Agora — srdce starovekých Atén

ATÉNSKA intelektuálska komunita bola rozrušená. Na agore čiže trhovisku tohto gréckeho mesta boli vždy propagované nové myšlienky. Ale tentoraz to bolo veľmi odlišné. Zdalo sa, že istý Žid, ktorý práve prišiel do mesta, je „zvestovateľ cudzích božstiev“. Vyslovoval pozoruhodné výroky pred „tými, ktorí tam práve boli“. „Čože chce povedať tento táraj?“ pýtali sa pyšní epikurovci a stoici s vážnou tvárou. Áno, aténska Agora bola práve tým miestom, kde sa viedli otvorené debaty takmer na každú tému pod slnkom. Ale predstavovať cudzích bohov — to už bolo príliš! — Skutky 17:17, 18.

Takáto nedôverčivá bola reakcia Aténčanov, keď apoštol Pavol začal prvý raz kázať na aténskej Agore. Pavol hovoril o Ježišovi Kristovi a o vzkriesení. Ale čo bolo pre zdanlivo liberálnu aténsku kultúru také nezvyčajné na predstavovaní takýchto nových myšlienok na Agore?

Atény dostávajú verejné námestie

V skutočnosti bola nezvyčajná samotná Agora a jej kľúčová úloha v náboženskom a verejnom živote Aténčanov. Aténska Agora je mierne sa zvažujúca plocha s rozlohou asi 10 hektárov, nachádzajúca sa severozápadne od Akropoly. Zdá sa, že začiatkom šiesteho storočia pred n. l. za života aténskeho štátnika a zákonodarcu Solóna bol tento pozemok určený ako miesto pre verejné mestské námestie. Zavedenie demokracie v Aténach s následným vzrastajúcim dôrazom na občiansky život viedlo v počiatočných rokoch nasledujúceho storočia k prudkému rozvoju stavebnej činnosti. To Agore dodalo nový život a vďaka tomu zohrávala ešte významnejšiu úlohu.

Grécke slovo agora má koreň v slovese, ktoré znamená „zhromaždiť sa, zhromažďovať sa“. To zodpovedá využívaniu agory ako hlavného mestského miesta stretnutí. Agora sa stala srdcom spoločenského a verejného života. Bola sídlom mestskej správy a súdnictva, hlavným miestom obchodovania, dejiskom divadelných predstavení gréckej drámy, miestom predvádzania atletických výkonov a obľúbeným miestom stretnutí, na ktorých sa viedli intelektuálne diskusie.

Chceli by ste si urobiť prehliadku toho, čo zostalo z chrámov, kolonád, sôch, pamätníkov a verejných budov aténskej Agory? Aby sme preskúmali minulosť Agory, opusťme hluk a ruch moderného mesta a poďme po štrkovitých chodníkoch pomedzi nemé mramorové ruiny, otesané kamene a rozpadávajúce sa portály zarastené burinou a voľne rastúcimi bylinami.

Chrámy, svätyne a ochranné božstvá

Na návštevníkov zapôsobí množstvo chrámov a svätýň zasvätených rôznym božstvám. Vďaka tomu sa z Agory stalo centrum uctievania, ktoré bolo druhé najvýznamnejšie hneď po Akropole. V zlatom veku klasických Atén preniklo náboženstvo do všetkých oblastí verejného života. To nevyhnutne znamenalo, že rôzne božstvá vyčlenené ako „ochranné božstvá“ vládnych oddelení a administratívnych služieb dostali v Agore chrámové svätyne.

Medzi týmito stavbami bol významný Hefaistov chrám. S Hefaistom bola spojená Aténa. Obidve tieto božstvá tu boli uctievané ako ochrancovia umenia a remesiel. Archeologické objavy, ktoré poukazujú na obrábanie kovov a hrnčiarsku výrobu v okolí tohto chrámu, odhalili jeho spojitosť s Hefaistom, gréckym bohom umení, ktoré si vyžadovali používanie ohňa. Pravdepodobne v siedmom storočí n. l. bol tento dobre zachovaný chrám zmenený na grécky pravoslávny kostol sv. Juraja, hoci v súčasnosti sa už nepoužíva.

Agora, samozrejme, potrebovala vlastné ochranné božstvo. Bol ním Zeus Agoraios, ktorý bol údajne inšpirátorom rečníckeho umenia a ktorému bol zasvätený zdobený oltár vytesaný zo vzácneho pentelského mramoru. (Porovnaj Skutky 14:11, 12.) Neďaleký oltár Matky bohov lemoval veľkolepý rad pomníkov na počesť hrdinov.

Trochu ďalej nájdeme malý iónsky chrám. Geograf Pausanias ho identifikoval ako chrám Apollóna Otca. Prečo? Lebo podľa starovekej gréckej legendy bol Apollón otcom Ióna, zakladateľa iónskeho národa, ku ktorému patria Aténčania.a Apollón bol v tomto postavení jedným z ochranných božstiev štátnej administratívnej organizácie, najmä v spojitosti s rôznymi bratstvami, ktoré v meste existovali.

Ďalej na sever vidíme vápencové zvyšky menšieho chrámu, ktorý bol postavený v polovici štvrtého storočia pred n. l. Tu boli uctievaní Zeus a Athéna Fratrios, hlavné božstvá rodových náboženských bratstiev. Členstvo v nich bolo takmer nevyhnutnou požiadavkou na získanie aténskeho občianstva. Hneď za cestou nájdeme zvyšky oltára dvanástich bohov.

V neďalekej stoe Dia Eleutheria bolo opäť uctievané hlavné grécke božstvo, tentoraz ako boh slobody a oslobodenia. Táto kolonáda čiže stoa bola obľúbeným korzom a miestom stretnutí. Slávny filozof Sokrates sa údajne stretával so svojimi priateľmi v tejto stoe, kde mohli sedieť a rozprávať sa alebo sa prechádzať. Mnohé zasvätenia, ktoré boli vykonané, a mnohé obetné dary, ktoré boli prinesené, aby bola vyzdobená táto stoa, napríklad štíty bojovníkov, ktorí zomreli v boji pri obrane Atén, priamo súviseli s oslobodzovaním mesta od jeho nepriateľov alebo s ochranou jeho slobody.

Panathénajská cesta

Agoru uhlopriečne pretína široká štrkovitá cesta nazvaná Panathénajská cesta. Jej názov a zvláštny charakter sa odvodzujú od Panathénají, aténskeho národného sviatku. Počas tohto sviatku niesli po tejto ceste závoj bohyne Atény z Domu sprievodu (pri mestskej bráne) na Akropolu. Parthenónsky vlys nám pomáha predstaviť si pompéznosť a veľkoleposť slávnostného sprievodu — bolo tam jazdectvo, pretekárske bojové vozy, obetné kravy a ovce, mladí muži a dievčatá, ktorí niesli veci používané pri predkladaní obetí. Sprievod sledovali obyvatelia Atén a ich hostia; kvôli ich pohodliu urobili architekti veľa úprav pri navrhovaní Agory. Napríklad kolonády s terasovitými priečeliami a schodmi boli majstrovsky umiestnené vzhľadom na cestu sprievodu. Hojný počet schodov vytesaných do ich fasád mohol pojať veľa divákov.

„Plné modiel“

Pri takom množstve chrámov, sôch a pomníkov pohromade nie div, že sa v apoštolovi Pavlovi ‚búril duch, keď videl, že mesto je plné modiel‘. (Skutky 17:16) To, čo Pavol uvidel, keď vošiel na Agoru, ho muselo šokovať. Bolo tam toľko falických sôch boha Herma, že na ich umiestnenie bol potrebný celý portikus, známy ako Hermova stoa. Na odevoch ďalších maľovaných zobrazení Herma vidno svastiky — symboly plodnosti a života. Bola tam aj socha Venuše Genetrix, bohyne pohlavnej lásky, ako aj socha Dionýza s viacerými falickými krížmi. „Svätosť“ Agory vyznačoval hraničný kameň s nádržou obsahujúcou „svätú“ vodu na obradné očisťovanie všetkých, ktorí na Agoru vstupovali.

Keď berieme do úvahy túto veľmi nábožnú klímu, ľahko dokážeme pochopiť, prečo bol Pavol v mimoriadne nebezpečnej situácii. Podozrievali ho, že je „zvestovateľ cudzích božstiev“, a vtedajší zákon stanovoval, že ‚nikto nesmie mať žiadnych separátnych či nových bohov, ani nesmie súkromne uctievať žiadnych cudzích bohov, ak nie sú oficiálne povolení‘. Preto nie div, že apoštola Pavla vzali na Areopág a kládli mu otázky. — Skutky 17:18, 19.

Stredisko administratívy

V okrúhlej budove nazývanej Thólos bolo ústredie aténskej vlády. Mnohí mestskí predáci spávali v noci v tejto budove, aby zodpovední úradníci boli vždy na dosah. V Thóle sa uchovávala sada štandardných mier a váh. Neďaleko odtiaľ sa nachádzali rôzne oddelenia administratívy. Na terase vytesanej do kopca severozápadne od Thólu bola radnica. Tam mávali stretnutia členovia 500-člennej rady; pracovali vo výboroch a pripravovali legislatívu pre Zhromaždenie.

Ďalšou dôležitou mestskou budovou bola Kráľovská stoa. V nej mal sídlo aténsky kráľovský archón — jeden z troch hlavných úradníkov mesta. Tu riešil mnohé administratívne záležitosti týkajúce sa náboženských i právnych vecí. Je veľmi pravdepodobné, že práve tam mal predstúpiť Sokrates, keď bol obvinený z bezbožnosti. Do stien protiľahlej budovy boli vyryté aténske zákony zdedené po predkoch. Na kameň umiestnený pred tou istou budovou sa každý rok postavili archonti čiže hlavní úradníci, aby zložili úradnú prísahu.

Attalova stoa

Najlepšie zachovanou budovou Agory je Attalova stoa. Attalos, kráľ Pergama (druhé storočie pred n. l.), študoval ako mladý muž v aténskych školách, podobne ako viacerí ďalší potomkovia kráľovských rodín z krajín Stredomoria. Po nástupe na trón dal tento veľkolepý dar — Attalovu stou — mestu svojej alma mater.

Hlavnou funkciou Attalovej stoy bolo poskytovať kryté a elegantné miesto na prechádzky, neformálne spoločenstvo a výmenu názorov. Jej podlažia a terasa boli vynikajúcimi miestami na sledovanie sprievodov a obľúbenosť tejto stoy ako korza jej určite zaisťovala úspech aj ako nákupnému stredisku. Obchody pravdepodobne prenajímal obchodníkom štát, a tak táto budova slúžila ako zdroj príjmu.

Attalova stoa, obnovená do svojho pôvodného stavu, je vynikajúcim príkladom geometrického riešenia. Jej celkové proporcie, pôvabné rozdiely v mierke dolných a horných radov stĺpov, zaujímavá hra svetla a tieňa i bohatosť a krása jej materiálov, to všetko ju robí jedinečnou. Jednotvárnosť je zmierňovaná rôznymi spôsobmi; pozoruhodné je použitie troch rôznych druhov stĺpových hlavíc — dórskych, iónskych a egyptských.

Miesto kultúrnych podujatí

Budovou, ktorá slúžila ako dejisko mnohých kultúrnych udalostí v Aténach, bola Hudobná sieň. Bola darom Vipsania Agrippu, zaťa rímskeho cisára Augusta. Jej predná časť bola vydláždená viacfarebným mramorom. Hľadisko malo kapacitu asi 1000 miest na sedenie a rozpätie asi 25 metrov; bolo prikryté strechou, ktorá nemala žiadne vnútorné nosníky. V starovekom svete to bol jeden z najodvážnejších experimentov v zastrešovaní. Ale veľká časť zábavy, ktorá bola v tejto budove predvádzaná, by pre pravých kresťanov s ich vysokými mravnými normami bola pravdepodobne pochybná. — Efezanom 5:3–5.

Jednotlivci staroveku, ktorí radi skúmali, pravdepodobne navštevovali Pantainovu knižnicu. V jej stenách bolo veľa priečinkov, v ktorých boli uložené ručne písané papyrusové a pergamenové zvitky. Hlavná miestnosť knižnice smerovala na západ a cez rad stĺpov bolo možné vidieť kolonádové nádvorie — bolo to príjemné miesto na prechádzky, čítanie alebo rozjímanie. Našiel sa nápis s dvoma knižničnými pravidlami. Zneli: „Žiadnu knihu nemožno vziať preč“ a „[Knižnica] je otvorená od prvej do šiestej hodiny“.

Agora dnes

V nedávnych rokoch bola Agora takmer úplne vykopaná Americkou školou klasických štúdií. Spočíva pokojne v tieni týčiacej sa Akropoly a stala sa obľúbeným miestom turistov, ktorí chcú nahliadnuť do dejín starovekých Atén.

Neďaleký monastiracký blší trh — niekoľko vychádzkových krokov od Agory a Akropoly — je vstupom do ďalšieho fascinujúceho sveta. Poskytuje návštevníkovi prekvapivú, a predsa príjemnú atmosféru gréckeho folklóru, stredovýchodnej bazárovej aktivity a výhodných cien. A, samozrejme, návštevník tu uvidí Jehovových svedkov, ktorí s radosťou robia presne to isté, čo robil apoštol Pavol pred viac než 1900 rokmi — verejne kážu dobré posolstvo o Kráľovstve ‚tým, ktorí tam práve sú‘.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 28]

Obchod v Aténach

Agora nebola len intelektuálnym a občianskym srdcom Atén, ale aj hlavným mestským trhoviskom. Atény sa stali centrom obchodu, ktoré bolo preslávené hodnotou svojej tvrdej meny a pedantnosťou svojich archontov, ktorí boli oprávnení dohliadať na to, aby všetky obchodné transakcie boli poctivé a čestné.

Atény vyvážali víno, olivový olej, med, mramor a priemyselné produkty, ako napríklad keramiku a opracované kovy. Na výmenu dovážali hlavne pšenicu. Keďže Atika (oblasť okolo Atén) neprodukovala dostatok tovaru, ktorým by mohla zásobovať svojich obyvateľov, normy pre obchodovanie boli prísne. Trh v Pireu (aténskom prístave) musel mať vždy dostatok čerstvých potravín na zásobovanie mesta i vojska. Obchodníkom nebolo dovolené robiť si zásoby, aby ich v čase núdze mohli predávať za vyššie ceny.