‚Tvrdo bojujte za vieru‘!

„Tvrdo [bojujte] za vieru, ktorá bola raz navždy daná svätým.“ — JÚDA 3.

 1. V akom zmysle sú dnes praví kresťania zapojení do boja?

VOJACI vo vojne majú vždy tvrdý údel. Predstav si, ako s úplnou bojovou výzbrojou pochodujú nespočetné kilometre za každého počasia, ako podstupujú veľmi namáhavý výcvik v používaní zbraní alebo ako sa musia brániť proti všemožným násilným ohrozeniam života a zdravia. Praví kresťania sa však vojen národov nezúčastňujú. (Izaiáš 2:2–4; Ján 17:14) Ale nikdy nesmieme zabudnúť na to, že všetci sme v istom zmysle vo vojne. Satan je naplnený nenávisťou k Ježišovi Kristovi a k jeho nasledovníkom na zemi. (Zjavenie 12:17) Všetci, ktorí sa rozhodnú slúžiť Jehovovi Bohu, sa vlastne prihlasujú do služby ako vojaci, ktorí vedú duchovný boj. — 2. Korinťanom 10:4.

 2. Ako opisuje Júda kresťanský boj a ako nám jeho list môže pomôcť vytrvať v tomto boji?

² Ježišov nevlastný brat Júda vhodne píše: „Milovaní, hoci som sa všemožne usiloval písať vám o našej spoločnej záchrane, uznal som za potrebné napísať vám a nabádať vás, aby ste tvrdo bojovali za vieru, ktorá bola raz navždy daná svätým.“ (Júda 3) Keď Júda nabáda kresťanov, aby „tvrdo bojovali za vieru“, používa výraz, ktorý je príbuzný slovu „úzkosť“. Áno, tento boj môže byť ťažký, dokonca môže spôsobovať úzkosť! Je pre teba niekedy ťažké vytrvávať v tomto boji? Júdov krátky, ale pritom silný list nám môže pomôcť. Nabáda nás, aby sme odolávali nemravnosti, rešpektovali božsky ustanovenú autoritu a aby sme sa zachovávali v Božej láske. Pozrime sa, ako by sme mali uplatňovať túto radu.

Odolávaj nemravnosti

 3. Akej nebezpečnej situácii čelil kresťanský zbor za dní Júdu?

³ Júda videl, že nie všetci jeho spolukresťania víťazia vo vojne proti Satanovi. Stádo čelilo nebezpečnej situácii. Júda píše, že sa doň „vkradli“ skazení ľudia. Títo ľudia rafinovane podporovali nemravnosť. A svoje skutky chytrácky zdôvodňovali, pričom ‚obracali nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania‘. (Júda 4) Možno tak ako niektorí starovekí gnostici dôvodili, že čím viac človek hreší, tým viac Božej milosti môže dostať — a tak viac hrešiť je vlastne lepšie! Alebo si možno predstavovali, že láskavý Boh ich nikdy nepotrestá. V každom prípade sa mýlili. — 1. Korinťanom 3:19.

 4. Aké tri biblické príklady Jehovových minulých súdov uvádza Júda?

⁴ Júda ich skazenú argumentáciu vyvracia uvedením troch príkladov Jehovových súdov z minulosti: proti Izraelitom, ktorí „neprejavovali vieru“; proti anjelom, ktorí „opustili svoje správne bydlisko“, aby hrešili so ženami; a proti obyvateľom Sodomy a Gomory, ktorí „až do krajnosti smilnili... a išli za neprirodzeným používaním tela.“ (Júda 5–7; 1. Mojžišova 6:2–4; 19:4–25; 4. Mojžišova 14:35) V každom prípade Jehova vyniesol jasný súd nad hriešnikmi.

 5. Ktorého starovekého proroka Júda cituje a ako to proroctvo vyjadruje úplnú istotu, že sa splní?

⁵ Neskôr sa Júda zmieňuje o ešte rozsiahlejšom súde. Cituje Enochovo proroctvo — pasáž, ktorá sa nenachádza nikde inde v inšpirovaných Písmach.a (Júda 14, 15) Enoch predpovedal čas, keď Jehova bude súdiť všetkých bezbožných a ich bezbožné skutky. Je zaujímavé, že Enoch hovoril v minulom čase, pretože Božie súdy sú také zaručené, ako keby sa už boli uskutočnili. Ľudia sa možno Enochovi posmievali, a neskôr aj Noachovi, ale všetci takí posmievači sa utopili v celosvetovej potope.

 6. a) Čo bolo treba pripomínať kresťanom za dní Júdu? b) Prečo by sme si mali vziať k srdcu Júdove pripomienky?

⁶ Prečo Júda písal o týchto božských súdoch? Lebo vedel, že niektorí, čo boli spojení s kresťanskými zbormi za jeho dní, sa dopúšťali hriechov, ktoré boli rovnako trestuhodné a odporné ako tie, ktoré vyvolali tie minulé súdy. Preto Júda píše, že zborom treba pripomínať niektoré základné duchovné pravdy. (Júda 5) Zjavne zabudli, že Jehova Boh vidí, čo robia. Keď jeho služobníci úmyselne porušujú jeho zákony a znečisťujú seba i druhých, on to vidí. (Príslovia 15:3) Také skutky ho hlboko zraňujú. (1. Mojžišova 6:6; Žalm 78:40) Myšlienka, že my obyčajní ľudia môžeme ovplyvniť city Zvrchovaného Pána vesmíru, vzbudzuje úctivú bázeň. On nás každý deň pozoruje, a keď robíme všetko, čo môžeme, aby sme nasledovali šľapaje jeho Syna Ježiša Krista, vtedy naše správanie rozradostňuje jeho srdce. Preto sa nikdy nerozhorčujme nad takými pripomienkami, aké dáva Júda, ale berme si ich k srdcu. — Príslovia 27:11; 1. Petra 2:21.

 7. a) Prečo je nesmierne dôležité, aby tí, ktorí sú zapletení do vážneho nesprávneho konania, ihneď vyhľadali pomoc? b) Ako sa každý z nás môže vyhnúť nemravnosti?

⁷ Jehova však nielen vidí, ale aj koná. Je Bohom práva, a preto — skôr či neskôr — potrestá tých, ktorí robia zlo. (1. Timotejovi 5:24) Tí, ktorí usudzujú, že jeho súdy sú iba starovekou históriou a že ho nezaujíma zlo, ktoré robia, jednoducho klamú sami seba. Je nesmierne dôležité, aby dnes každý, kto je zapletený do nemravnosti, ihneď vyhľadal pomoc kresťanských starších! (Jakub 5:14, 15) Každého z nás môže priviesť k vytriezveniu hrozba, ktorú nemravnosť predstavuje v našom duchovnom boji. Každý rok sú tu obete — jednotlivci, ktorí sú spomedzi nás vylúčení, väčšina z nich za to, že sa nekajúcne dopúšťali nemravných skutkov. Musíme sa pevne rozhodnúť, že budeme odolávať všetkým pokušeniam, ktoré by nás mohli čo i len začať odvádzať takým smerom. — Porovnaj Matúša 26:41.

Rešpektuj božsky ustanovenú autoritu

 8. Kto boli „slávni“, o ktorých je zmienka v 8. verši Júdu?

⁸ Ďalším problémom, ktorým sa Júda zaoberá, je nedostatočný rešpekt k božsky ustanovenej autorite. Napríklad v 8. verši obviňuje tých istých zlých ľudí, že „hovoria utŕhačne o slávnych“. Kto boli títo „slávni“? Boli to nedokonalí ľudia, ale mali zodpovednosti, ktoré im udelil Jehovov svätý duch. Napríklad zbory mali starších, ktorí boli poverení pásť Božie stádo. (1. Petra 5:2) Boli tam aj cestujúci dozorcovia, napríklad apoštol Pavol. A rada starších v Jeruzaleme pôsobila ako vedúci zbor a robila rozhodnutia, ktoré ovplyvňovali kresťanský zbor ako celok. (Skutky 15:6) Júda bol hlboko znepokojený, že istí ľudia v zboroch hovorili o týchto mužoch utŕhačne alebo neúctivo.

 9. Aké príklady neúcty k autorite uvádza Júda?

⁹ Aby odsúdil takéto neúctivé reči, v 11. verši uvádza ako pripomienky ďalšie tri príklady: Kaina, Balaama a Kóracha. Kain ignoroval Jehovovu láskyplnú radu a úmyselne pokračoval vo svojej vražednej nenávisti. (1. Mojžišova 4:4–8) Balaam dostal opakované výstrahy, ktoré nepochybne pochádzali z nadprirodzeného zdroja — dokonca k nemu prehovorila jeho oslica! Balaam však sebecky pokračoval v úkladoch proti Božiemu ľudu. (4. Mojžišova 22:28, 32–34; 5. Mojžišova 23:5) Kórach mal zodpovedné postavenie, ale to mu nestačilo. Podnietil vzburu proti najmiernejšiemu človeku na zemi, proti Mojžišovi. — 4. Mojžišova 12:3; 16:1–3, 32.

10. Ako by dnes mohli niektorí padnúť do osídla ‚utŕhačného rozprávania o slávnych‘ a prečo sa takým rečiam treba vyhýbať?

¹⁰ Ako živo nás tieto príklady učia počúvať rady a rešpektovať tých, ktorých Jehova používa v zodpovedných postaveniach! (Hebrejom 13:17) Je veľmi ľahké nájsť chybu na vymenovaných starších, lebo sú nedokonalí tak ako my všetci. Ale ak by sme sa príliš zaoberali ich chybami a podkopávali úctu k nim, či by sme tým azda ‚nehovorili utŕhačne o slávnych‘? V 10. verši sa Júda zmieňuje o tých, ktorí „hovoria utŕhačne o všetkom, čo v skutočnosti nepoznajú“. Niektorí občas kritizujú rozhodnutie, ktoré urobila rada starších alebo právny výbor. Nepoznajú však všetky detaily, ktoré museli starší zvažovať, aby dospeli k rozhodnutiu. Prečo teda hovoria utŕhačne o veciach, ktoré v skutočnosti nepoznajú? (Príslovia 18:13) Tí, ktorí zotrvávajú v takých negatívnych rečiach, by mohli spôsobovať rozdelenia v zbore a azda by dokonca mohli byť prirovnaní k nebezpečným ‚skalám skrytým pod vodou‘ na stretnutiach spoluveriacich. (Júda 12, 16, 19) Nikdy by sme nechceli byť duchovným nebezpečenstvom pre druhých. Nech sa radšej každý z nás rozhodne ceniť si zodpovedných mužov za ich tvrdú prácu a oddanosť Božiemu stádu. — 1. Timotejovi 5:17.

11. Prečo sa Michael zdržal toho, že by nad Satanom vyniesol súd utŕhačnými výrazmi?

¹¹ Júda uvádza príklad toho, ktorý rešpektoval náležite ustanovenú autoritu. Píše: „Keď... archanjel Michael mal spor s Diablom a dohadoval sa o Mojžišovo telo, neodvážil sa nad ním vyniesť súd utŕhačnými výrazmi, ale povedal: ‚Nech ťa Jehova pokára.‘“ (Júda 9) Z tejto fascinujúcej správy, ktorú zaznamenal v inšpirovaných Písmach iba Júda, môžeme získať dve poučenia. V prvom rade nás učí tomu, aby sme súdenie ponechávali Jehovovi. Satan zjavne chcel zneužiť telo verného muža Mojžiša na podporu falošného uctievania. Aké skazené! A predsa Michael sa pokorne zdržal toho, že by vyniesol súd, lebo na to mal autoritu iba Jehova. Preto o čo skôr by sme sa mali my zdržiavať toho, že by sme súdili verných mužov, ktorí sa snažia slúžiť Jehovovi.

12. Čo by sa z Michaelovho príkladu mohli naučiť tí, ktorí majú v kresťanskom zbore zodpovedné postavenie?

¹² Na druhej strane tí, ktorí majú v zbore určitú mieru autority, si tiež môžu vziať poučenie od Michaela. Veď hoci Michael bol „archanjel“, predstavený všetkých anjelov, nezneužil svoje mocné postavenie, ani keď bol provokovaný. Verní starší sa dôsledne riadia týmto príkladom a uznávajú, že keby zneužívali svoju autoritu, bolo by to neúctivé voči Jehovovej zvrchovanosti. Júdov list mal veľa čo povedať o mužoch, ktorí mali v zboroch postavenie zasluhujúce si úctu, ale začali zneužívať svoju moc. Napríklad vo veršoch 12 až 14 Júda vyjadruje ostré odsúdenie ‚pastierov, ktorí bez strachu pasú sami seba‘. (Porovnaj Ezechiela 34:7–10.) Inými slovami, ich prvoradým záujmom bol ich vlastný prospech, a nie prospech Jehovovho stáda. Starší sa dnes môžu veľa naučiť z týchto negatívnych príkladov. Júdove slová tu vykresľujú živý obraz toho, čím sa nechceme stať. Ak podľahneme sebeckosti, nemôžeme byť vojakmi Krista, lebo budeme príliš pohltení svojimi záujmami. Namiesto toho všetci žime podľa Ježišových slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35.

„Zachovávajte sa v Božej láske“

13. Prečo by sme mali všetci úprimne túžiť zostať v Božej láske?

¹³ Ku koncu svojho listu dáva Júda túto vrúcnu radu: „Zachovávajte sa v Božej láske.“ (Júda 21) Nič nám nemôže viac pomôcť viesť kresťanský boj než to, že zostávame objektom lásky Jehovu Boha. Napokon, láska je Jehovovou dominantnou vlastnosťou. (1. Jána 4:8) Pavol napísal kresťanom v Ríme: „Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8:38, 39) Ale ako zostaneme v tejto láske? Všimni si tri opatrenia, ktoré podľa Júdu môžeme robiť.

14, 15. a) Čo znamená budovať sa vo svojej „najsvätejšej viere“? b) Ako by sme mohli preskúmať stav našej duchovnej výzbroje?

¹⁴ Ako prvé nám Júda hovorí, aby sme sa naďalej budovali vo svojej „najsvätejšej viere“. (Júda 20) Ako sme videli v predošlom článku, je to nepretržitý proces. Sme ako budovy, ktoré treba stále spevňovať proti narúšajúcim útokom živlov. (Porovnaj Matúša 7:24, 25.) Preto sa nikdy nestaňme takými, ktorí si príliš dôverujú. Skôr si všímajme, v čom sa môžeme budovať na základe našej viery a stať sa silnejšími, vernejšími Kristovými vojakmi. Mohli by sme napríklad uvažovať o súčastiach duchovnej výzbroje opísanej v Efezanom 6:11–18.

¹⁵ V akom stave je naša duchovná výzbroj? Je náš „veľký štít viery“ taký pevný, ako treba? Keď sa obzrieme na posledné roky, vidíme nejaké príznaky ochabovania, napríklad pokles v účasti na zhromaždeniach, stratu horlivosti v službe alebo ochabovanie nadšenia pre osobné štúdium? Takéto príznaky sú závažné! Teraz je potrebné konať tak, aby sme sa budovali a posilňovali v pravde. — 1. Timotejovi 4:15; 2. Timotejovi 4:2; Hebrejom 10:24, 25.

16. Čo znamená modliť sa so svätým duchom a o čo by sme Jehovu mali pravidelne prosiť?

¹⁶ Druhý spôsob, ako zostať v Božej láske, je naďalej sa ‚modliť so svätým duchom‘. (Júda 20) To znamená modliť sa pod vplyvom Jehovovho ducha a v súlade s Jehovovým Slovom, ktoré je inšpirované jeho duchom. Modlitba je nesmierne dôležitý prostriedok na to, aby sme sa mohli osobne približovať k Jehovovi a vyjadrovať mu svoju oddanosť. Nikdy by sme nemali zanedbávať túto úžasnú výsadu! A keď sa modlíme, môžeme prosiť — v skutočnosti neustále prosiť — o svätého ducha. (Lukáš 11:13) Je to najmocnejšia sila, aká je nám dostupná. S takou pomocou môžeme vždy zostať v Božej láske a vytrvávať ako Kristovi vojaci.

17. a) Prečo je Júdov príklad vo veci milosrdenstva taký pozoruhodný? b) Ako by mohol každý z nás naďalej prejavovať milosrdenstvo?

¹⁷ Po tretie, Júda nás nabáda, aby sme ďalej prejavovali milosrdenstvo. (Júda 22) Pozoruhodný je v tomto ohľade jeho vlastný príklad. Bol právom znepokojený skazenosťou, nemravnosťou a odpadlíctvom, ktoré sa vkrádali do kresťanského zboru. Napriek tomu nepodľahol panike a neosvojil si názor, že časy sú akosi príliš nebezpečné na prejavovanie takej „mäkkej“ vlastnosti, akou je milosrdenstvo. Nie, nabádal svojich bratov, aby ďalej prejavovali milosrdenstvo vždy, keď je to možné, aby láskavo predkladali argumenty tým, ktorých trápia pochybnosti, a aby dokonca ‚vytrhávali z ohňa‘ tých, ktorí sa zatúlali blízko k vážnemu hriechu. (Júda 23; Galaťanom 6:1) Aké vynikajúce nabádanie pre starších v týchto časoch plných problémov! Aj oni sa snažia prejaviť milosrdenstvo všade, kde je preň podklad, zatiaľ čo sú pevní, keď je to nutné. Podobne my všetci si chceme navzájom prejavovať milosrdenstvo. Napríklad miesto prechovávania nevôle pre maličkosti môžeme byť štedrí v odpúšťaní. — Kolosanom 3:13.

18. Ako si môžeme byť istí víťazstvom v našom duchovnom boji?

¹⁸ Boj, ktorý vedieme, nie je ľahký. Ako hovorí Júda, je to ‚tvrdý boj‘. (Júda 3) Naši nepriatelia sú silní. Proti nám je nielen Satan, ale aj jeho zlý svet a naša vlastná nedokonalosť. Napriek tomu môžeme mať absolútnu dôveru vo víťazstvo! Prečo? Lebo sme na Jehovovej strane. Júda končí svoj list pripomienkou, že Jehovovi je právom pripisovaná „sláva, majestát, sila a moc od večnosti a teraz a až po celú večnosť“. (Júda 25) Či táto myšlienka nevzbudzuje úctivú bázeň? Možno potom pochybovať, či ten istý Boh ‚je schopný nás ochraňovať pred potkýnaním‘? (Júda 24) Určite nie! Nech je každý z nás odhodlaný naďalej odolávať nemravnosti, rešpektovať božsky ustanovenú autoritu a zachovávať sa v Božej láske. Potom sa budeme spolu tešiť zo slávneho víťazstva.

[Poznámka pod čiarou]

Otázky na opakovanie

◻ Ako nás Júdov list učí odolávať nemravnosti?

◻ Prečo je dôležité rešpektovať božsky ustanovenú autoritu?

◻ Čo je veľmi vážne na zneužívaní autority v zbore?

◻ Ako sa môžeme usilovať o to, aby sme zostali v Božej láske?

[Obrázok na strane 15]

Na rozdiel od rímskych vojakov kresťania vedú duchovný boj

[Obrázok na strane 18]

Kresťanskí pastieri neslúžia zo sebectva, ale z lásky