Zachovaj si pevnú dôveru až do konca
PREDSTAV si malé lietadlo, ktoré letí do zlého počasia. Pilot už nedokáže rozoznať orientačné body. Zahalia ho husté oblaky. Nevidí ďalej než za čelné sklo, a predsa si je istý, že môže bezpečne doletieť. Aký dôvod má na takúto dôveru?
Má presné navigačné prístroje, ktoré mu umožňujú letieť cez oblaky a pristáť v tme. Na jeho trase, najmä blízko letiska, ho elektronicky riadia rádiové majáky, a má rádiové spojenie s leteckými dispečermi na zemi.
Podobne aj my môžeme hľadieť do budúcnosti s dôverou, aj keď je situácia vo svete zo dňa na deň bezútešnejšia. Naša cesta týmto zlým systémom možno trvá dlhšie, než niektorí predpokladali, ale môžeme dôverovať, že máme správny kurz a ideme presne podľa cestovného poriadku. Prečo si tým môžeme byť takí istí? Pretože máme vedenie, ktoré nám umožňuje rozlišovať to, čo ľudské videnie rozlíšiť nemôže.
Božie Slovo je ‚svetlom nášmu chodníku‘ a je ‚dôveryhodné, robí neskúseného múdrym‘. (Žalm 19:7; 119:105) Tak ako rádiové majáky, ktoré vyznačujú dráhu pilotovho letu, Biblia presne opisuje budúce udalosti a dáva nám jasné pokyny, čím zaručuje, že sa bezpečne dostaneme do cieľa. Aby sme však mali úžitok z božského vedenia, musíme mu dôverovať.
Pavol vo svojom liste Hebrejom nabádal židovských kresťanov, aby ‚sa pevne až do konca pridŕžali dôvery, ktorú mali na začiatku‘. (Hebrejom 3:14) Dôvera môže byť otrasená, ak sa jej „pevne“ nepridŕžame. Preto vzniká otázka: Ako si môžeme zachovať pevnú dôveru v Jehovu až do konca?
Prejavuj vieru
Skôr než môže pilot letieť naslepo, úplne sa spoliehajúc na navigačné prístroje a pozemnú kontrolu, potrebuje primerané školenie a veľa nalietaných hodín. Podobne i kresťan potrebuje neustále prejavovať vieru, aby si zachoval dôveru v Jehovovo vedenie, najmä keď nastane zložitá situácia. Apoštol Pavol napísal: „Pretože máme toho istého ducha viery, o ktorom je napísané: ‚Prejavil som vieru, preto som hovoril,‘ aj my prejavujeme vieru, a preto hovoríme.“ (2. Korinťanom 4:13) Takže keď hovoríme Božom dobrom posolstve, prejavujeme vieru a posilňujeme si ju.
Magdalena, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila štyri roky v koncentračnom tábore, hovorí o hodnote kazateľskej činnosti: „Mama ma učila, že na to, aby sme si udržali silnú vieru, je nevyhnutné zaujímať sa o duchovné blaho druhých. Pamätám si na jednu situáciu, ktorá názorne ukazuje, čo sme pociťovali. Moju mamu a mňa prepustili z koncentračného tábora v Ravensbrücku a v piatok sme sa dostali domov. O dva dni, v nedeľu, sme sa pripojili k bratom v kázaní z domu do domu. Pevne verím, že keď sa sústredíme na pomoc iným, aby nadobudli dôveru v Božie sľuby, tie isté sľuby sa stanú reálnejšími aj pre nás.“ — Porovnaj Skutky 5:42.
Aby sme si zachovali pevnú dôveru až do konca, je potrebná duchovná aktivita aj v iných oblastiach. Osobné štúdium je ďalším znamenitým cvičením posilňujúcim našu vieru. Keď napodobňujeme berojských a denne usilovne skúmame Písma, pomôže nám to ‚mať plnú istotu nádeje až do konca‘. (Hebrejom 6:11; Skutky 17:11) Je pravda, že osobné štúdium si vyžaduje čas a odhodlanie. Možno preto Pavol varoval Hebrejov pred nebezpečenstvom byť v takýchto veciach lenivý. — Hebrejom 6:12.
Lenivosť môže mať zlé následky v mnohých oblastiach života. Šalamún povedal, že „ak poklesnú ruky, tečie do domu“. (Kazateľ 10:18) Skôr alebo neskôr začína cez strechu, ktorá nie je udržiavaná, prenikať dážď. Ak necháme poklesnúť ruky duchovne a prestaneme si udržiavať vieru, môžu nám do mysle vniknúť pochybnosti. Naproti tomu, pravidelné štúdium Božieho Slova a rozjímanie o ňom bude živiť a chrániť našu vieru. — Žalm 1:2, 3.
Budovať si dôveru na základe skúseností
Pravdaže, pilot sa učí zo skúseností, ako aj z pozorovania toho, že jeho navigačné prístroje sú spoľahlivé. Podobne naša dôvera v Jehovu rastie, keď vo svojom živote vidíme dôkazy jeho láskyplnej starostlivosti. Jozua to zažil a svojim súkmeňovcom Izraelitom pripomenul: „Dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili.“ — Jozua 23:14.
Josefina, vydatá sestra z Filipín, získala podobné ponaučenie. Rozpráva, aký mala život predtým, než spoznala pravdu: „Môj manžel veľa pil, a keď sa opil, rozhneval sa a zbil ma. Naše nešťastné manželstvo malo vplyv aj na nášho syna. Obaja s manželom sme pracovali a zarábali sme dosť veľa peňazí, ale o väčšinu zárobku sme prišli v hazardných hrách. Manžel mal veľa priateľov, ale väčšina z nich vyhľadávala jeho priateľstvo preto, aby im platil za alkohol, a niektorí sa dokonca pokúšali opiť ho len preto, aby sa na ňom smiali.
Všetko sa zmenilo, keď sme spoznali Jehovu a vzali sme si k srdcu jeho rady. Manžel už nepije, prestali sme s hazardnými hrami a máme pravých priateľov, ktorí nás majú radi a pomáhajú nám. Naše manželstvo je šťastné a z nášho syna rastie vynikajúci mladý muž. Pracujeme menej hodín, ale máme viac peňazí. Skúsenosť nás naučila, že Jehova je ako milujúci Otec, ktorý nás vždy vedie správnym smerom.“
Na základe rádiovo vysielaných pokynov alebo sledovania prístrojov piloti niekedy zistia, že musia zmeniť kurz. Podobne aj my možno musíme zmeniť smer v súlade s Jehovovým poučovaním. „Tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ (Izaiáš 30:21) Prostredníctvom jeho Slova a jeho organizácie dostávame rady, ktoré nás upozorňujú na duchovné nebezpečenstvá. Jedna z nich sa týka spoločenstva.
Zlá spoločnosť nás môže zviesť z pravej cesty
Malé lietadlo môže ľahko stratiť správny kurz, ak sa neurobia potrebné úpravy. Podobne dnes na kresťanov neustále doliehajú vonkajšie vplyvy. Žijeme v telesne zmýšľajúcom svete, kde sa mnohí vysmievajú z duchovných hodnôt a pripisujú oveľa väčšiu dôležitosť peniazom a rozkošiam. Pavol varoval Timoteja, že posledné dni budú obdobím, s ktorým „sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1–5) Dospievajúci, ktorí túžia po uznaní a obľúbenosti, sú zvlášť ovplyvniteľní zlou spoločnosťou. — 2. Timotejovi 2:22.
Amanda, ktorá má 17 rokov, hovorí: „Na nejaký čas moju vieru do určitej miery oslabili spolužiaci. Stále hovorili, že moje náboženstvo je obmedzujúce a nerozumné, a to ma začínalo skľučovať. Rodičia mi však pomohli pochopiť, že kresťanské smernice slúžia na ochranu, a nie na obmedzovanie. Teraz si uvedomujem, že tieto zásady mi pomáhajú žiť uspokojujúcejším životom, než akým žijú moji bývalí spolužiaci. Naučila som sa dôverovať tým, ktorí sa o mňa naozaj starajú — mojim rodičom a Jehovovi — a teším sa z priekopníckej služby.“
Nech patríme k akejkoľvek vekovej skupine, stretávame sa s ľuďmi, ktorí sa vyjadrujú znevažujúco o našom presvedčení. Môžu sa zdať intelektuálne na výške, ale v Božích očiach sú telesní, neduchovní. (1. Korinťanom 2:14) V Pavlových dňoch boli vplyvnou skupinou v Korinte skeptici, ktorí mali svetskú múdrosť. Je možné, že vplyvom učenia týchto filozofov niektorí korintskí kresťania stratili vieru vo vzkriesenie. (1. Korinťanom 15:12) „Nedajte sa zviesť,“ varoval apoštol Pavol. „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. Korinťanom 15:33.
Naproti tomu dobrá spoločnosť nás duchovne posilňuje. V kresťanskom zbore máme príležitosť stýkať sa s ľuďmi, ktorí žijú životom viery. Norman, brat, ktorý spoznal pravdu v roku 1939, je stále pre všetkých zdrojom veľkého povzbudenia. Ako si udržal jasný duchovný pohľad? „Zhromaždenia a blízke priateľstvo s vernými bratmi je životne dôležité,“ odpovedá. „Tento druh spoločenstva mi pomohol jasne vidieť rozdiel medzi Božou a Satanovou organizáciou.“
Podvodná moc bohatstva
Brian, skúsený pilot, hovorí, že „pre pilota môže byť niekedy ťažké veriť svojim prístrojom — jednoducho preto, že jeho inštinkt s nimi nesúhlasí. O skúsených vojenských pilotoch sa vie, že leteli hore nohami, pretože svetlá na zemi vyzerali presne tak ako hviezdy — napriek tomu, že ich prístroje im hovorili niečo iné.“
Podobne nás môžu naše sebecké sklony oklamať v duchovnom zmysle. Ježiš povedal, že bohatstvo má ‚podvodnú moc‘, a Pavol varoval, že ‚láska k peniazom odviedla mnohých od viery‘. — Marek 4:19; 1. Timotejovi 6:10.
Podobne ako klamné blikajúce svetlá môžu nás žiarivé hmotné ciele zamerať nesprávnym smerom. Namiesto toho, aby sme sa radovali v ‚očakávaní vecí, v ktoré dúfame‘, môžeme byť odlákaní honosným vystavovaním vecí sveta, ktorý sa pomíňa. (Hebrejom 11:1; 1. Jána 2:16, 17) Ak sme „rozhodnutí“ žiť blahobytným spôsobom života, pravdepodobne nám ostane len málo času na duchovný rast. — 1. Timotejovi 6:9; Matúš 6:24; Hebrejom 13:5.
Mladý ženatý muž Patrick pripustil, že s manželkou obetovali duchovné ciele v prospech dosiahnutia vyššej životnej úrovne. Hovorí: „Ovplyvnili nás tí bratia v zbore, ktorí mali veľké autá a luxusné domy. Hoci sme nikdy nestratili zo zreteľa nádej na Kráľovstvo, mali sme pocit, že súčasne môžeme žiť pohodlným životom. Časom sme si však uvedomili, že pravé šťastie prichádza so službou Jehovovi a s duchovným rastom. Teraz je náš život opäť jednoduchý. Zamestnali sme sa na menej hodín a stali sme sa pravidelnými priekopníkmi.“
Viera závisí od vnímavého srdca
Pri budovaní dôvery v Jehovu hrá dôležitú úlohu aj vnímavé srdce. Je pravda, že „viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame, zrejmý dôkaz [alebo „presvedčivý dôkaz“, poznámka pod čiarou v Reference Bible] skutočností, hoci ich nevidíme“. (Hebrejom 11:1) No ak nebudeme mať vnímavé srdce, je nepravdepodobné, že budeme presvedčení. (Príslovia 18:15; Matúš 5:6) Preto apoštol Pavol povedal, že „viera nie je vlastníctvom všetkých“. — 2. Tesaloničanom 3:2.
Teda ako si môžeme udržať srdce stále vnímavé na všetky presvedčivé doklady, ktoré sú dostupné? Tým, že si budeme rozvíjať zbožné vlastnosti — vlastnosti, ktoré obohacujú a podnecujú vieru. Peter nás nabáda, aby sme ‚pripojili k svojej viere cnosť, poznanie, sebaovládanie, vytrvalosť, zbožnú oddanosť, bratskú náklonnosť a lásku‘. (2. Petra 1:5–7; Galaťanom 5:22, 23) Na druhej strane, ak sme v živote zameraní na seba alebo preukazujeme Jehovovi len symbolickú službu, potom logicky nemôžeme očakávať, že naša viera bude rásť.
Ezdráš „pripravil svoje srdce“ na čítanie Jehovovho Slova a na jeho uplatňovanie. (Ezdráš 7:10) Podobne i Micheáš mal vnímavé srdce. „Ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ — Micheáš 7:7.
Aj Magdalena, ktorú sme citovali skôr, trpezlivo čaká na Jehovu. (Habakuk 2:3) Hovorí: „Duchovný raj máme už teraz. Ďalší krok, telesný raj, príde onedlho. Medzitým sa státisíce ľudí pripájajú k veľkému zástupu. Nadchýna ma, keď vidím, ako sa také veľké množstvo ľudí zhromažďuje do Božej organizácie.“
Vzhliadať k Bohu našej záchrany
Ak si máme zachovať pevnú dôveru až do konca, je potrebné prejavovať vieru a starostlivo venovať pozornosť vedeniu, ktoré dostávame od Jehovu a od jeho organizácie. Úsilie sa určite vyplatí. Pilot pociťuje hlboké uspokojenie, keď po dlhej, namáhavej ceste klesá a nakoniec prejde cez husté oblaky. Pred ním sa rozprestiera zelená zem a víta ho. Dolu pod ním je pristávacia dráha letiska, ktorá je pripravená prijať ho.
Aj nás čakajú vzrušujúce zážitky. Tento bezútešný, zlý svet ustúpi novej zemi spravodlivosti. Čaká nás božské privítanie. Môžeme sa tam dostať, ak budeme dbať na slová žalmistu: „Si moja nádej, ó, Zvrchovaný Pán Jehova, moja dôvera od mojej mladosti... V tebe je neustále moja chvála.“ — Žalm 71:5, 6.