Prinášanie duchovnej slobody tým, ktorí sú vo väzení

„ČAKÁME na vás.“ „Posledných niekoľko nocí sa mi snívalo, že prídete.“ „Ďakujeme vám, že ste poverili niekoho, aby nás pravidelne navštevoval.“ „Chceme vyjadriť svoju vďačnosť za každé požehnanie, ktoré nezaslúžene dostávame od Jehovu a jeho organizácie, a za duchovný pokrm poskytovaný v pravý čas.“

Čo bolo podnetom na takéto vyjadrenia vďačnosti? Sú to niektoré z vyjadrení väzňov v rôznych väzniciach v Mexiku. Oceňujú si starostlivosť, ktorá sa im dostáva od Jehovových svedkov, ktorí im prinášajú duchovnú slobodu, hoci sú títo ľudia zatiaľ vo väzení. V Mexiku je 42 väzníc, kde Jehovovi svedkovia pravidelne slúžia duchovným potrebám väzňov. Tieto miesta sa nazývajú Centro Readaptación Social (sociálne nápravné strediská). V niektorých týchto väzniciach sa dokonca pravidelne usporadúvajú kresťanské zhromaždenia, čo prináša dobré výsledky. Napríklad podľa nedávneho sčítania bola návštevnosť zhromaždení na týchto miestach okolo 380 osôb. V tom čase sa tam viedlo priemerne 350 biblických štúdií. Tridsaťsedem ľudí bolo spôsobilých začať kázať a 32 ľudí oddalo svoj život Jehovovi a symbolizovalo to krstom vo vode.

Ako sa toto dielo vykonáva

Ako konajú Jehovovi svedkovia kazateľské dielo na týchto miestach? Najprv idú za zodpovednými pracovníkmi a žiadajú o písomné povolenie na vstup do väznice, pričom vysvetlia účel návštev: učiť väzňov, ako zlepšiť kvalitu svojho života a slúžiť Bohu spôsobom, ktorý je mu prijateľný.

Vo všetkých prípadoch správa väznice dala povolenie. Títo vedúci pracovníci si oceňujú biblické poučovanie, ktoré je väzňom poskytované. Správy väzníc si všimli, že Jehovovi svedkovia dodržiavajú bezpečnostné predpisy, ktoré na týchto miestach platia. Služobníkom, ktorí navštevujú tieto miesta, bolo povolené používať kancelárie, jedálne a dielne na konanie zhromaždení. Na jednom mieste Jehovovým svedkom dokonca povolili postaviť malú sálu Kráľovstva, ako ukazuje nasledujúca skúsenosť, ktorú rozprával cestujúci dozorca v juhovýchodnom Mexiku.

„Začiatkom roku 1991 sme začali navštevovať väznicu v Tehuantepecu (Oaxaca), kde sme našli veľký duchovný hlad. Zakrátko sme zaviedli 27 biblických štúdií. Vzhľadom na záujem väzňov sa naplánovalo päť zborových zhromaždení. Jeden z väzňov, ktorý prejavil veľkú lásku k Jehovovi, sa rozhodol postaviť v priestoroch väznice malú sálu Kráľovstva, aby mali miesto na konanie zhromaždení. Išli sme za riaditeľom väznice a požiadali sme ho o povolenie, a vedenie väznice veľmi ochotne spolupracovalo. Začiatkom decembra 1992 bolo šesť väzňov spôsobilých stať sa zvestovateľmi dobrého posolstva. Keďže robili pokroky, urobilo sa opatrenie, aby sa vo väznici konala Pamätná slávnosť. Žiadali sme riaditeľa väznice o povolenie priniesť symboly — chlieb a víno — a po štvorhodinovom rozhovore sme toto povolenie dostali.

Ale 3. apríla 1993 (tri dni pred Pamätnou slávnosťou) boli niektorí väzni prepustení. Keď jeden z nich, ktorý bol zvestovateľom, dostal prepúšťací list, chcel sa rozprávať s riaditeľom väznice, aby dostal povolenie zostať vo väznici až do Pamätnej slávnosti. To riaditeľa skutočne prekvapilo, pretože to nie je bežná požiadavka, ale vzhľadom na to, že väzeň sa veľmi chcel zúčastniť na Pamätnej slávnosti tam vo väznici, jeho žiadosti vyhovel. Pamätnej slávnosti sa zúčastnilo 53 ľudí, ktorí na konci programu plakali od radosti. Dohodli sme sa, že budeme túto skupinu nazývať ‚Slobodní väzni‘, pretože sú v duchovnom zmysle slobodní.“

Práca Jehovových svedkov je na týchto miestach veľmi cenená. V jednej z týchto väzníc dozorca otvorene odporúča navštevovanie zhromaždení Jehovových svedkov ako „terapiu“ na rýchlu nápravu väzňov.

Úspešný program nápravy

Činnosť Jehovových svedkov vedie u mnohých väzňov k úplnej náprave. Aj keď často platí, že tí, ktorí boli vo väzení, sa vrátia k životu zločincov, len čo sú prepustení, tí, ktorí naozaj prijali posolstvo Božieho Slova, sa úplne zmenili. Ich premena nám pripomína slová apoštola Pavla: „Ani smilníci... ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo. A predsa niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ — 1. Korinťanom 6:9–11.

Výrazná zmena ich osobnosti je zjavná, keď vyjadrujú svoje pocity. Miguel, ktorý je vo väznici v meste Campeche, to vyjadril takto: „Dnes môžem s radosťou povedať, že sa počítam medzi iné ovce, ktoré majú nádej, o ktorej sa hovorí v 2. Petra 3:13 a v Matúšovi 5:5.“ José, ktorý je vo väznici v Kobene, v spolkovom štáte Campeche, poznamenal: „Hoci som väzeň a trestný čin, ktorý som spáchal, je možno veľmi vážny, chápem, že Jehova je veľmi milosrdný a počuje moje modlitby a pokorné prosby. Môže mi odpustiť moje priestupky a dať mi príležitosť stráviť zvyšok života tým, že sa budem deliť o dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Ďakujem našim starším za čas, ktorý strávili tým, že nás vo väzení navštevovali, aby sme mohli mať úžitok zo sľubov o Božom Kráľovstve. Aké príjemné požehnania! Môžem povedať, že som väzňom? Nie, Jehova mi dal duchovnú slobodu, ktorú som potreboval.“

Čo spôsobuje u vrahov, násilníkov, podpaľačov, zlodejov a ďalších takú zmenu, že začínajú žiť ako praví kresťania? Podľa týchto mužov je to pretvárajúca sila Božieho Slova a dobré spoločenstvo so skutočne oddanými ľuďmi. Prípad Tiburcia, zatvoreného vo väznici v Mazatláne (Sinaloa), ilustruje úspech týchto programov nápravy. Bol vo väznici v Concordii (Sinaloa), kde mal problémy pre svoju násilnícku povahu. Jeho manželka bola Jehovovou svedkyňou a on sa k nej správal veľmi zle, dokonca aj keď ho prišla navštíviť do väznice. Bola trpezlivá a stále ho chodila navštevovať, požiadal ju teda, aby mu priniesla knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, ktorú si začal sám študovať.a Potom požiadal, aby niekto chodil za ním do väznice a študoval s ním. Začal robiť duchovné pokroky a jeho vzťah k druhým sa začal meniť k lepšiemu. Bol preložený do väznice v Mazatláne, kde je skupina študujúca Bibliu, a teraz je už zvestovateľom. Poznamenáva: „Teraz som spolu s mojou manželkou a deťmi a s mojimi spoluväzňami veľmi vďačný, že som mohol počuť biblickú pravdu na tomto mieste, a mám nádej, že v blízkej budúcnosti budem prepustený a budem môcť navštevovať všetky zjazdy a zborové zhromaždenia.“

Aj Conrado je veľmi vďačný za zmeny, ktoré bol schopný urobiť vo svojom živote. V manželstve mal také problémy, že ho manželka opustila. Preto hľadal útočište v drogách. Časom sa stal obchodníkom s drogami. Bol zatknutý a odsúdený do väzenia za prepravu zásielky marihuany a kokaínu. Vo väznici bola skupina študujúca Bibliu s Jehovovými svedkami a bol pozvaný, aby s nimi študoval. Svoje pocity vyjadril takto: „Zapôsobilo na mňa, ako usporiadane boli zhromaždenia vedené, program skúmania pomocou publikácií a skutočnosť, že všetko bolo založené na Biblii. Ihneď som požiadal o biblické štúdium a začal som navštevovať zhromaždenia.“ To bolo v januári 1993. Teraz je už Conrado na slobode a robí ďalej pokroky v kresťanskom zbore.

Islas Marías

V Mexiku je obávaná väznica, ktorá je umiestnená na štyroch ostrovoch nazývaných Islas Marías. Väzni sa môžu voľne pohybovať po trestaneckých ostrovoch, na ktorých sú uväznení. Niektorí tam žijú so svojimi manželkami a deťmi.

Bol tam založený malý zbor. Traja bratia z Mazatlánu tam raz za mesiac pricestujú, aby pomohli viesť zhromaždenia, priniesli literatúru a aby ich povzbudili. Niekedy prichádza na návštevu krajský dozorca. Priemerná návštevnosť býva 20 až 25 ľudí. Sú tam štyria pokrstení a dvaja nepokrstení zvestovatelia. Cestujúci dozorca podáva správu, že „niektorí idú peši až 17 kilometrov, aby sa v nedeľu zúčastnili zhromaždenia, a po zhromaždení sa ponáhľajú, aby boli späť do kontroly prezencie. Rýchlou chôdzou to trvá vyše dvoch hodín, kým prídu späť. Jeden z bratov, ktorý spoznal pravdu v tejto väznici, nedávno povedal: „Predtým som sa chcel čo najskôr dostať z väzenia, ale teraz to môže byť kedykoľvek podľa toho, čo bude Jehovovým želaním, pretože v každom prípade tu mám veľa práce, ktorú treba vykonať.“

Sme šťastní, keď vidíme, že pravda vykonáva svoju moc oslobodzovať úprimných ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako sa páčiť Jehovovi. Vyše desať z tých, ktorí spoznali pravdu vo väzení, boli už prepustení, dali sa pokrstiť a teraz žijú poctivo ako Boží služobníci; niektorí sa dokonca stali zborovými staršími. Výrazne sa tu prejavila moc, s akou Biblia uzdravuje srdcia a pretvára ľudí. Len čo sa títo muži, ktorí boli uväznení za spáchanie nejakého zločinu, vydali cestou svetla Božieho Slova, spoznali pravú slobodu, ktorú sľúbil Ježiš, keď povedal: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32; Žalm 119:105.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Mnohí mali úžitok z kresťanských právd, ktoré spoznali vo väzení