Zdroj nezlyhávajúcej odvahy
„PRUDKO nás zastavil sykotavý zvuk. Vzápätí zľava z kríkov vybehli oproti nám dva vtáky s roztiahnutými krídlami. Pred nami ležali v malej priehlbine v zemi dve vajíčka. Vtáky zabránili tomu, že by sme náhodne stúpili na ich hniezdo. Zakaždým, keď sme sa snažili dostať bližšie a odfotografovať tie pôvabné vajíčka s hnedými škvrnami, vtáky zopakovali svoju hrozbu. ‚Aké sú odvážne,‘ pomysleli sme si.“
To bol zážitok štyroch dospelých, ktorí sa približovali k hniezdu ležiaka. O niečo menší vták je cíbik. V knihe Everyone’s Guide to South African Birds (Juhoafrické vtáky — sprievodca pre každého) ornitológovia Sinclair a Mendelsohn vysvetľujú: „Rodičovské páriky dôrazne chránia svoje hniezdo a mláďatá a keď sa priblíži akýkoľvek votrelec, stanú sa veľmi agresívnymi. Neodradí ich ani veľkosť páchateľa; vzlietajú s prenikavým volaním a nebojácne sa strmhlav vrhajú dokonca i na ľudí v snahe odstrašiť ich.“
Niektorí ľudia videli, ako jednotlivé veľké slony neúmyselne smerovali k hniezdu cíbika a vyvolali podobný vtáčí výstup. Slony týmto vtákom obvykle vyhoveli a urobili si obchádzku.
Odkiaľ berú vtáky takúto zjavnú odvahu? Ich odvaha pochádza od toho, ktorý ich stvoril. Jehova Boh týmto malým tvorom naprogramoval inštinktívny mechanizmus, ktorý bráni väčším zvieratám v tom, že by poškodili ich hniezda alebo ublížili ich mláďatám.
Poučenie pre kresťanov
Kresťania sa z toho môžu poučiť, aj keď nechcú mať iba inštinktívnu odvahu. Požaduje sa od nich, aby napodobňovali svojho Pána, Ježiša Krista, ktorý nebojácne poslúchal Božie prikázania. (Hebrejom 12:1–3) Biblia odsudzuje zbabelcov, ktorí sa odťahujú od služby Bohu. (Hebrejom 10:39; Zjavenie 21:8) Zároveň však Jehova chápe našu nedokonalú povahu a vie, že niekedy môžeme zhrešiť alebo nám môže chýbať odvaha, ktorá je potrebná, aby sme mohli v plnej miere konať jeho vôľu. (Žalm 103:12–14) Čo môže človek robiť, ak ho strach zdržiava od konania toho, čo je správne?
Kresťan sa musí v modlitbe obrátiť na Boha, aby mu dal silu vyrovnávať sa so skúškami a ďalej konať božskú vôľu. Biblia obsahuje tento upokojujúci sľub o Jehovovej pomoci: „Unavenému dáva silu; a v človeku bez dynamickej energie rozhojňuje plnú moc. Chlapci sa unavia a ustávajú a mladí muži sa určite potknú; ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly. Pobežia a neustanú; budú kráčať a neunavia sa.“ (Izaiáš 40:29–31) Mnohí nedokonalí ľudia zažili pravdivosť týchto slov a „zo stavu slabosti sa stali silnými“. (Hebrejom 11:34) Dobrým príkladom v tom bol kresťanský apoštol Pavol, ktorý napísal: „Pán stál pri mne a posilnil ma, aby bolo mojím prostredníctvom úplne dovŕšené zvestovanie a aby ho mohli počuť všetky národy.“ — 2. Timotejovi 4:17.
Aj noví záujemcovia, ktorí sa chcú stať nasledovníkmi Ježiša Krista, môžu zažiť takúto posilňujúcu pomoc. Pouvažujme o jednom mužovi z Južnej Afriky, ktorý sa volá Henry. Bol vo svojej cirkvi pokladníkom a býval hneď vedľa pastora. Henry hľadal pravdu. Napriek oddanosti k svojej cirkvi jedného dňa prijal ponuku bezplatného domáceho biblického štúdia s Jehovovými svedkami. Po čase vyslovil túžbu stať sa svedkom a opýtal sa, aké kroky musí urobiť, aby dosiahol tento cieľ. Vysvetlili mu, že najprv bude musieť vystúpiť zo svojej cirkvi. (Zjavenie 18:4) Keďže pastor bol jeho susedom a priateľom, Henry cítil, že nemôže iba napísať list o vystúpení z cirkvi, ale že bude musieť tú vec osobne vysvetliť. A odvážne to aj urobil.
Pastor bol z toho šokovaný a neskôr išiel spolu s predsedajúcim synody a ďalšími členmi cirkvi navštíviť Henryho. Chceli vedieť, prečo Henry opustil svoju cirkev a stal sa členom náboženstva, ktoré podľa nich nemá Božieho svätého ducha. „Spočiatku som sa bál im odpovedať,“ povedal Henry, „pretože mali na mňa vždy veľký vplyv. Ale modlil som sa k Jehovovi o pomoc a on mi umožnil takúto obhajobu: ‚Ktoré zo všetkých medzinárodných náboženstiev ako jediné používa Božie meno Jehova? Či to nie sú Jehovovi svedkovia? Myslíte si, že by im Boh dovolil nosiť jeho meno, a pritom by im nedal svojho svätého ducha?‘“ Cirkevní hodnostári nedokázali vyvrátiť takúto argumentáciu. Henry je vďačný za poznanie a silu, ktoré dáva Boh, a v súčasnosti sa s Jehovovými svedkami odvážne zúčastňuje na službe od dverí k dverám.
Áno, byť pravým kresťanom — to si vyžaduje odvahu. S blížiacim sa koncom tohto sveta bude skúšok viery pribúdať. Satan chce Božích služobníkov olúpiť o ich úžasnú nádej na večný život tým, že sa snaží zlomiť ich rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi. (Porovnaj Zjavenie 2:10.) Ale nikdy sa nesmieme vzdať. Dokonca aj keď pre strach utrpíme dočasnú porážku, Jehova nám môže pomôcť zotaviť sa. Stále k nemu vzhliadajme, aby nám dával silu ďalej konať jeho vôľu. Pamätajme, že on, ktorý stvoril nebojácne vtáky, je zdrojom nezlyhávajúcej odvahy. Praví kresťania by skutočne mali byť „dobrej mysle a povedať: ‚Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?‘“ — Hebrejom 13:6.