Skutočné právo — kedy a ako?

NEVINNÍ nemajú dôvod báť sa skutočného práva. Naozaj, temer všade majú občania dôvod byť vďační, ak má ich krajina právny systém, ktorý sa snaží zaisťovať právo. Taký systém zahŕňa sústavu zákonov, policajné sily na ich presadzovanie a súdy na vykonávanie práva. Kresťania rešpektujú súdny systém, v ktorom žijú, v súlade s biblickým nabádaním, aby boli ‚podriadení nadriadeným vrchnostiam‘. — Rimanom 13:1–7.

Avšak súdne systémy vo viacerých krajinách sa dopustili škodlivých a trápnych omylov.a Namiesto toho, aby boli potrestaní vinníci a chránení nevinní ľudia, niekedy boli nevinní potrestaní za zločiny, ktorých sa nedopustili. Ďalší ľudia strávili roky vo väzení, kým boli pred odpykaním si trestu prepustení, pričom existovali pochybnosti, či boli vinní a či bol ich rozsudok oprávnený. Preto sa mnohí pýtajú: Bude niekedy nastolené skutočné právo pre každého? Ak áno, kedy a ako? Komu môžeme dôverovať, že bude chrániť nevinných? A aká je nádej pre obete neprávosti?

Omyly práva

V 80. rokoch bolo Nemecko svedkom „jedného z najsenzačnejších procesov povojnového obdobia“, počas ktorého bola jedna matka poslaná na doživotie do väzenia za vraždu svojich dvoch dcér. Avšak po rokoch boli dôkazy proti nej prehodnotené, bola prepustená a čakalo ju nové súdne konanie. V roku 1995 uviedli noviny Die Zeit, že pôvodný rozsudok „by mohol byť justičným omylom“. Do času písania tohto článku strávila táto žena vo väzení deväť rokov obklopená neistotou v súvislosti s jej vinou či nevinou.

Jeden novembrový večer v roku 1974 sa centrum mesta Birmingham (Anglicko) otriaslo výbuchom dvoch bômb, ktoré zabili 21 ľudí. Bola to udalosť, na ktorú „v Birminghame nikto nikdy nezabudne,“ napísal člen parlamentu Chris Mullen. Neskôr bolo „z najväčšej vraždy v britských dejinách usvedčených šesť nevinných ľudí“. Ich rozsudky boli neskôr vyhlásené za neplatné — ale až po tom, čo títo ľudia strávili 16 rokov za mrežami!

Právny poradca Ken Crispin sa zmienil o prípade, ktorý „upútal záujem verejnosti spôsobom, ktorý je jedinečný v análoch austrálskych právnych dejín“. Jedna rodina táborila blízko Ayers Rocku, keď im zmizlo dieťa a už nikdy sa nenašlo. Matka bola obvinená z vraždy, usvedčená a odsúdená na doživotné väzenie. V roku 1987, keď bola už viac než tri roky uväznená, sa úradným vyšetrovaním zistilo, že dôkazy proti nej nedokazujú jej vinu. Bola prepustená a omilostená.

V roku 1986 bola zavraždená jedna 18-ročná žena, ktorá bývala na juhu Spojených štátov. Obvinený, usvedčený a odsúdený na smrť bol istý muž v stredných rokoch. Šesť rokov strávil v cele smrti, kým sa dokázalo, že s tým zločinom nemal nič spoločné.

Sú to zriedkavé príklady justičných omylov? David Rudovsky z právnickej fakulty Pennsylvánskej univerzity poznamenáva: „Som v súdnictve už asi 25 rokov a videl som mnoho prípadov. Povedal by som, že usvedčených, ktorí sú v skutočnosti nevinní... je podľa môjho odhadu 5 až 10 %.“ Crispin kladie znepokojujúcu otázku: „Sedia deprimovane vo väzenských celách aj ďalší nevinní ľudia?“ Ako môže dochádzať k takým tragickým omylom?

Ľudské súdne systémy — s ľudskými slabosťami

„Od žiadneho ľudského systému nemožno očakávať dokonalosť,“ zdôraznil britský odvolací súd v roku 1991. Súdny systém môže byť len taký spravodlivý a spoľahlivý ako ľudia, ktorí ho zostavujú a riadia. Ľudia majú sklon k omylom, nečestnosti a predsudkom. Nemalo by teda prekvapovať, že ľudské súdne systémy sa prejavujú presne tými istými chybami. Pouvažujme o nasledujúcom.

Podľa nemeckého sudcu Rolfa Bendera v 95 percentách všetkých trestných prípadov sú ako dôkazy rozhodujúce vyjadrenia svedkov. Ale sú také svedectvá na súde vždy hodnoverné? Sudca Bender si to nemyslí. Odhaduje, že polovica svedkov, ktorí sa dostavia na súd, hovorí nepravdy. Bernd Schünemann, riadny profesor trestného práva na Mníchovskej univerzite (Nemecko), mal podobný postreh. V interview pre noviny Die Zeit potvrdil, že vyjadrenia svedkov sú hlavnou — i keď nespoľahlivou — formou dôkazov. „Povedal by som, že typickou príčinou chýb súdu je to, že sudca sa spolieha na nespoľahlivé vyjadrenia svedkov.“

Svedkovia sú omylní; takisto polícia. Najmä keď polícia vyšetruje zločin, ktorý vyvoláva verejné pobúrenie, dostáva sa pod tlak, aby zatkla páchateľa. Za takých okolností niektorí policajti podľahli pokušeniu vyrobiť dôkazy alebo prinútiť podozrivého, aby sa priznal. Keď bolo prepustených tých šesť ľudí, ktorí boli usvedčení z bombových útokov v Birminghame, v britských novinách The Independent sa objavil titulok: „Usvedčenie šiestich ľudí zavinené skorumpovanou políciou.“ Podľa novín The Times: „Polícia luhala, postupovala sprisahanecky a podvádzala.“

V niektorých prípadoch môžu predsudky spôsobiť, že polícia a verejnosť podozrievajú jednotlivcov určitej rasy, národnosti alebo náboženstva. Ako poznamenáva U.S.News & World Report, riešenie zločinu sa potom môže zvrhnúť „skôr na otázku rasizmu než rozumu“.

Keď sa nejaký prípad dostane na súd, rozhodnutia môžu byť ovplyvnené nielen tým, čo hovoria svedkovia, ale tiež vedeckými dôkazmi. V stále zložitejšej oblasti súdnictva sa od sudcu alebo od poroty môže vyžadovať, aby rozhodli o vine či nevine na základe balistiky alebo identifikácie odtlačkov prstov, rukopisu, krvných skupín, farby vlasov, textilných vlákien či vzoriek DNA. Jeden právnik poznamenal, že súdy stoja pred „štábmi vedcov, ktorí opisujú ohromujúco zložité postupy“.

Navyše časopis Nature uvádza, že nie všetci vedci sú zajedno vo výklade súdnych dôkazov. „Medzi súdnymi vedcami môže byť skutočná nezhoda.“ Žiaľ, „chybné súdne dôkazy sú už zodpovedné za značný počet chybných rozsudkov“.

Bez ohľadu na to, kde žijeme, všetky súdne systémy, ktoré sú dnes v činnosti, odzrkadľujú ľudské nedostatky. Komu teda môžeme dôverovať, že bude chrániť nevinných? Môžeme dúfať, že niekedy bude nastolené skutočné právo? A aká je nádej pre obete justičných omylov?

„Ja, Jehova, milujem právo“

Ak ste azda vy alebo člen vašej rodiny obeťou justičného omylu, Jehova Boh a jeho Syn Ježiš vedia, čo prežívate. Najstrašnejšia neprávosť všetkých čias bola spáchaná, keď bol na mučeníckom kole popravený Kristus. Apoštol Peter nám hovorí, že Ježiš sa „nedopustil žiadneho hriechu“. A predsa bol obvinený falošnými svedkami, uznaný za vinného a popravený. — 1. Petra 2:22; Matúš 26:3, 4, 59–62.

Predstavte si, ako sa Jehova musel cítiť, keď videl, ako zle zaobchádzajú s jeho Synom! Spravodlivosť je jednou z Jehovových základných vlastností. Biblia nám hovorí: „Všetky jeho cesty sú právom.“ — 5. Mojžišova 32:4; Žalm 33:5.

Jehova dal Izraelu vynikajúci súdny systém. V prípade nevyriešenej vraždy bola smrť odčinená predložením obete. Nejestvoval žiaden tlak na vyriešenie každého zločinu za cenu rizika, že by bol odsúdený nevinný človek. Nikto nemohol byť usvedčený z vraždy iba na základe nepriamych či vedeckých dôkazov; boli potrební aspoň dvaja očití svedkovia. (5. Mojžišova 17:6; 21:1–9) Tieto príklady ukazujú, že Jehova má vysoké normy a má záujem o to, aby sa právo uplatňovalo správne. Hovorí: „Ja, Jehova, milujem právo.“ — Izaiáš 61:8.

Prirodzene, izraelský súdny systém bol v rukách ľudí, ktorí mali nedostatky podobné našim. Boli prípady, keď sa zákon uplatňoval nesprávne. Kráľ Šalamún napísal: „Ak vidíš, že je utláčaný ten, kto má málo prostriedkov, a že násilník odstraňuje súd a spravodlivosť v správnej oblasti, nebuď tým udivený.“ — Kazateľ 5:8.

Jehova dokázal napraviť neprávosť spáchanú na jeho Synovi. Táto istota posilňovala Ježiša, ktorý „pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl“. Podobne keď my počujeme o neprávosti v tomto starom systéme alebo ju dokonca zažívame, môže nás posilňovať radostná vyhliadka na život na rajskej zemi pod vládou Mesiáša, kde bude panovať skutoč právo. Nejestvuje nijaká škoda alebo krivda, ktorú by Jehova nemohol vo svojom patričnom čase napraviť. Dokonca aj tí, ktorí následkom súdnych omylov stratili život, môžu byť vzkriesení. — Hebrejom 12:2; Skutky 24:15.

Ak trpíme ako obete neprávosti, môžeme byť vďační, že mnohé súdne systémy majú právne postupy, ktoré nám umožňujú situáciu napraviť. Kresťania môžu takéto postupy využiť. Majú však na pamäti túto skutočnosť: nedokonalé súdne systémy sú odrazom ľudskej spoločnosti, ktorá potrebuje veľkú prestavbu. Tá má zakrátko nastať — Božím pôsobením.

Jehova čoskoro odstráni tento nespravodlivý systém vecí a nahradí ho novým systémom, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. Môžeme mať úplnú dôveru, že vtedy bude náš Stvoriteľ vykonávať právo prostredníctvom svojho mesiášskeho Kráľa, Ježiša Krista. Skutočné právo pre každého je už blízko! Akí vďační môžeme byť za túto vyhliadku. — 2. Petra 3:13.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 27]

Nedokonalé súdne systémy — spolu so skorumpovanou vládou, skazeným náboženstvom a bezzásadovým obchodom — sú odrazom ľudskej spoločnosti, ktorá potrebuje veľkú prestavbu

[Rámček na strane 28]

Útecha zo Svätých Písiem

V novembri roku 1952 sa Derek Bentley a Christopher Craig vlámali do jedného skladu v Croydone neďaleko Londýna. Bentley mal 19 rokov a Craig 16. Bola privolaná polícia a Craig vystrelil na jedného z policajtov a zabil ho. Craig si odpykal deväť rokov vo väzení, zatiaľ čo Bentley bol v januári 1953 obesený za vraždu.

Bentleyho sestra Iris viedla 40 rokov kampaň, aby očistila jeho meno od vraždy, ktorej sa nedopustil. V roku 1993 Koruna v súvislosti s týmto rozsudkom udelila milosť a priznala, že Derek Bentley nemal byť nikdy obesený. Iris Bentleyová napísala o tomto prípade knihu Let Him Have Justice:

„Asi rok pred tou streľbou stretol na ulici Jehovovu svedkyňu... Sestra Lanová bývala neďaleko nás na Fairview Road a pozvala Dereka vypočuť si biblické príbehy... Bolo dobre, že sestra Lanová mala biblické príbehy na gramofónových platniach, ktoré mu požičala [lebo Derek slabo čítal]... Keď odtiaľ prichádzal, hovorieval mi, čo mu rozprávala o tom, ako sa po smrti všetci znova vrátime späť.“

Iris Bentleyová navštívila svojho brata v cele smrti pred popravou. Ako sa cítil? „To, čo mu rozprávala sestra Lanová, mu počas tých posledných niekoľkých dní pomáhalo.“ — Kurzíva od nás.

Ak azda trpíte následkom justičného omylu, bolo by dobre, keby ste mohli čítať o biblických pravdách a rozjímať o nich. To vám môže poskytnúť veľkú útechu, lebo Jehova Boh je „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. — 2. Korinťanom 1:3, 4.

[Obrázok na strane 29]

Strašná neprávosť bola spáchaná, keď bol popravený Kristus