Ježišove zázraky — historický fakt, alebo mýtus?
„V čase štvrtej nočnej hliadky prišiel k nim, kráčajúc po mori.“ — Matúš 14:25.
PRE milióny ľudí na celom svete je viera v to, že Ježiš Kristus konal zázraky, takmer rovnako dôležitá ako viera v samotného Boha. Pisatelia evanjelií — Matúš, Marek, Lukáš a Ján — hovoria asi o 35 Ježišových zázrakoch. Ich správy však naznačujú, že Ježiš vykonal oveľa viac nadprirodzených skutkov. — Matúš 9:35; Lukáš 9:11.
Tieto zázraky neboli vykonané len tak na pobavenie. Zodpovedali Ježišovmu tvrdeniu, že je Božím Synom, dlho očakávaným Mesiášom. (Ján 14:11) Keď Mojžiš predstúpil pred zotročený izraelský národ, vykonal zázračné znamenia. (2. Mojžišova 4:1–9) Logicky by sa teda aj od Mesiáša, o ktorom bolo prorokované, že bude väčší ako Mojžiš, očakávalo, že urobí nejaké znamenie božskej podpory. (5. Mojžišova 18:15) A tak Biblia hovorí o Ježišovi ako o ‚mužovi, ktorého Boh verejne ukázal Židom mocnými skutkami a predzvesťami a znameniami‘. — Skutky 2:22.
Skutočnosť, že Biblia zobrazuje Ježiša ako človeka konajúceho zázraky, prijímali ľudia v minulosti zvyčajne bez spochybňovania. No v posledných desaťročiach sa správy evanjelií dostali pod paľbu kritikov. V knihe Deceptions and Myths of the Bible (Podvody a mýty Biblie) spomína Lloyd Graham biblickú správu o tom, ako Ježiš chodil po vode, a ide tak ďaleko, že hovorí: „Veriť tomu doslovne si vyžaduje veľkú neznalosť, a predsa tomu doslovne veria milióny ľudí. A potom sa čudujeme, čo sa to s naším svetom deje. Aký lepší svet by ste čakali od takej neznalosti?“
Nemožné?
Taká kritika však nie je rozumná. The World Book Encyclopedia definuje zázrak ako „jav, ktorý nemožno vysvetliť pomocou známych prírodných zákonov“. Podľa tejto definície by farebný televízor, prenosný telefón či počítač laptop bol len pred sto rokmi považovaný za zázrak! Je rozumné byť dogmatickí a hovoriť o niečom ako o nemožnom jednoducho preto, že to na základe súčasných vedeckých poznatkov nevieme vysvetliť?
A je tu ešte ďalšia skutočnosť na zváženie: V pôvodnej gréčtine, v ktorej bol napísaný „Nový zákon“, bolo pre „zázrak“ použité slovo dynamis — slovo, ktoré v podstate znamená „sila“. Toto slovo je prekladané aj ako „mocné skutky“ alebo „schopnosť“. (Lukáš 6:19; 1. Korinťanom 12:10; Matúš 25:15) Biblia tvrdí, že Ježišove zázraky boli prejavom „vznešenej Božej moci“. (Lukáš 9:43) Boli by také skutky nemožné pre všemohúceho Boha — Toho, ktorý má „hojnosť dynamickej energie“? — Izaiáš 40:26.
Doklad hodnovernosti
Pozorné preskúmanie štyroch evanjelií poskytuje ďalší doklad o ich spoľahlivosti. Tieto správy sa napríklad výrazne odlišujú od rozprávok a legiend. Uvažujte hoci o nepravdivých príbehoch, ktoré boli o Ježišovi rozšírené počas stáročí po jeho smrti. V apokryfnom „Tomášovom evanjeliu“ sa hovorí: „Keď mal tento chlapec Ježiš päť rokov... išiel cez dedinu a nejaký chlapec utekal a narazil mu do pleca. Ježiš sa rozhneval a povedal mu: ‚Nebudeš pokračovať vo svojej ceste‘ a dieťa okamžite padlo a zomrelo.“ Nie je ťažké vidieť, aký je to príbeh — niečo vymyslené. Okrem toho, rozmarné dieťa s nízkymi sklonmi, ktoré je tu vykreslené, sa v ničom nepodobá na Ježiša z Biblie. — Porovnaj Lukáša 2:51, 52.
Teraz uvažujme o hodnoverných správach v evanjeliách. Nič v nich nie je zveličené a nie sú v nich žiadne náznaky fikcie. Ježiš konal zázraky, keď to bolo skutočne potrebné, nie na uspokojenie číreho rozmaru. (Marek 10:46–52) Ježiš nikdy nepoužíval svoju silu na svoj vlastný úžitok. (Matúš 4:2–4) Nikdy ju nepoužil na to, aby sa vystatoval. Keď zvedavý kráľ Herodes chcel, aby Ježiš preňho vykonal zázračné „znamenie“, Ježiš mu „neodpovedal“. — Lukáš 23:8, 9.
Ježišove zázraky sú tiež v ostrom kontraste s pôsobením profesionálnych iluzionistov, kúzelníkov a liečiteľov vierou. Jeho mocné skutky vždy oslavovali Boha. (Ján 9:3; 11:1–4) Jeho zázraky neboli spojené s rituálmi pôsobiacimi na city, s magickými kúzlami, s okázalosťou, trikmi a hypnózou. Keď Ježiš stretol slepého žobráka Bartimea, ktorý kričal: „Rabbuni, nech zase vidím“, Ježiš mu povedal iba: „‚Choď, tvoja viera ťa uzdravila.‘ A ihneď zase videl.“ — Marek 10:46–52.
Záznamy v evanjeliách ukazujú, že Ježiš robil mocné skutky bez rekvizít, bez nejakej zvlášť navrhnutej scénickej úpravy či osvetľovacích trikov. Svoje mocné skutky robil verejne, často pred množstvom očitých svedkov. (Marek 5:24–29; Lukáš 7:11–15) Na rozdiel od pokusov novodobých liečiteľov vierou jeho úsilie o vyliečenie nikdy nezlyhalo z dôvodu, že nejakému chorému človeku pravdepodobne chýbala viera. Matúš 8:16 hovorí: „Uzdravoval všetkých, ktorým bolo zle.“
V knihe “Many Infallible Proofs:” The Evidences of Christianity („Veľa spoľahlivých dôkazov“: Doklady kresťanstva) učenec Arthur Pierson hovorí o Kristových zázrakoch toto: „Ich množstvo, okamžitý a úplný charakter uzdravovania a skutočnosť, že nezlyhal ani jediný pokus ani v prípade vzkriesenia mŕtvych, robí nekonečný rozdiel medzi týmito zázrakmi a domnelými divmi tejto alebo ktorejkoľvek inej doby.“
Potvrdenie zo svetského zdroja
Pierson predkladá ešte ďalší argument, ktorý podporuje správy v evanjeliách, keď hovorí: „Niet pozoruhodnejšieho potvrdenia zázrakov, o ktorých hovorí Písmo, než je mlčanie nepriateľov.“ Židovskí vodcovia mali viac ako dostatočný motív chcieť Ježiša znevážiť, ale jeho zázraky boli také známe, že odporcovia sa ich neodvážili poprieť. Mohli urobiť len to, že tieto skutky pripísali démonickým silám. (Matúš 12:22–24) Pisatelia židovského Talmudu ešte stáročia po Ježišovej smrti prisudzovali Ježišovi zázračnú moc. Podľa knihy Jewish Expressions on Jesus (Vyjadrenia Židov o Ježišovi) odmietali Ježiša ako niekoho, kto „používal praktiky mágie“. Bolo by niečo také spomenuté, keby bolo čo len trochu možné zamietnuť Ježišove zázraky ako obyčajný mýtus?
Ďalší dôkaz pochádza od Eusebia, cirkevného historika štvrtého storočia. V knihe The History of the Church From Christ to Constantine (Cirkevné dejiny od Krista po Konštantína) cituje istého Quadrata, ktorý poslal cisárovi list na obranu kresťanstva. Quadratus napísal: „Skutky nášho Spasiteľa bolo možné stále vidieť, lebo boli pravé — ľudia, ktorí boli uzdravení, a tí, čo boli vzkriesení z mŕtvych, ktorých nebolo vidieť len v okamihu uzdravenia alebo vzkriesenia, ale bolo ich možné vidieť stále, nielen vtedy, keď bol Spasiteľ medzi nami, ale ešte dlho po Jeho odchode; niektorí z nich zostali nažive až do mojej doby.“ Učenec William Barclay poznamenal: „Quadratus hovorí, že ešte aj v jeho dobe by bolo naozaj možné predviesť ľudí, na ktorých boli vykonané zázraky. Keby to nebola pravda, nebolo by nič jednoduchšie, než aby to rímska vláda označila za lož.“
Veriť v Ježišove zázraky je rozumné, logické a úplne v súlade s dokladmi. Ježišove zázraky však nie sú mŕtvou históriou. Hebrejom 13:8 nám pripomína: „Ježiš Kristus je ten istý včera a dnes a navždy.“ Áno, dnes žije v nebesiach a je schopný použiť zázračnú moc oveľa veľkolepejším spôsobom než v čase, keď žil na zemi ako človek. Okrem toho, správy v evanjeliách o jeho zázrakoch 1. poskytujú dnes kresťanom praktické poučenie, 2. odhaľujú nádherné stránky Ježišovej osobnosti a 3. poukazujú na čas v blízkej budúcnosti, keď dôjde k ešte veľkolepejším udalostiam!
Nasledujúci článok sa zameria na tri známe biblické správy, aby tieto myšlienky objasnil.