Pôsobiť na srdcia umením presviedčania

SLOVO „presviedčanie“ vzbudzuje v mnohých ľuďoch podozrenie. V mysli niektorých ľudí možno vyvolá predstavu dotieravého predavača alebo reklamy určenej na oklamanie spotrebiteľa či na manipulovanie s ním. Aj v Biblii má myšlienka presviedčania niekedy negatívny význam, keď označuje kazenie alebo zvádzanie na scestie. Napríklad kresťanský apoštol Pavol napísal Galaťanom: „Bežali ste dobre. Kto vám zabránil, aby ste ďalej neposlúchali pravdu? Také prehováranie [„presviedčanie“, Reference Bible] nepochádza od Toho, ktorý vás povoláva.“ (Galaťanom 5:7, 8) Aj Kolosanov Pavol upozorňoval, aby sa nenechali ‚nikým oklamať výrečnými [„presviedčavými“, Reference Bible] argumentmi‘. (Kolosanom 2:4) Také presviedčanie sa opiera o šikovné argumenty založené na nesprávnych základoch.

Vo svojom druhom liste Timotejovi však apoštol Pavol použil myšlienku presviedčania v inom zmysle. Napísal: „Pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril, lebo vieš, od koho si sa to naučil.“ (2. Timotejovi 3:14) Keď bol Timotej ‚presvedčený, aby uveril‘, nebol svojou matkou a starou matkou, prostredníctvom ktorých spoznal biblické pravdy, zmanipulovaný. — 2. Timotejovi 1:5.a

Keď bol Pavol v domácom väzení v Ríme, vydal dôkladné svedectvo mnohým; „od rána do večera ich presviedčal o Ježišovi z Mojžišovho zákona i z Prorokov“. (Skutky 28:23) Klamal Pavol svojich poslucháčov? Rozhodne nie! Je teda zjavné, že presviedčanie nie je vždy nesprávne.

Keď je grécke koreňové slovo preložené slovom „presvedčiť“ použité v pozitívnom zmysle, znamená spôsobiť zmenu názoru pomocou rozumného, logického zdôvodňovania. Teda učiteľ môže stavať na biblickom základe a používať presviedčanie, aby vštepil iným presvedčenie o biblickej pravde. (2. Timotejovi 2:15) A práve to bolo znakom Pavlovej služby. Dokonca aj striebrotepec Demetrius, ktorý považoval kresťanské učenie za falošné, poznamenal: „Nielen v Efeze, ale takmer v celej oblasti Ázie tento Pavol presvedčil značný zástup a zmenil ich názor hovoriac, že tí, ktorých vytvorili ruky, nie sú bohmi.“ — Skutky 19:26.

Používanie presviedčania v službe

Ježiš Kristus prikázal svojim nasledovníkom: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ (Matúš 28:19, 20) Jehovovi svedkovia vo viac než 230 krajinách poslúchajú tento príkaz. Počas svojho služobného roku 1997 viedli každý mesiac na celom svete priemerne 4 552 589 domácich biblických štúdií.

Ak máš výsadu viesť domáce biblické štúdium, môžeš očakávať náročné situácie, ktoré si budú vyžadovať použiť umenie presviedčania. Predpokladajme, že na nasledujúcom biblickom štúdiu vznikne otázka o Trojici. Čo ak vieš, že študujúci tejto náuke verí? Mohol by si mu dať publikáciu, ktorá rozoberá túto tému. Keď si ju prečíta, možno zistíš, že sa presvedčil o tom, že Boh a Ježiš nie sú jedným a tým istým. Ale ako môžeš postupovať, ak má ešte nejaké otázky?

Pozorne počúvaj. To ti pomôže zistiť, čomu študujúci v súvislosti s danou témou už verí. Napríklad ak študujúci povie: „Ja verím v Trojicu,“ mohol by si sa hneď pustiť do biblického rozhovoru, aby si mu túto náuku vyvrátil. Ale názory na náuku o Trojici sú rôzne. Študujúci možno verí v niečo celkom odlišné, než je to, čo by si ty definoval ako náuku o Trojici. To isté možno povedať o iných náukách, napríklad o reinkarnácii, nesmrteľnosti duše a o spasení. Preto skôr než budeš hovoriť, pozorne počúvaj. Nedomýšľaj si, čomu študujúci verí. — Príslovia 18:13.

Klaď otázky. Možno napríklad tieto: ‚Vždy ste verili v Trojicu? Preštudovali ste si niekedy dôkladne, čo o tejto téme hovorí Biblia? Ak by Boh bol súčasťou Trojice, nehovorilo by nám o tom jasne a priamo jeho Slovo, Biblia?‘ Pri vyučovaní sa pravidelne zastavuj a klaď otázky, ako napríklad: ‚Dáva vám zmysel to, čo sme dosiaľ prebrali? Súhlasíte s týmto vysvetlením?‘ Obratným používaním otázok zapojíš študujúceho do procesu učenia. Nemal by len počúvať, ako ty vysvetľuješ látku.

Používaj rozumnú argumentáciu. Napríklad počas diskusie o náuke o Trojici by si mohol študujúcemu povedať: ‚Keď bol Ježiš pokrstený, z neba vyšiel hlas, hovoriac: „Ty si môj Syn, milovaný.“ Keby bol Boh skutočne na zemi a bol by tu pokrstený, vyslal by svoj hlas do neba a odtiaľ späť tak, aby tie slová bolo počuť na zemi? Nebolo by to zavádzajúce? Robil by Boh, „ktorý nemôže luhať“, takú klamlivú vec?‘ — Lukáš 3:21, 22; Títovi 1:1, 2.

Rozumná argumentácia predložená taktným spôsobom je často veľmi účinná. Pouvažujme o príklade jednej ženy, ktorú nazveme Barbara. Celý život verila, že Ježiš je Boh a je súčasťou Trojice, ktorej časťou je aj svätý duch. Ale potom jej jeden Jehovov svedok povedal, že Boh a Ježiš sú dvaja odlišní jednotlivci, a ukázal jej biblické texty podporujúce jeho tvrdenie.b Barbara nemohla poprieť pravdivosť Biblie. Ale bola z toho frustrovaná. Veď náuka o Trojici bola jej srdcu drahá.

Svedok Barbare trpezlivo predkladal argumenty. „Ak by ste sa pokúšali naučiť ma, že dve osoby sú si rovné,“ spýtal sa, „ktorý rodinný vzťah by ste použili, aby ste to znázornili?“ Na chvíľu sa zamyslela a potom odpovedala: „Možno by som použila vzťah medzi dvoma bratmi.“ „Presne tak,“ zareagoval svedok. „Možno dokonca jednovaječné dvojčatá. Ale akú myšlienku nám Ježiš odovzdal, keď nás učil pozerať sa na Boha ako na Otca a naňho ako na Syna?“ „Chápem,“ odpovedala Barbara a oči sa jej rozšírili. „Opisuje jedného ako staršieho a ako toho, ktorý má väčšiu autoritu.“

„Áno,“ odpovedal svedok, „a najmä Ježišovi židovskí poslucháči, žijúci v patriarchálnej spoločnosti, by dospeli k takémuto záveru.“ Aby svedok zdôraznil túto myšlienku, na záver povedal: „Ak sme my prišli na také vhodné znázornenie na vyučovanie rovnosti — znázornenie o bratoch alebo jednovaječných dvojčatách —, iste by naň mohol prísť aj Ježiš, Veľký Učiteľ. On však namiesto toho použil výrazy ‚otec‘ a ‚syn‘, aby opísal vzťah medzi ním a Bohom.“

Barbara napokon túto myšlienku pochopila a prijala. Umenie presviedčania zapôsobilo na jej srdce.

Ohľad na city

Hlboko zakorenené náboženské názory často obsahujú citový prvok. Uvažujme o prípade Edny, oddanej katolíčky. Jej dospievajúce vnúčatá jej predložili jasný biblický dôkaz, že Boh a Ježiš nie sú tou istou osobou. Edna pochopila to, čo počula. Napriek tomu láskavo, ale pevne povedala: „Verím vo svätú Trojicu.“

Možno si mal podobnú skúsenosť. Mnohí sa pozerajú na náuky svojho náboženstva tak, akoby boli súčasťou ich osobnosti. Na presvedčenie takýchto ľudí študujúcich Bibliu treba viac než len chladnú logiku alebo aj viac než len rad biblických textov, ktoré dokazujú, že ich stanovisko je nesprávne. Také situácie možno dobre zvládnuť, keď sa umenie presviedčania vyvažuje súcitom. (Porovnaj Rimanom 12:15; Kolosanom 3:12.) Pravda, efektívny učiteľ by mal mať silné presvedčenie. Napríklad Pavol použil také vyjadrenia ako „som presvedčený“ a „viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi“. (Rimanom 8:38; 14:14) Keď však vyjadrujeme svoje presvedčenie, nemali by sme to robiť dogmatickým, samospravodlivým tónom a pri predkladaní biblických právd by sme nemali byť sarkastickí ani by sme nemali druhých ponižovať. Určite sa nechceme študujúceho dotknúť ani ho uraziť. — Príslovia 12:18.

Oveľa účinnejšie je rešpektovať názory študujúceho a uznávať jeho právo na ne. Kľúčom k tomu je pokora. Pokorný učiteľ si nemyslí, že je študujúcemu prirodzene nadradený. (Lukáš 18:9–14; Filipanom 2:3, 4) K zbožnému presviedčaniu patrí pokora, ktorá vlastne hovorí: „Jehova mi to milosrdne pomohol pochopiť. Dovoľte mi podeliť sa o to s vami.“

Pavol napísal spolukresťanom v Korinte: „Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale mocné od Boha na borenie silných opevnení. Lebo boríme úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha, a privádzame každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi.“ (2. Korinťanom 10:4, 5) Jehovovi svedkovia dnes používajú Božie Slovo na borenie silne opevnených falošných náuk, ako aj hlboko zakorenených praktík a čŕt, ktoré sa Bohu nepáčia. (1. Korinťanom 6:9–11) Keď to svedkovia robia, pamätajú, že bol k nim milujúco trpezlivý. Akí sú šťastní, že majú jeho Slovo, Bibliu, a že môžu používať tento mocný nástroj na vykoreňovanie falošných náuk a pôsobiť na srdcia ľudí umením presviedčania!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 23]

Pôsobiť na srdce študujúceho

◻ Keď pôsobíš na srdce človeka, ktorý študuje Bibliu, modli sa o Jehovovo vedenie. — Nehemiáš 2:4, 5; Izaiáš 50:4.

◻ Zisti, čomu študujúci verí a prečo asi považuje nejakú falošnú náuku za príťažlivú. — Skutky 17:22, 23.

◻ Láskavým, trpezlivým spôsobom rozvíjaj logickú, biblickú argumentáciu, a pritom udržiavaj spoločný základ. — Skutky 17:24–34.

◻ Ak je to možné, zdôrazni biblické pravdy účinnými znázorneniami. — Marek 4:33, 34.

◻ Ukáž študujúcemu úžitok z prijímania presného poznania z Biblie. — 1. Timotejovi 2:3, 4; 2. Timotejovi 3:14, 15.