Klíma na rast v Rovníkovej Guinei

PRVÉ, čo na cestovateľa zapôsobí, keď jeho lietadlo pristáva na medzinárodnom letisku v Rovníkovej Guinei, je bohatá vegetácia. Všade okolo pristávacej dráhy rastú majestátne stromy, pri ktorých sa aj budovy letiska zdajú malé. Bujnej vegetácii sa darí od morského pobrežia až po vrcholky hôr a jej rast podporujú výdatné dažde a celoročná teplota okolo 30 stupňov.

V Rovníkovej Guinei však dochádza aj k rýchlemu rastu iného druhu, k ‚rastu, ktorý dáva Boh‘. (Kolosanom 2:19) Podobne ako etiópsky úradník, ktorý hľadal pomoc u Filipa, aj mnohí tunajší ľudia sú dychtiví po porozumení Písiem. (Skutky 8:26–39) Nie je nič neobvyklé, že niekto pristúpi k daktorému z Jehovových svedkov na ulici a žiada ho o biblické štúdium. Približne 325 svedkov v Rovníkovej Guinei vedie vyše tisíc biblických štúdií.

Siatie semien na začiatku

Rovníková Guinea, najmenšia krajina Afriky, leží južne od Nigérie a Kamerunu. (Pozri mapku.) Dobré posolstvo tam ako prví priniesli nigérijskí svedkovia, ktorí tam prišli za prácou na kakaových plantážach. Hoci vzniklo niekoľko zborov hovoriacich po anglicky, neskôr sa rozpadli, keď sa títo bratia museli vrátiť do Nigérie. Ale krátko nato, ako bola krajine v roku 1968 udelená nezávislosť, boli tam pridelené tri manželské dvojice misionárov spoločnosti Watchtower. Pre politické prekážky tam nemohli zostať dlho, ale ich svedecká činnosť priniesla vynikajúce výsledky.

Santiago, jeden z týchto misionárov, stretol Buenaventuru, vysokého, svalnatého muža, ktorý bol medzi miestnymi ľudmi známy ako ‚superman‘. Buenaventura bol nábožensky založený a mal úctu k Biblii, bol však násilníckej povahy. I tá najmenšia urážka stačila na to, aby niekoho udrel. Keď sa rozhneval v bare, všetci prítomní sa rozpŕchli, dokonca liezli von oknom, aby unikli jeho úderom. Hoci Santiaga počúval, v skutočnosti mal v úmysle zbiť ho, ak nebude môcť predložiť presvedčivý biblický dôkaz pre to, čo hovorí. ‚Nikto si nebude robiť blázna zo supermana,‘ hovoril si Buenaventura. Bol však uchvátený tým, čo počul, najmä nádejou na večný život na rajskej zemi, a tak súhlasil s biblickým štúdiom.

Ako štúdium napredovalo, Buenaventurova túžba žiť večne v Raji silnela, a on sa dozvedel, že bude musieť prispôsobiť svoj život Božím normám, aby získal takú odmenu. Uvedomil si, že praví kresťania nesmú ‚odplácať zlé zlým‘, a preto začal vynakladať vážne úsilie, aby ovládol svoju povahu. — Rimanom 12:17.

Ozajstná skúška prišla jedného dňa, keď náhodne prevrhol pohár jednému zákazníkovi v bare. Muž sa rozhneval a udrel ho. Ostatní v bare sa ihneď rozpŕchli v očakávaní, že sa strhne bitka. No Buenaventura pokorne zaplatil za rozbitý pohár, kúpil mužovi nový pohárik a ospravedlnil sa za svoju nemotornosť. Keď jeho susedia videli, že štúdium Biblie v ňom vyvolalo také zmeny, niekoľkí ochotne súhlasili, aby s nimi študoval. Kým sa Buenaventura dal pokrstiť, viedol už päť biblických štúdií. Posledných päť rokov slúži ako starší a hoci ho ľudia stále volajú superman, teraz to robia zo žartu.

‚Uvedomujú si svoje duchovné potreby‘

V 70. rokoch hŕstka miestnych svedkov pokračovala v kázaní a v spoločnom stretávaní sa, ako len najlepšie vedela. Neskôr im prišlo na pomoc niekoľko španielskych misionárskych párov. Andrés Botella, ktorý slúži v Rovníkovej Guinei už 12 rokov, si spomína, že čoskoro po jeho príchode naňho zapôsobilo, ako si ľudia naozaj „uvedomujú svoje duchovné potreby“. (Matúš 5:3) „Bolo skutočným potešením študovať Bibliu s takými vďačnými ľuďmi,“ hovorí Andrés.

Mary, jedna španielska sestra, študovala Bibliu s mladou ženou menom María, ktorá sa zmienila o tom, že i jej rodičia, Francisco a Fausta, majú záujem o štúdium. Keďže Mary viedla 15 štúdií a Maríini rodičia bývali dosť ďaleko, ubehlo niekoľko týždňov, kým ich mohla navštíviť.

Keď sa Mary a jej manžel Serafín napokon s týmito rodičmi stretli, mali už knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom rajia i Bibliu a dychtivo túžili začať študovať. A tak začali okamžite. Serafín si všimol, že Maríini rodičia sú veľmi dobre oboznámení s látkou. To sa opakovalo i pri druhej návšteve, keď preberali druhú kapitolu. „Bolo to skoro ako štúdium s dvoma pokrstenými svedkami,“ spomína Serafín. Na tretej návšteve, keďže sa zdalo, že látku veľmi dobre poznajú, Serafín navrhol rozhovor formou otázok a odpovedí, aby mohol určiť, do akej miery látke naozaj rozumejú. Zistil, že Francisco a Fausta si už sami preštudovali celú knihu!

Ako ich ovplyvnilo novonájdené poznanie? V súlade s tým, čo sa naučili, už prestali chodiť na špiritistické stretnutia a pretrhli svoje zväzky s katolíckou cirkvou. Okrem toho, Francisco prestal fajčiť a nejedli už mäso, ktoré nebolo správne vykrvácané. Keďže zjavne uplatňovali všetko, čo sa naučili, bratia ich povzbudili, aby sa začali deliť o svoje poznanie s inými. Ihneď začali kázať susedom. Stačili iba tri mesiace, aby boli spôsobilí na krst. Francisco je teraz služobným pomocníkom a vďaka ich vynikajúcemu príkladu a horlivosti v kázaní sú teraz tri z ich dcér svedkami, dvaja synovia navštevujú zhromaždenia a šesť ďalších príbuzných študuje.

Onedlho po svojom krste stretol Francisco Pabla, zbožného katolíka, ktorý slúžil vo svojej cirkvi ako kostolník. Keď nebol prítomný kňaz, kázeň obyčajne predniesol Pablo. Keď bol nejaký člen cirkvi chorý, Pablo ho navštívil; keď niekto chýbal na bohoslužbách, Pablo sa uňho zastavil, aby ho povzbudil, a keď niekto zomrel, Pablo urobil, čo mohol, aby utešil jeho rodinu. Je pochopiteľné, že všetci farníci mali Pabla veľmi radi.

Keďže Pablo mal hlbokú úctu k Biblii, ochotne prijal Franciscovu ponuku štúdia. Rýchlo zistil, aké je biblické posolstvo rozumné, a po niekoľkých štúdiách sa rozhodol použiť niektoré biblické myšlienky, ktoré sa dozvedel, na jednej zo svojich „pastierskych návštev“ u istého chorého člena cirkvi. Krátko nato v jednej zo svojich nedeľných kázní vysvetlil dôležitosť používania Božieho mena Jehova, ako aj to, prečo nemáme používať obrazy.

Keďže Pablo prijímal pravdu tak ľahko, očakával, že ďalší členovia jeho cirkvi budú reagovať podobne. Ale po troch či štyroch takýchto kázňach založených na Biblii si Pablo všimol, že ľudia nemajú radosť z informácií, ktoré predkladá. A tak sa rozhodol opustiť cirkev a stretávať sa pravidelne s Jehovovými svedkami. O niekoľko mesiacov bol spôsobilý na krst a teraz je horlivým kazateľom dobrého posolstva. Hoci nemôže kázať celým časom, v súčasnosti vedie desať biblických štúdií.

Spoločné zhromaždenia podporujú rast

Svedkovia v Rovníkovej Guinei berú vážne biblický príkaz, aby neopúšťali spoločné zhromaždenia. (Hebrejom 10:25) Od roku 1994, keď bolo dielo opäť oficiálne uznané vládou, bratia sa horlivo snažili získať vhodné sály Kráľovstva. Väčšina zborov si už postavila vlastné sály, alebo si ich práve stavajú.

V Mongome, kde počet prítomných na nedeľných zhromaždeniach často dosahuje až dvaapolnásobok počtu zvestovateľov Kráľovstva, zbor usilovne pracoval na výstavbe priestranného miesta na zhromažďovanie. Iné náboženstvá v Mongome si obvykle na stavbu svojich kostolov najímajú pracovníkov, preto aktivita miestnych svedkov nezostala nepovšimnutá. Jedného dňa sa pristavil pastor Iglesia Nueva Apostólica (novej apoštolskej cirkvi), aby sa opýtal jedného zo starších, koľko platí týmto pracovitým robotníkom. Pastor povedal, že aj keď zamestnal niekoľkých murárov, ktorí boli členmi jeho vlastnej cirkvi, práca napredovala veľmi pomaly. Pýtal sa, či by si mohol najať pracovníkov, ktorí stavajú sálu Kráľovstva. Keď sa dozvedel, že všetci svedkovia pracujú zadarmo, odišiel ohromený.

Návšteva zhromaždení si môže vyžadovať značné obete od tých, ktorí bývajú ďaleko od sály Kráľovstva. Juan, mladík, ktorý sa dal pokrstiť v roku 1994, bol v takejto situácii. O pravde sa dozvedel v Gabune, kde preštudoval prvú polovicu knihy Žiť navždy. Potom sa vrátil do Rovníkovej Guiney, do svojej rodnej dediny vzdialenej asi 100 kilometrov od Mongoma. To preňho znamenalo výzvu, či bude pokračovať v štúdiu. Ale nedal sa odradiť. Každý mesiac podnikal osemhodinovú cestu na bicykli do Mongoma, kde s ním Santiago, jeden z miestnych starších, viedol štúdium. Juan zostal v Mongome niekoľko dní a počas svojho pobytu študoval tri alebo štyri razy. Tak mohol svoje štúdium dokončiť a stať sa spôsobilým na krst.

Ako si Juan zachováva duchovnú silu pri takom obmedzenom spoločenstve s ďalšími kresťanmi? Predovšetkým tak, že je horlivým kazateľom dobrého posolstva. Kázal už všetkým ľuďom vo svojej dedine a kým sa dal pokrstiť, viedol už 13 biblických štúdií. Šesť z jeho študujúcich ho sprevádzalo na zvláštny zjazdový deň v Mongome, aby boli svedkami jeho krstu. Teraz vedie pravidelné štúdium Strážnej veže so záujemcami vo svojej oblasti a zvyčajne je prítomných okolo 20 ľudí.

Trpezlivo polievajú semená

Nie každý duchovný rast je rýchly. Niekedy treba veľa trpezlivosti, aby sme videli, ako semeno napokon prináša ovocie. To platilo v prípade Pacy, ktorá prvý raz počula dobré posolstvo už v roku 1984, keď jej priekopníčka Edita vydala svedectvo na trhu. Keď Edita nasledujúci týždeň navštívila Pacu doma, Paca súhlasila s biblickým štúdiom. Aj keď nerobila veľké pokroky, Edita vytrvávala, lebo rozoznala u Pacy dobré vlastnosti. „Javila sa ako človek podobný ovci,“ vysvetľuje Edita, „a ja som sa modlila k Jehovovi, aby jej otvoril srdce.“

Paca striedavo pokračovala v štúdiu štyri a pol roka, no stále s veľmi malým pokrokom. Preto keď dokončila knihu Žiť navždy, Edita s ňou mala otvorený rozhovor o tom, aké dôležité je brať pravdu vážne. V snahe dosiahnuť Pacino srdce sa Edita až rozplakala.

„Tá úprimná rada na mňa naozaj zapôsobila,“ spomína Paca. „Odvtedy som začala robiť zmeny vo svojom živote. Zapísala som sa do teokratickej školy kazateľskej služby a ten istý rok som sa stala nepokrstenou zvestovateľkou. Deň, keď som sa konečne dala pokrstiť, bol najšťastnejším dňom v mojom živote!“ Pacino terajšie nadšenie kontrastuje s jej bývalou ľahostajnosťou. V súčasnosti vedie 13 biblických štúdií a, samozrejme, má trpezlivosť s tými, ktorí nerobia rýchle pokroky.

Pomáhajú ľuďom napraviť život

Jehovovi svedkovia v Rovníkovej Guinei žijú podľa biblických noriem, a tak si získali povesť poctivých a slušných ľudí. Istý muž, na ktorého zjavne zapôsobilo ich správanie, pristúpil k jednému staršiemu zo zboru Bata a opýtal sa: „Máte knihu Rozhovory?b Mám už dosť života svetáka. Chcel by som sa stať Jehovovým svedkom!“

Antonio, služobný pomocník v zbore Malabo, je typickým príkladom svetského človeka, ktorý sa stal svedkom. Predtým ako začal študovať Bibliu, žil neviazaným životom. Väčšinu peňazí, ktoré zarobil ako hodinár, minul na alkohol a žil tiež nemravne. Čo mu pomohlo zmeniť životný štýl? Hlboko naňho zapôsobilo silné vyjadrenie v 1. Korinťanom 6:9, 10: „Nemýľte sa. Ani smilníci... ani opilci... nezdedia Božie kráľovstvo.“ Uvedomil si, že na to, aby mal Božiu priazeň, musí zmeniť svoj spôsob života. S týmto cieľom si začal dávať pozor na svoju spoločnosť. (Príslovia 13:20) Keď sa uňho zastavili bývalí kamaráti, aby ho pozvali vypiť si, odmietol ich pozvanie a namiesto toho im vydal svedectvo. Zakrátko ho prestali obťažovať.

Bolo to hodné všetkého toho úsilia? „Som veľmi šťastný, že som zmenil svoj spôsob života,“ hovorí Antonio. „Hoci teraz mám vyše 60 rokov, mám oveľa lepšie zdravie, kým moji bývalí kamaráti buď už zomreli, alebo majú chatrné zdravie. Teraz mám pravých priateľov namiesto tých, ktorí chceli iba spoločníka ochotného zaplatiť im ďalší pohárik. A čo je najdôležitejšie zo všetkého, mám dobrý vzťah k Bohu. V súčasnosti slúžim ako pravidelný priekopník a vediem biblické štúdium s mužom, ktorý má tiež problém s pitím, takže môžem využiť svoju skúsenosť, aby som mu pomohol.“

Stávajú sa otrokmi Boha

Asi pred 200 rokmi boli ľudia z celého pobrežia Rovníkovej Guiney chytaní a loďou dopravovaní na americký kontinent ako otroci. Dnes sa mnohí dobrovoľne stávajú otrokmi — otrokmi Boha. Táto forma otroctva im priniesla pravú slobodu, keď ich oslobodila od babylonských náuk a špiritistických praktík. Navyše, naučila ich, ako žiť uspokojujúcim a produktívnym životom. Začali zažívať to, čo sľúbil Ježiš: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.

Keďže na Pamätnej slávnosti v roku 1995 bolo 1937 prítomných — čo je takmer šesťnásobok počtu zvestovateľov v tejto krajine — sú tu vynikajúce vyhliadky na ďalší duchovný rast. Keďže svedkovia v Rovníkovej Guinei ďalej horlivo sadia a polievajú semená pravdy, majú istotu, že ‚Boh bude dávať vzrast‘. (1. Korinťanom 3:6) V Rovníkovej Guinei je nepochybne ideálna klíma na duchovný rast!

[Poznámky pod čiarou]