Ako sme dostali Bibliu — druhá časť

A ko ďalšie a ďalšie palivo dopadalo na hranicu, plamene šľahali k oblohe. Ale nebol to obyčajný oheň. Palivom pre tieto intenzívne plamene boli Biblie a tomu všetkému sa prizerali kňazi a preláti. No tým, že londýnsky biskup nakúpil Biblie, aby ich zničil, nevedomky pomohol prekladateľovi Williamovi Tyndalovi financovať ďalšie vydania!

Čo viedlo k takému odhodlaniu na oboch stranách tohto boja? V jednom z predchádzajúcich vydaní tohto časopisu sme sledovali históriu vydávania Biblií až do neskorého stredoveku. Teraz prichádzame k úsvitu novej éry, keď posolstvo a autorita Božieho Slova mali silne ovplyvniť spoločnosť.

Prichádza priekopník

John Wycliffe, vážený oxfordský učenec, dôrazne kázal a písal proti nebiblickým praktikám katolíckej cirkvi, pričom sa opieral o autoritu ,Božieho zákona‘ a myslel tým Bibliu. Vysielal svojich študentov, lolardov, aby po celom Anglicku kázali v angličtine biblické posolstvo každému, kto bude počúvať. Skôr ako v roku 1384 zomrel, začal prekladať Bibliu z latinčiny do vtedajšej angličtiny.

Cirkev mala veľa dôvodov na to, aby Wycliffom opovrhovala. V prvom rade odsudzoval duchovných za ich nestriedmosť a nemravné správanie. A potom, mnohí z Wycliffových obdivovateľov zneužívali jeho učenie na ospravedlnenie svojich ozbrojených povstaní. Duchovenstvo z toho obviňovalo Wycliffa ešte aj po jeho smrti, hoci on sám nikdy neobhajoval násilné vzbury.

Arcibiskup Arundel v liste pápežovi Jánovi XXIII. v roku 1412 spomínal „toho naničhodného a nepríjemného človeka s odpornou pamiatkou Johna Wycliffa, toho syna starého hada, samého posla a dieťa antikrista“. Svoje odsúdenie Arundel zavŕšil slovami: „Aby naplnil mieru svojej zloby, zosnoval plán nového prekladu písiem do materinského jazyka.“ Áno, cirkevných vodcov najviac hnevalo to, že Wycliffe chcel dať ľuďom Bibliu v ich vlastnom jazyku.

No niekoľko prominentných osôb malo prístup k Písmam v miestnych jazykoch. Jednou z nich bola Anna Česká, ktorá sa v roku 1382 vydala za anglického kráľa Richarda II. Vlastnila Wycliffove anglické preklady evanjelií a neustále ich študovala. Keď sa stala kráľovnou, vďaka jej priaznivému postoju mohla záležitosť s Bibliou dobre postupovať — a nielen v Anglicku. Anna pozvala študentov z pražskej univerzity v Čechách, aby prišli do Oxfordu. Tam nadšene študovali Wycliffove diela a niektoré z nich si vzali so sebou do Prahy. Popularita Wycliffovho učenia na pražskej univerzite neskôr poslúžila ako podpora Janovi Husovi, ktorý tam študoval a potom aj vyučoval. Hus vytvoril zo staroslovienskeho prekladu zrozumiteľný český preklad. Jeho úsilie viedlo k rozšírenému používaniu Biblie v Čechách i v susedných krajinách.

Cirkev zasadzuje protiúder

Duchovenstvo bolo na Wycliffa a Husa rozzúrené aj preto, lebo učili, že „holý text“, pôvodné inšpirované Písma bez akéhokoľvek dodatku, má väčšiu autoritu ako „glosy“, ťažkopádne tradičné vysvetlivky na okrajoch Biblií schválených cirkvou. Títo kazatelia si priali, aby aj obyčajný človek mal prístup k nezriedenému posolstvu Božieho Slova.

Falošnými sľubmi o zaručenej bezpečnosti sa dal Hus zlákať, aby v roku 1414 prišiel pred katolícky koncil do nemeckej Kostnice obhajovať svoje názory. Koncil sa skladal z 2933 kňazov, biskupov a kardinálov. Hus súhlasil s tým, že sa zriekne svojho učenia, ak sa na základe Písiem dokáže jeho nesprávnosť. Pre koncil to však nič neznamenalo. To, že spochybnil ich autoritu, bolo pre nich dostatočným dôvodom na to, aby ho v roku 1415, zatiaľ čo sa nahlas modlil, upálili na kole.

Ten istý koncil urobil aj posledné gesto odsúdenia a pohanenia Johna Wycliffa, keď vydal výnos, že jeho kosti majú byť v Anglicku exhumované a spálené. Tento príkaz bol taký ohavný, že bol vykonaný až v roku 1428 na žiadosť pápeža. No ako vždy, taký prudký odpor neoslabil horlivosť ďalších milovníkov pravdy. Naopak, posilnil ich odhodlanie zverejniť Božie Slovo.

Vplyv kníhtlače

V roku 1450, len 35 rokov po Husovej smrti, začal v Nemecku Johannes Gutenberg tlačiť metódou pohyblivých písmen. Jeho prvým veľkým dielom bolo vydanie latinskej Vulgáty, ktoré zavŕšil okolo roku 1455. Do roku 1495 bola už celá Biblia alebo jej časť vytlačená v nemčine, taliančine, francúzštine, češtine, holandčine, hebrejčine, katalánčine, gréčtine, španielčine, staroslovienčine, portugalčine a srbčine — v uvedenom poradí.

Holandský učenec Desiderius Erasmus vydal v roku 1516 prvé kompletné tlačené vydanie gréckeho textu. Erasmus si prial, aby Písma „boli preložené do všetkých jazykov všetkých ľudí“. No váhal ohroziť svoju veľkú popularitu tým, že by ich preložil sám. Prišli však ďalší, ktorí boli odvážnejší. Medzi nimi vynikal William Tyndale.

William Tyndale a anglická Biblia

Tyndale vyštudoval v Oxforde a okolo roku 1521 prišiel do domu Sira Johna Walsha ako učiteľ jeho detí. Pri obede za bohatým walshovským stolom mladý Tyndale často krížil slovné meče s miestnymi duchovnými. Tyndale vecne konfrontoval ich názory tým, že otváral Bibliu a ukazoval im biblické texty. Časom Walshovci nadobudli presvedčenie, že to, čo hovorí Tyndale, je pravda, a duchovní boli pozývaní menej často a prijímaní s menším nadšením. Prirodzene, to duchovných ešte viac poštvalo proti Tyndalovi a jeho presvedčeniu.

Raz v rozhovore jeden z Tyndalových náboženských oponentov vyhlásil: „Lepšie by bolo bez Božích zákonov ako bez pápežových.“ Prestavte si, s akým presvedčením Tyndale odpovedal: „Odmietam poslúchať pápeža a všetky jeho zákony. Ak ma Boh nechá nažive, o pár rokov spôsobím, že chlapec, ktorý chodí za pluhom, bude vedieť z Písma viac než vy.“ Tyndalovo rozhodnutie dozrelo. Neskôr napísal: „Zo skúseností som pochopil, že upevniť laický ľud v akejkoľvek pravde jednoducho nie je možné, kým pred nich nebude položené písmo v ich materinskom jazyku, aby mohli pochopiť podstatu, postupnosť a zmysel textu.“

V tom čase nebola ešte v angličtine vytlačená žiadna Biblia. Preto v roku 1523 išiel Tyndale do Londýna, aby poprosil biskupa Tunstalla o podporu svojho prekladateľského projektu. Keď bol odmietnutý, s cieľom uskutočniť svoj projekt opustil Anglicko a už sa nikdy nevrátil. V nemeckom Kolíne bola v jeho prvej tlačiarni urobená razia a Tyndale ledva unikol s niekoľkými vzácnymi neviazanými stranami. No v inom nemeckom meste, Wormse, bolo dokončených najmenej 3000 výtlačkov anglického „Nového zákona“. Boli poslané do Anglicka a začiatkom roka 1526 sa tam začali rozširovať. Niektoré z nich boli medzi Bibliami, ktoré biskup Tunstall kúpil a spálil, čím nevedomky pomohol Tyndalovi pokračovať v jeho práci!

Skúmanie prináša jasnejšie porozumenie

Tyndale sa zjavne tešil zo svojej práce. Ako hovorí The Cambridge History of the Bible: „Písmo ho robilo šťastným a na jeho rytme, v ktorom sa odrážalo jeho šťastie, bolo niečo svižné a radostné.“ Tyndalovým cieľom bolo, aby Písma prehovorili k obyčajnému človeku v čo najpresnejších a najjednoduchších pojmoch. Jeho štúdium mu odhaľovalo význam biblických slov, ktorý bol celé stáročia zahalený v cirkevných doktrínach. Tyndale sa nedal zastrašiť ani hrozbou smrti, ani zlomyseľným perom svojho silného nepriateľa Sira Thomasa Mora a výsledky svojho skúmania začlenil do prekladu.

Keďže podkladom pre Tyndalovu prácu bola pôvodná gréčtina Erasmovho textu, a nie latinčina, použil na lepšie vyjadrenie významu gréckeho slova agapé slovo „love“ (láska) namiesto „charity“ (milosť). Použil tiež „congregacion“ (zbor) namiesto „church“ (cirkev), „repent“ (kajať sa) namiesto „have penance“ (vykonávať pokánie) a „elders“ (starší) namiesto „priestes“ (kňazi). (1. Korinťanom 13:1–3; Kolosanom 4:15, 16; Lukáš 13:3, 5; 1. Timotejovi 5:17, Tyndale) Tieto zmeny znamenali pohromu pre autoritu cirkvi a pre tradičné náboženské praktiky, ku ktorým patrili spovede pred kňazmi.

Tyndale zachoval aj slovo „vzkriesenie“, čím zamietol očistec a život po smrti ako niečo nebiblické. O mŕtvych napísal Morovi toto: „Tým, že ich posielate do neba, pekla a očistca, zavrhujete argumenty, ktorými Kristus a Pavol dokazovali vzkriesenie.“ Tyndale sa pritom odvolal na Matúša 22:30–32 a 1. Korinťanom 15:12–19. Správne veril, že mŕtvi zostávajú v stave bezvedomia až do vzkriesenia, ktoré nastane v budúcnosti. (Žalm 146:4; Kazateľ 9:5; Ján 11:11, 24, 25) To znamenalo, že akékoľvek modlitby k Márii a k „svätým“ boli bezpredmetné, lebo tí nemohli v stave bezvedomia ani počuť, ani v niečí prospech zasiahnuť.

Tyndale prekladá Hebrejské Písma

V roku 1530 vydal Tyndale Pentateuch, prvých päť kníh Hebrejských Písiem. Tak sa stal prvým človekom, ktorý prekladal Bibliu z hebrejčiny priamo do angličtiny. Tyndale bol tiež prvým anglickým prekladateľom, ktorý použil meno Jehova. Londýnsky učenec David Daniell píše: „Na čitateľov Tyndalovho prekladu určite silno zapôsobilo znovuodhalenie Božieho mena.“

V úsilí o jasnosť textu Tyndale používal na preklad jediného hebrejského slova rôzne anglické slová. Tesne sa však pridržiaval hebrejských konštrukcií. Výsledkom bolo zachovanie jadrnosti a sily hebrejčiny. On sám povedal: „Charakter hebrejského jazyka sa tisíckrát viac zhoduje s angličtinou ako s latinčinou. Spôsob vyjadrovania je veľmi podobný; takže na tisícoch miest nie je potrebné nič iné, len prekladať hebrejčinu do angličtiny slovo za slovom.“

Tento v podstate doslovný prístup ochutil Tyndalov preklad hebrejskými výrazmi. Niektoré z nich museli pri prvom čítaní pôsobiť dosť zvláštne. No Biblia sa nakoniec stala natoľko známou, že mnohé z týchto výrazov sú dnes súčasťou anglického jazyka. Viac ako to, čitatelia tejto anglickej Biblie sa takto oboznámili s myslením Hebrejov a to im umožnilo lepšie pochopiť inšpirované Písma.

Biblia a Tyndale pod zákazom

Možnosť čítať Božie Slovo vo vlastnom jazyku bola vzrušujúca. Obyvatelia Anglicka zareagovali tak, že pokúpili všetky Biblie, ktoré sa dali prepašovať do krajiny zamaskované ako balíky oblečenia alebo iného tovaru. Duchovní si medzitým uvedomili, že ak Biblia začne byť považovaná za najvyššiu autoritu, je silne ohrozené ich postavenie. Preto bol prekladateľ i jeho podporovatelia v situácii, ktorá sa stále viac stávala otázkou života a smrti.

Tyndale, neustále štvaný cirkvou a štátom, tajne pokračoval v práci v belgických Antverpách. No vždy venoval dva dni v týždni tomu, čo nazýval svojím rozptýlením — slúžil iným anglickým utečencom, chudobným a chorým. Väčšinu svojich prostriedkov minul týmto spôsobom. No skôr ako mohol Tyndale preložiť poslednú časť Hebrejských Písiem, zradil ho za peniaze jeden Angličan, ktorý sa tváril ako priateľ. Tyndale bol popravený v roku 1536 v belgickom Vilvoorde a jeho posledné vrúcne slová boli: „Pane, otvor oči anglickému kráľovi!“

V roku 1538 kráľ Henrich VIII. z nejakého dôvodu nariadil, že v každom kostole v Anglicku má byť uložená Biblia. Preklad, ktorý bol na tento účel zvolený, bol v podstate Tyndalov, hoci zásluha zaň nebola pripisovaná jemu. Takto sa Tyndalovo dielo stalo takým známym a obľúbeným, že „ovplyvnilo základné črty väčšiny ďalších prekladov“ do angličtiny. (The Cambridge History of the Bible) Až 90 percent Tyndalovho prekladu bolo priamo prenesených do prekladu King James Version z roku 1611.

Voľný prístup k Biblii znamenal pre Anglicko veľkú zmenu. Na základe Biblií uložených v kostoloch sa viedli také živé diskusie, že niekedy až narúšali cirkevné bohoslužby! „Starí ľudia sa naučili čítať, aby mohli mať priamy prístup k Božiemu Slovu, a deti sa k nim pripájali a počúvali.“ (A Concise History of the English Bible) Toto obdobie sa vyznačovalo aj dramatickým zintenzívnením rozširovania Biblie v iných európskych krajinách a jazykoch. Ale biblické hnutie v Anglicku malo mať vplyv na celý svet. Ako k tomu došlo? A ako ďalšie objavy a výskum ovplyvnili Biblie, ktoré používame dnes? Našu úvahu uzavrieme posledným článkom tejto série.

[Obrázok na strane 26]

Tyndalov „Nový zákon“ z roku 1526 — jediný známy úplný výtlačok, ktorý unikol plameňom

[Prameň ilustrácie]

© The British Library Board

[Časová os/obrázky na stranách 26, 27]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Kľúčové dátumy v odovzdávaní Biblie

nášho letopočtu

Začiatok prekladu Wycliffovej Biblie (pred r. 1384)

1400

Hus popravený r. 1415

Gutenberg — prvá tlačená Biblia asi r. 1455

1500

Prvé výtlačky v miestnych jazykoch

Erasmov grécky text z r. 1516

Tyndalov „Nový zákon“ z r. 1526

Tyndale popravený r. 1536

Henrich VIII. r. 1538 nariaďuje, aby v kostoloch boli Biblie

1600

King James Version r. 1611

[Obrázky]

Wycliffe

Hus

Tyndale

Henrich VIII.