Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa!
„Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa... skôr než prídu biedne dni.“ — KAZATEĽ 12:1.
1. Ako by mali mladí ľudia oddaní Bohu chcieť využiť svoju mladosť a silu?
JEHOVA dáva svojim služobníkom silu konať jeho vôľu. (Izaiáš 40:28–31) To platí bez ohľadu na ich vek. Ale zvlášť mladí ľudia oddaní Bohu by mali chcieť múdro využiť svoju mladosť a silu. Preto si berú k srdcu radu „zhromažďovateľa“, Šalamúna, kráľa starovekého Izraela. Ten nabádal: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni, alebo nadídu roky, keď povieš: ‚Nemám v nich potešenie.‘“ — Kazateľ 1:1; 12:1.
2. Čo by mali robiť deti oddaných kresťanov?
2 Šalamúnova rada, že človek by mal v mladosti pamätať na Vznešeného Stvoriteľa, bola v prvom rade adresovaná mladým izraelským mužom a ženám. Narodili sa v národe, ktorý bol zasvätený Jehovovi. A ako je to dnes s deťmi oddaných kresťanov? Istotne by mali pamätať na svojho Vznešeného Stvoriteľa. Ak to budú robiť, budú mu prinášať česť a im samým to prinesie úžitok. — Izaiáš 48:17, 18.
Vynikajúce príklady z minulosti
3. Aký príklad dal Jozef, Samuel a Dávid?
3 Mnohí mladí ľudia, o ktorých je správa v Biblii, dali vynikajúci príklad v tom, že pamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa. Jakobov syn Jozef už od mladosti pamätal na svojho Stvoriteľa. Keď Putifárova manželka pokúšala Jozefa, aby sa s ňou dopustil sexuálnej nemravnosti, rázne to odmietol a povedal: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ (1. Mojžišova 39:9) Lévita Samuel pamätal na svojho Stvoriteľa nielen v detstve, ale po celý svoj život. (1. Samuelova 1:22–28; 2:18; 3:1–5) Mladý Dávid z Betlehema určite mal na pamäti svojho Stvoriteľa. Jeho dôvera v Boha sa jasne prejavila vtedy, keď stál zoči-voči filištínskemu obrovi Goliátovi a vyhlásil: „Prichádzaš ku mne s mečom a s kopijou a s oštepom, ale ja prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk, Boha izraelských bojových línií, ktorého si podpichoval. V tento deň ťa Jehova vydá do mojej ruky, a istotne ťa zrazím a odnímem ti hlavu... a ľudia celej zeme spoznajú, že jestvuje Boh, ktorý patrí Izraelu. A celý tento zbor spozná, že Jehova nezachraňuje ani mečom, ani kopijou, lebo boj patrí Jehovovi, a vydá vás do našej ruky.“ Onedlho bol Goliát mŕtvy a Filištínci sa dali na útek. — 1. Samuelova 17:45–51.
4. a) Z čoho vidno, že izraelské dievčatko zajaté v Sýrii a mladý kráľ Joziáš pamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa? b) Ako 12-ročný Ježiš ukázal, že pamätá na svojho Stvoriteľa?
4 Ďalším mladým človekom, ktorý pamätal na Vznešeného Stvoriteľa, bolo zajaté izraelské dievčatko. Vydalo také vynikajúce svedectvo manželke sýrskeho vojvodcu Naamana, že Naaman išiel za Božím prorokom, bol vyliečený z malomocenstva a stal sa Jehovovým ctiteľom. (2. Kráľov 5:1–19) Mladý kráľ Joziáš odvážne presadzoval čisté uctievanie Jehovu. (2. Kráľov 22:1–23:25) Ale najlepším príkladom toho, kto pamätal na svojho Vznešeného Stvoriteľa už v útlom veku, bol Ježiš Nazaretský. Všimnime si, čo sa stalo, keď mal 12 rokov. Rodičia ho vzali do Jeruzalema na Pesach. Na spiatočnej ceste si všimli, že Ježiš s nimi nie je, a tak sa vrátili hľadať ho. Na tretí deň ho našli, ako rozoberá biblické otázky s učiteľmi v chráme. Keď mu matka ustarostene dohovárala, Ježiš reagoval otázkou: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) Pre Ježiša bolo užitočné získavať informácie duchovnej hodnoty v chráme, ‚v dome jeho Otca‘. Dnes je sála Kráľovstva Jehovových svedkov vynikajúcim miestom na získavanie presného poznania o našom Vznešenom Stvoriteľovi.
Pamätaj na Jehovu teraz!
5. Ako by si vlastnými slovami vyjadril to, čo povedal zhromažďovateľ podľa Kazateľa 12:1?
5 Úprimný ctiteľ Jehovu túži ujať sa jeho služby čo najskôr a slúžiť Bohu po všetky svoje dni. No aké sú vyhliadky človeka, ktorého mladosť je premárnená, pretože nepamätal na Stvoriteľa? Pod božskou inšpiráciou zhromažďovateľ hovorí: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni, alebo nadídu roky, keď povieš: ‚Nemám v nich potešenie.‘“ — Kazateľ 12:1.
6. Čo dokazuje, že zostarnutý Simeon a Anna pamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa?
6 Nikto nemá potešenie v ‚biednych dňoch‘ staroby. Ale zostarnutí ľudia, ktorí majú na pamäti Boha, sú naplnení radosťou. Napríklad zostarnutý Simeon vzal v chráme do náručia malého Ježiša a radostne vyhlásil: „Zvrchovaný Pane, teraz prepúšťaš svojho otroka v pokoji, podľa tvojho vyhlásenia, pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu, ktorý si pripravil pred zrakmi všetkých ľudí, svetlo na odstránenie závoja z národov a slávu tvojho izraelského ľudu.“ (Lukáš 2:25–32) Aj 84-ročná Anna pamätala na svojho Stvoriteľa. Vždy bola v chráme a bola tam aj vtedy, keď tam bol prinesený malý Ježiš. „Práve v tú hodinu sa priblížila, začala vzdávať vďaky Bohu a hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema.“ — Lukáš 2:36–38.
7. V akej situácii sú tí, ktorí zostarli v Božej službe?
7 Dnešní svedkovia Jehovu, ktorí zostarli v Božej službe, možno znášajú bolesti a obmedzenia pokročilého veku. A predsa sú šťastní a my si veľmi ceníme ich vernú službu! Majú „Jehovovu radosť“, lebo vedia, že sa ujal svojej nepremožiteľnej moci nad touto zemou a že ustanovil Ježiša Krista za mocného nebeského Kráľa. (Nehemiáš 8:10) Dnes je čas na to, aby mladí i starí dbali na toto nabádanie: „Mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami. Nech chvália Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko. Jeho dôstojnosť je nad zemou a nebom.“ — Žalm 148:12, 13.
8, 9. a) Pre koho sú „biedne dni“ neuspokojujúce a prečo? b) Ako by si vysvetlil Kazateľa 12:2?
8 „Biedne dni“ staroby sú neuspokojujúce — možno dokonca veľmi skľučujúce — pre tých, ktorí nevenujú žiadnu pozornosť svojmu Vznešenému Stvoriteľovi a ktorí nemajú porozumenie jeho slávnych predsavzatí. Nemajú nijaké duchovné pochopenie, ktoré by mohlo vyvážiť ťažkosti staroby a utrpenia, ktoré postihujú ľudstvo odvtedy, čo bol Satan zvrhnutý z neba. (Zjavenie 12:7–12) A tak zhromažďovateľ nás nabáda, aby sme pamätali na svojho Stvoriteľa, „skôr než sa zatmie slnko a svetlo a mesiac a hviezdy, a vrátia sa oblaky a potom lejak“. (Kazateľ 12:2) Čo znamenajú tieto slová?
9 Šalamún prirovnáva čas mladosti k palestínskemu letu, keď na bezoblačnom nebi svieti slnko, mesiac a hviezdy. Vtedy všetko vyzerá veľmi žiarivo. V starobe sú však dni človeka ako studené, daždivé zimné obdobie s jedným lejakom ťažkostí za druhým. (Jób 14:1) Aké smutné by bolo vedieť o Stvoriteľovi, ale neslúžiť mu v lete svojho života! V zime staroby všetko potemnie, najmä pre tých, ktorí nevyužili príležitosti slúžiť Jehovovi v mladosti, lebo sa venovali márnym snahám. No my bez ohľadu na vek ‚nasledujme Jehovu úplne‘ tak ako verný Káleb, lojálny spoločník proroka Mojžiša. — Jozua 14:6–9.
Účinky pokročilého veku
10. Čo predstavujú a) „strážcovia domu“? b) „muži so životnou silou“?
10 Šalamún ďalej poukazuje na ťažkosti „v deň, keď sa budú chvieť strážcovia domu a muži so životnou silou sa zhrbia a ženy, ktoré melú, prestanú pracovať, pretože ich zostalo málo, a panie, ktoré sa pozerajú pri oknách, zistia, že potemnieva“. (Kazateľ 12:3) „Dom“ tu označuje ľudské telo. (Matúš 12:43–45; 2. Korinťanom 5:1–8) Jeho „strážcovia“ sú ramená a ruky, ktoré chránia telo a poskytujú mu potrebné veci. V starobe sa často trasú od slabosti a nervozity. „Muži so životnou silou“ — nohy — už nie sú silnými piliermi, ale zoslabli a ohli sa, takže chodidlá sa len šúchajú po zemi. No nie si šťastný, keď vidíš na kresťanských zhromaždeniach našich zostarnutých spoluveriacich?
11. Čo symbolizujú „ženy, ktoré melú“ a „panie, ktoré sa pozerajú pri oknách“?
11 „Ženy, ktoré melú, prestanú pracovať, pretože ich zostalo málo“ — ale ako? Zuby sa môžu pokaziť alebo vypadnúť, takže ich zostane len málo alebo nezostanú žiadne. Pomlieť, čiže požuť pevnú potravu je ťažké alebo sa to už vôbec nedá. „Panie, ktoré sa pozerajú pri oknách“ — oči v spojitosti s duševnými schopnosťami, vďaka ktorým vidíme — sa zakaľujú, možno sa aj úplne zatemnia.
12. a) Čo znamená, že „dvere do ulice sa zavrú“? b) Čo si myslíš o zostarnutých zvestovateľoch Kráľovstva?
12 „A dvere do ulice sa zavrú,“ pokračuje zhromažďovateľ, „keď sa stlmí zvuk melúceho mlyna, a človek bude vstávať pri zvuku vtáka, a všetky dcéry spevu budú znieť tlmene.“ (Kazateľ 12:4) Dvere úst — pery — sa už neotvárajú tak často alebo sa vôbec neotvárajú, aby vyjadrili, čo je v „dome“, čiže v tele ľudí pokročilého veku, ktorí neslúžia Bohu. Na „ulicu“ verejného života už nič nevychádza. No ako je to s horlivými zostarnutými hlásateľmi Kráľovstva? (Jób 41:14) Možno kráčajú z domu do domu pomaly a niektorí hovoria s ťažkosťami, ale určite chvália Jah! — Žalm 113:1.
13. Ako zhromažďovateľ opisuje ďalšie problémy starých ľudí, ale čo platí o starších kresťanoch?
13 Zvuk melúceho mlyna ustáva, keď je potrava žutá bezzubými ďasnami. Starý človek nespí dobre. Ruší ho i štebot vtákov. Málokedy spieva piesne a jeho spev je slabý. „Všetky dcéry spevu“ — hudobné tóny — ‚znejú tlmene‘. Starí ľudia slabo počujú hudbu a piesne iných. No starší pomazaní a ich spoločníci, medzi ktorými sú tiež takí, čo už nie sú najmladší, stále dvíhajú svoj hlas v piesňach na chválu Boha na kresťanských zhromaždeniach. Akí sme radi, keď sú s nami a spoločne môžeme velebiť Jehovu v zbore! — Žalm 149:1.
14. Aké obavy trápia starých ľudí?
14 Aký smutný je údel starých ľudí, najmä tých, ktorí ignorujú Stvoriteľa! Zhromažďovateľ hovorí: „Začali sa obávať už len toho, čo je vysoké, a na ceste sú zdesenia. A mandľovník nesie kvety a lúčna kobylka sa vlečie a bobuľa kapary puká, pretože človek kráča k svojmu dlhotrvajúcemu domu, a nariekajúci prechádzajú ulicou.“ (Kazateľ 12:5) Na vysokom schodisku sa mnohí starí ľudia boja pádu. Už len pohľad na niečo vysoké im môže spôsobiť závrat. Keď musia vyjsť na rušnú ulicu, hrozia sa toho, že im niekto ublíži alebo že ich prepadnú zlodeji.
15. Čo znamená, že „mandľovník nesie kvety“, a ako „sa vlečie“ lúčna kobylka?
15 U starého človeka „mandľovník nesie kvety“, čo zjavne naznačuje, že jeho vlasy šedivejú a potom celkom obelejú. Šedivé vlasy padajú ako biele kvety mandľovníka. Keď sa starý človek „vlečie“, možno zohnutý s rukami spustenými pozdĺž tela alebo podopierajúc si boky s lakťami dohora, pripomína lúčnu kobylku. No i keď niekto z nás takto trochu vyzerá, nech si ostatní uvedomia, že sme súčasťou Jehovovej energickej, rýchlej armády kobyliek! — Pozri Strážnu vežu z 1. mája 1998, strany 8–13.
16. a) Čo naznačuje ‚pukanie bobule kapary‘? b) Čo je ‚dlhotrvajúci dom‘ človeka a aké znaky blížiacej sa smrti sa začínajú objavovať?
16 Zostarnutý človek už nemá príliš chuť do jedla, ani keď jedlo pred ním je také chutné ako bobuľa kapary. Tieto bobule sa oddávna používali na povzbudenie chuti do jedla. ‚Pukanie bobule kapary‘ naznačuje, že keď starý človek stratí chuť do jedla, neoživí ju už ani toto ovocie. Také veci naznačujú, že sa blíži k „svojmu dlhotrvajúcemu domu“, k hrobu. To bude jeho dom navždy, pokiaľ nepamätal na svojho Stvoriteľa a žil takým zlým spôsobom života, že Boh si naňho pri vzkriesení nespomenie. Znaky blížiacej sa smrti sú zjavné zo smútočného tónu a nárekov sťažností vychádzajúcich z dvier úst starého človeka.
17. Ako je odstránená „strieborná šnúra“ a čo zrejme predstavuje „zlatá miska“?
17 Sme nabádaní, aby sme pamätali na svojho Stvoriteľa „skôr, než sa odstráni strieborná šnúra a zlatá miska sa rozdrví a rozbije sa džbán pri žriedle a rozdrví sa čerpacie koleso pre cisternu“. (Kazateľ 12:6) „Strieborná šnúra“ je zrejme miecha. Keď je táto úžasná cesta impulzov do mozgu nenapraviteľne poškodená, nevyhnutne prichádza smrť. „Zlatá miska“ je zrejme mozog, ktorý sa nachádza v lebke podobajúcej sa miske a je spojený s miechou. Keď mozog, vzácny ako zlato, prestáva fungovať, značí to smrť.
18. Čo je symbolický „džbán pri žriedle“ a čo sa stane, keď sa rozbije?
18 „Džbán pri žriedle“ je srdce, do ktorého prúdi krv a ktoré ju vracia späť do celého tela. Pri smrti sa srdce stáva podobným džbánu rozbitému pri žriedle, lebo už nemôže prijímať, obsahovať ani pumpovať krv nevyhnutnú na výživu a obnovu tela. ‚Rozdrvené čerpacie koleso pre cisternu‘ sa prestáva otáčať, čím sa končí obeh krvi udržiavajúcej život. Jehova teda zjavil Šalamúnovi existenciu krvného obehu už dávno predtým, ako v 17. storočí lekár William Harvey dokázal, že krv cirkuluje.
19. Ako sa pri smrti spĺňajú slová z Kazateľa 12:7?
19 Zhromažďovateľ ďalej povedal: „Potom sa prach vráti do zeme práve tak, ako bol, a samotný duch sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.“ (Kazateľ 12:7) Keď je „čerpacie koleso“ rozdrvené, ľudské telo, vytvorené pôvodne z prachu zeme, sa vracia do prachu. (1. Mojžišova 2:7; 3:19) Duša zomiera, lebo duch, čiže životná sila, ktorú dáva Boh, sa vracia k nášmu Stvoriteľovi a zostáva uňho. — Ezechiel 18:4, 20; Jakub 2:26.
Aká budúcnosť čaká tých, ktorí pamätajú?
20. O čo prosil Mojžiš v modlitbe zaznamenanej v Žalme 90:12?
20 Šalamún veľmi účinne ukázal, aké dôležité je pamätať na nášho Vznešeného Stvoriteľa. Pravdaže, pomerne krátky a nepokojný život nie je všetkým, čo majú k dispozícii tí, ktorí pamätajú na Jehovu a celým srdcom konajú jeho vôľu. Či už sú mladí, alebo starí, majú rovnaký postoj ako Mojžiš, ktorý sa modlil: „Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce.“ Boží pokorný prorok vrúcne túžil, aby mu Jehova ukázal alebo naučil jeho a tiež izraelský národ, ako prejavovať múdrosť, aby si cenili ‚dni svojich rokov‘ a používali ich spôsobom, ktorý schvaľuje Boh. — Žalm 90:10, 12.
21. Čo musíme robiť, ak máme počítať svoje dni na Jehovovu slávu?
21 Najmä kresťanskí mladí by mali byť odhodlaní dbať na radu zhromažďovateľa a pamätať na Stvoriteľa. Aké skvelé príležitosti majú na to, aby Bohu preukazovali svätú službu! No ak sa bez ohľadu na vek učíme v tomto „čase konca“ počítať svoje dni na Jehovovu slávu, zrejme v tomto počítaní budeme môcť pokračovať navždy. (Daniel 12:4; Ján 17:3) Aby sme to mohli robiť, musíme, samozrejme, pamätať na svojho Vznešeného Stvoriteľa. Musíme si tiež spĺňať celú svoju povinnosť voči Bohu.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo sú mladí ľudia nabádaní, aby pamätali na svojho Stvoriteľa?
◻ Uveď niektoré biblické príklady tých, ktorí pamätali na svojho Vznešeného Stvoriteľa.
◻ Uveď niektoré účinky staroby, ktoré opísal Šalamún.
◻ Aká budúcnosť čaká tých, ktorí pamätajú na Jehovu?
[Obrázky na strane 15]
Dávid, zajaté izraelské dievčatko, Anna i Simeon pamätali na Jehovu
[Obrázky na strane 16]
Zostarnutí svedkovia Jehovu radostne preukazujú svätú službu nášmu Vznešenému Stvoriteľovi