v ktorých budú naďalej pretrvávať skľučujúce podmienky?
Kde sa stala chyba?
3. Prečo Jehova okamžite neukončil vzburu ľudstva?
3 Tí, ktorí majú presné poznanie Božieho inšpirovaného Slova, vedia, prečo Jehova pripustil takéto zlé podmienky na zemi. Vedia aj to, čo s tým Jehova urobí. Z biblickej správy sa dozvedeli, že naši prví rodičia zneužili nádherný dar slobodnej voľby, ktorý dal Boh ľuďom. (Porovnaj 1. Petra 2:16.) Zvolili si nesprávnu cestu, cestu nezávislosti od Boha. (1. Mojžišova, 2. a 3. kapitola) Ich vzbura vyvolala otázky najväčšej závažnosti. Napríklad: Má Univerzálny Zvrchovaný Panovník právo vládnuť nad ľuďmi? Je jeho vláda pre nich tá najlepšia? Môže mať ľudská vláda bez Božieho dohľadu úspech? Spoľahlivo nájsť odpovede na tieto otázky bolo možné tak, že bolo dovolené, aby plynuli storočia ľudskej vlády. Výsledky mali nad akúkoľvek pochybnosť ukázať, či môžu byť ľudia úspešní bez svojho Tvorcu.
4, 5. a) Aký bol výsledok toho, že ľudia zavrhli Božiu vládu? b) Čo sa postupom času ukázalo nad každú pochybnosť?
4 Keď Adam a Eva opustili Boha, Boh ich už neudržiaval v dokonalosti. Bez jeho podpory upadali. Výsledkom bola nedokonalosť, staroba a nakoniec smrť. Na základe zákonov dedičnosti preniesli naši prví rodičia tieto negatívne črty na všetkých svojich potomkov, a teda aj na nás. (Rimanom 5:12) A aký bol výsledok tisícročí ľudskej vlády? Katastrofálny, ako to pravdivo vyjadril Kazateľ 8:9: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“
5 V priebehu času sa nad každú pochybnosť ukázalo, že ľudia nie sú schopní úspešne riadiť svoje záležitosti bez svojho Stvoriteľa. Inšpirovaný biblický pisateľ Jeremiáš vyhlásil: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — Jeremiáš 10:23; 5. Mojžišova 32:4, 5; Kazateľ 7:29.
Božie predsavzatie sa nezmenilo
6, 7. a) Zmenili tisícročia dejín Jehovovo predsavzatie? b) Čo patrí k Jehovovmu predsavzatiu?
6 Zmenilo sa v priebehu tisícročí ľudských dejín — naplnených takým zlom a utrpením — Božie predsavzatie? Jeho Slovo vyhlasuje: „Toto povedal Jehova, Stvoriteľ nebies, On, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná.“ (Izaiáš 45:18) Boh teda vytvoril zem, aby bola obývaná ľuďmi, a to je jeho predsavzatím stále.
7 Jehova nielenže vytvoril zem, aby bola obývaná, ale predsavzal si aj to, že zem sa stane rajom, z ktorého sa budú tešiť dokonalí, šťastní ľudia. Preto Biblia predpovedala, že tu bude „nová zem“, nová ľudská spoločnosť, v ktorej „bude bývať spravodlivosť“. (2. Petra 3:13) A v Zjavení 21:4 nám Božie Slovo hovorí, že vo svojom novom svete „[Boh] zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Práve z týchto dôvodov mohol Ježiš hovoriť o tomto prichádzajúcom novom svete na zemi ako o „raji“. — Lukáš 23:43.
8. Prečo môžeme mať istotu, že Jehova uskutoční svoje predsavzatie?
8 Keďže Jehova je všemocný a všemúdry Stvoriteľ vesmíru, nikto nemôže zmariť jeho predsavzatie. „Jehova vojsk prisahal a povedal: ,Istotne sa stane to, s čím som počítal; a ako som radil, tak sa to splní.‘“ (Izaiáš 14:24) Teda keď Boh hovorí, že urobí z tejto zeme raj obývaný dokonalými ľuďmi, určite sa to stane. Ježiš povedal: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ (Matúš 5:5; porovnaj Žalm 37:29.) Môžeme sa spoľahnúť, že sa tento sľub splní. Áno, môžeme na to dať svoj život.
Dôverovali Jehovovi
9. Ako Abrahám vo svojom počínaní prejavil dôveru v Jehovu?
9 V priebehu dejín bolo veľa bohabojných ľudí ochotných dať svoj život za Božie predsavzatie so zemou, lebo boli presvedčení, že Boh ho uskutoční. Hoci ich poznanie bolo možno obmedzené, dôverovali Bohu a postavili svoj život na konaní jeho vôle. Bol tu napríklad Abrahám, ktorý žil asi 2000 rokov predtým, ako chodil po zemi Ježiš — oveľa skôr, ako sa začalo s písaním Biblie. Abrahám dôveroval Jehovovi, že splní svoje sľuby. O Stvoriteľovi sa pravdepodobne dozvedel od svojho verného predka Sema, ktorého vyučoval Noach. A tak keď Boh povedal Abrahámovi, aby sa odsťahoval z prosperujúceho mesta Ur Chaldejcov do neznámej a nebezpečnej krajiny Kanaan, tento patriarcha vedel, že Jehovovi môže dôverovať, a preto išiel. (Hebrejom 11:8) Časom mu Jehova povedal: „Urobím z teba veľký národ.“ — 1. Mojžišova 12:2.
10, 11. Prečo bol Abrahám ochotný obetovať svojho jednosplodeného syna Izáka?
10 Čo sa stalo, keď sa Abrahámovi narodil Izák? Jehova Abrahámovi naznačil, že práve prostredníctvom Izáka jeho potomkovia postupne vytvoria veľký národ. (1. Mojžišova 21:12) Preto keď Jehova skúšal Abrahámovu vieru tým, že mu povedal, aby obetoval svojho syna Izáka, iste sa zdalo, že je tu veľký rozpor. (1. Mojžišova 22:2) Ale Abrahám s plnou dôverou v Jehovu podnikol kroky na to, aby požiadavke vyhovel, a vzal nôž, aby zabil Izáka. V poslednej chvíli Boh poslal anjela, aby Abraháma zastavil. — 1. Mojžišova 22:9–14.
11 Prečo bol Abrahám taký poslušný? List Hebrejom 11:17–19 to odhaľuje: „Vierou Abrahám, keď bol skúšaný, akoby obetoval Izáka, a muž, ktorý s radosťou prijal sľub, sa pokúsil obetovať svojho jednosplodeného syna, hoci mu bolo povedané: ,Čo sa bude nazývať „tvojím semenom“, bude prostredníctvom Izáka.‘ Počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych; a odtiaľ ho aj dostal obrazným spôsobom.“ V Rimanom 4:20, 21 sa v podobnom duchu hovorí: „Pre Boží sľub [Abrahám] nezakolísal z nedostatku viery... a bol pevne presvedčený, že to, čo [Boh] sľúbil, je schopný aj vykonať.“
12. Ako bol Abrahám odmenený za svoju vieru?
12 Abrahám bol odmenený za svoju vieru nielen tým, že bol Izák ušetrený a že prostredníctvom neho vznikol „veľký národ“, ale aj inak. Boh povedal Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ (1. Mojžišova 22:18) Ako? Z Abrahámovej rodovej línie mal prísť Kráľ Božieho nebeského Kráľovstva. Toto Kráľovstvo zlikviduje tento zlý svet, ktorý je v područí Satana. (Daniel 2:44; Rimanom 16:20; Zjavenie 19:11–21) Potom, na očistenej zemi pod vládou Kráľovstva, sa bude na celom svete postupne budovať raj a ľudia zo „všetkých národov“, ktorí konajú Božiu vôľu, sa budú večne tešiť z dokonalého zdravia a života. (1. Jána 2:15–17) A hoci mal Abrahám o Kráľovstve len obmedzené poznanie, dôveroval Bohu a tešil sa na čas, keď bude zriadené. — Hebrejom 11:10.
13, 14. Prečo Jób dôveroval Bohu?
13 O niekoľko storočí neskôr to bol Jób, ktorý žil medzi 17. a 16. storočím pred n. l. na území dnešnej Arábie. Aj on žil predtým, ako sa začalo s písaním Biblie. Jób „bol bezúhonný a priamy a Boha sa bál a zlého sa stránil“. (Jób 1:1) Keď Satan ranil Jóba odpornou, bolestivou chorobou, tento verný muž počas svojej skúšky „nevyriekol ani jedno hriešne slovo“. (Jób 2:10, The New English Bible) Jób dôveroval Bohu. A hoci nepoznal podrobnosti o tom, prečo toľko trpí, bol ochotný dať svoj život za Boha a Jeho sľuby.
14 Jób vedel, že aj keby zomrel, Boh ho môže prostredníctvom vzkriesenia jedného dňa priviesť späť k životu. Túto nádej vyjadril, keď Jehovovi Bohu povedal: „Ó, kiež by si ma skryl v šeole [hrobe]... kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa! Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?... Zavoláš, a ja ti odpoviem.“ (Jób 14:13–15) Aj keď Jób veľmi trpel, prejavil vieru v Jehovovu zvrchovanosť vyhlásením: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ — Jób 27:5.
15. Ako Dávid vyjadril svoju dôveru v Jehovovo predsavzatie?
15 Približne šesť storočí po Jóbovi a asi tisíc rokov predtým, ako prišiel na zem Ježiš, vyjadril svoju dôveru v nový svet Dávid. V žalmoch povedal: „Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, budú vlastniť zem. A ešte chvíľku a zlého už nebude... Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja. Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ Vo svojej neochvejnej nádeji Dávid nabádal: „Dôveruj Jehovovi... Maj tiež najväčšie potešenie v Jehovovi, a on ti dá, čo si žiada tvoje srdce.“ — Žalm 37:3, 4, 9–11, 29.
16. Akú nádej mal „veľký oblak svedkov“?
16 Tú istú nádej na večný život na zemi mali verní muži a ženy aj v priebehu ďalších storočí. Tvorili „veľký oblak svedkov“ a boli naozaj ochotní dať svoj život za Jehovove sľuby. Mnohí z týchto svedkov Jehovu, ktorí žili v starej dobe, boli mučení a zabíjaní pre svoju vieru, „aby dosiahli lepšie vzkriesenie“. Ako? V novom svete ich Boh odmení lepším vzkriesením a vyhliadkou na večný život. — Ján 5:28, 29; Hebrejom 11:35; 12:1.
Kresťanskí svedkovia dôverujú v Boha
17. Ako silne dôverovali Jehovovi kresťania v prvom storočí?
17 V prvom storočí n. l. Jehova zjavil novozaloženému kresťanskému zboru viac podrobností týkajúcich sa Kráľovstva a jeho vlády nad zemou. Napríklad jeho duch inšpiroval apoštola Jána, aby napísal, že počet tých, čo budú s Ježišom Kristom v nebeskom Kráľovstve, bude 144 000. Budú to verní služobníci Boha, ktorí boli „kúpení zo zeme“. (Zjavenie 7:4; 14:1–4) Budú vládnuť s Kristom v nebi „ako králi“ nad zemou. (Zjavenie 20:4–6) Títo kresťania prvého storočia tak silne dôverovali Jehovovi, že splní svoje predsavzatie s nebeským Kráľovstvom a jeho pozemskou ríšou, že boli ochotní vzdať sa svojho života za svoju vieru. Mnohí z nich to aj naozaj urobili.
18. Ako dnes Jehovovi svedkovia napodobňujú svojich druhov z dávnej doby?
18 Dnes má takmer päť miliónov svedkov Jehovu rovnakú dôveru v Boha, ako mali ich druhovia, ktorí žili stáročia pred nimi. Títo dnešní svedkovia takisto spojili svoj život s Božími sľubmi. Oddali svoj život Bohu a na upevňovanie svojej viery majú celú Bibliu. (2. Timotejovi 3:14–17) Títo novodobí svedkovia Jehovu napodobňujú Ježišových nasledovníkov, ktorí žili v prvom storočí a ktorí vyhlásili, že budú „ako vládcu... viac poslúchať Boha ako ľudí“. (Skutky 5:29) V tomto storočí boli mnohí títo kresťanskí svedkovia kruto prenasledovaní. Niektorí boli pre svoju vieru dokonca zabití. Iní zomreli následkom choroby, nehody alebo staroby. Ale tak ako verní svedkovia minulých čias, aj oni dôverovali Bohu, lebo vedeli, že ich vo svojom novom svete privedie prostredníctvom vzkriesenia späť k životu. — Ján 5:28, 29; Skutky 24:15; Zjavenie 20:12, 13.
19, 20. Čo si uvedomujeme vzhľadom na biblické proroctvo na naše dni?
19 Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že skutočnosť, že sú privádzaní zo všetkých národov do jedného celosvetového bratstva, bola v biblickom proroctve už dávno predpovedaná. (Izaiáš 2:2–4; Zjavenie 7:4, 9–17) A Jehova ich poveruje konaním celosvetového kazateľského diela, aby tak zhromaždil do svojej priazne a pod svoju ochranu ďalších ľudí čestného srdca. (Príslovia 18:10; Matúš 24:14; Rimanom 10:13) Títo všetci vkladajú svoju úplnú dôveru v Jehovu, lebo vedia, že čoskoro privedie svoj úžasný nový svet. — Porovnaj 1. Korinťanom 15:58; Hebrejom 6:10.
20 Biblické proroctvá ukazujú, že od kľúčového roku 1914 sa dnes Satanov svet nachádza už takmer 80 rokov vo svojich posledných dňoch. (Rimanom 16:20; 2. Korinťanom 4:4; 2. Timotejovi 3:1–5) Jehovovi svedkovia sú preto odvážni, lebo si uvedomujú, že Božie Kráľovstvo onedlho prevezme úplnú kontrolu nad všetkými pozemskými záležitosťami. Tým, že Boh ukončí tento súčasný zlý svet a privedie svoj spravodlivý nový svet, úplne zahladí zlý stav, ktorý na zemi existoval toľko storočí. — Príslovia 2:21, 22.
21. Prečo sa môžeme radovať napriek dnešným problémom?
21 Potom, po celú večnosť, bude Boh preukazovať svoj veľký záujem o nás tým, že na nás zošle požehnania, ktoré bohato vynahradia akúkoľvek škodu, ktorú sme utrpeli v minulosti. V novom svete sa stretneme s toľkými dobrými vecami, že naše predošlé problémy sa vytratia z pamäti. Akou útechou je vedieť, že Jehova ,otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého‘. — Žalm 145:16; Izaiáš 65:17, 18.
22. Prečo by sme mali vložiť svoju dôveru v Jehovu?
22 V novom svete zažije verné ľudstvo splnenie slov z listu Rimanom 8:21: „Samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ Zažijú splnenie modlitby, ktorú Ježiš učil svojich nasledovníkov: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Matúš 6:10) A tak vlož svoju úplnú dôveru v Jehovu, lebo jeho nezlyhávajúci sľub znie: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:29.
Ako by si odpovedal?
◻ Aké je Jehovovo predsavzatie s ľuďmi a s touto zemou?
◻ Prečo Boh pripustil zlé podmienky na zemi?
◻ Ako verní ľudia starej doby prejavovali svoju dôveru v Jehovu?
◻ Prečo dnes Boží služobníci dôverujú v Jehovu?
[Obrázok na strane 16]
Boh stvoril ľudí, aby žili večne v šťastí na rajskej zemi
[Obrázok na strane 18]
Abrahám vložil svoju dôveru v Jehovovu schopnosť vzkriesiť mŕtvych