Obete chvály, ktoré sa páčia Jehovovi
‚Predkladajte svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu.‘ — RIMANOM 12:1.
1. Čo sa v Biblii píše o relatívnej hodnote obetí predkladaných pod mojžišovským Zákonom?
„KEĎŽE je teda Zákon tieňom budúcich dobrých vecí, ale nie skutočnou podstatou vecí, ľudia nemôžu nikdy tými istými obeťami, ktoré každoročne stále obetujú, urobiť dokonalými tých, ktorí pristupujú.“ (Hebrejom 10:1) Tu, v tomto jednom významnom vyjadrení, apoštol Pavol potvrdzuje, že žiadna z obetí predkladaných pod mojžišovským Zákonom nemala z hľadiska záchrany človeka trvalú hodnotu. — Kolosanom 2:16, 17.
2. Prečo nie je zbytočná snaha pochopiť podrobnosti, ktoré sú v Biblii uvedené o obetných daroch a obetiach Zákona?
2 Znamená to, že informácie, ktoré o obetných daroch a obetiach nachádzame v Pentateuchu, nemajú pre dnešných kresťanov hodnotu? Faktom je, že tí, ktorí sú zapísaní v teokratickej škole kazateľskej služby v zboroch Jehovových svedkov na celom svete, nedávno v období o niečo dlhšom ako rok prečítali prvých päť kníh Biblie. Niektorí sa usilovne snažili prečítať a pochopiť všetky podrobnosti. Bolo celé ich úsilie zbytočné? To určite nie, lebo „všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej“. (Rimanom 15:4) Otázka teda znie: Aké „poučenie“ a akú ‚útechu‘ môžeme získať z toho množstva informácií, ktoré sú v Zákone o obetných daroch a obetiach?
Na naše poučenie a útechu
3. Čo je našou základnou potrebou?
3 I keď sa od nás nevyžaduje, aby sme prinášali doslovné obete, tak ako to predpisoval Zákon, stále veľmi potrebujeme to, čo do istej miery dosahovali Izraeliti obeťami, totiž odpustenie hriechov a Božiu priazeň. Ako to môžeme dosiahnuť, keďže dnes už doslovné obete nepredkladáme? Po tom, čo Pavol poukázal na obmedzenia zvieracích obetí, vyhlásil: „Keď [Ježiš] prichádza do sveta, hovorí: ‚Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo. Úplné zápalné obete a obeť za hriech si neschválil.‘ Nato som povedal: ‚Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.‘“ — Hebrejom 10:5–7.
4. Ako Pavol uplatňuje Žalm 40:6–8 na Ježiša Krista?
4 Citujúc zo Žalmu 40:6–8, Pavol poukazuje na to, že Ježiš neprišiel naveky predĺžiť platnosť ‚obete a obetného daru‘, ‚úplných zápalných obetí a obete za hriech‘, z ktorých už v čase, keď to Pavol písal, žiadna nemala Božie schválenie. Ježiš miesto toho prišiel s telom, ktoré mu pripravil jeho nebeský Otec, s telom, ktoré v každom ohľade zodpovedalo telu, ktoré Boh pripravil, keď vytvoril Adama. (1. Mojžišova 2:7; Lukáš 1:35; 1. Korinťanom 15:22, 45) Ježiš mal ako dokonalý Boží Syn úlohu „semena“ ženy, ktoré bolo predpovedané v 1. Mojžišovej 3:15. Mal podniknúť kroky na ‚rozmliaždenie Satanovej hlavy‘, hoci jemu samému mala byť ‚rozmliaždená päta‘. Takto sa Ježiš stal prostriedkom, ktorý Jehova zaobstaral na záchranu ľudstva a ktorý muži viery očakávali odo dní Ábela.
5, 6. Akú lepšiu prístupovú cestu k Bohu majú kresťania?
5 O tejto zvláštnej Ježišovej úlohe Pavol hovorí: „Toho, ktorý nepoznal hriech, [Boh] urobil hriechom za nás, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou prostredníctvom neho.“ (2. Korinťanom 5:21) Vyjadrenie „urobil hriechom“ možno preložiť aj vyjadrením „urobil obeťou za hriech“. Apoštol Ján hovorí: „On je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1. Jána 2:2) Teda zatiaľ čo pre Izraelitov boli ich obete dočasným prostriedkom, pomocou ktorého sa mohli približovať k Bohu, kresťania majú na to lepší podklad — obeť Ježiša Krista. (Ján 14:6; 1. Petra 3:18) Ak prejavujeme vieru vo výkupnú obeť, ktorú Boh zaobstaral, a ak Boha poslúchame, aj nám môžu byť odpustené hriechy a môžeme mať Božiu priazeň a požehnanie. (Ján 3:17, 18) Vari to nie je zdroj útechy? Ako však môžeme dávať najavo, že v túto výkupnú obeť veríme?
6 Po vysvetlení, že kresťania majú lepší podklad na to, aby sa mohli približovať k Bohu, apoštol Pavol naznačuje tri spôsoby, ktorými môžeme dať najavo svoju vieru v Božie láskyplné opatrenie a svoje ocenenie preň. Čítame o tom v Hebrejom 10:22–25. Aj keď Pavlovo nabádanie bolo adresované hlavne tým, ktorí majú „cestu vstupu do svätého miesta“ — čiže pomazaným kresťanom s nebeským povolaním —, určite je potrebné, aby Pavlovým inšpirovaným slovám venovali pozornosť všetci ľudia, ak chcú mať úžitok z Ježišovej obete zmierenia. — Hebrejom 10:19.
Predkladajme čisté a nepoškvrnené obete
7. a) Ako list Hebrejom 10:22 opisuje postup pri nejakej obeti? b) Čo bolo treba urobiť, aby bola obeť Bohu prijateľná?
7 Pavol najskôr kresťanov nabáda: „Pristupujme s pravým srdcom, v plnej istote viery, lebo naše srdce bolo pokropením očistené od zlého svedomia a naše telá umyté čistou vodou.“ (Hebrejom 10:22) Spôsob vyjadrenia, aký je tu použitý, zjavne opisuje postup pri predkladaní typickej obete pod Zákonom. Je to vhodné, lebo ak mala byť obeť prijateľná, musela byť obetovaná so správnou pohnútkou a muselo to byť niečo čisté a nepoškvrnené. Obetné zviera pochádzalo z čriedy alebo zo stáda, teda z čistých zvierat, a bolo „zdravé“, bez chyby. Ak bol obetovaný vták, musela to byť hrdlička alebo mladý holub. Ak boli tieto podmienky splnené, obeť ‚mala byť zaňho milostivo prijatá, aby sa dosiahlo preňho zmierenie‘. (3. Mojžišova 1:2–4, 10, 14; 22:19–25) V obilnej obeti nebol kvas, ktorý je symbolom skazenosti; nebol tam ani med, čím sa zrejme myslí ovocný sirup, ktorý môže spôsobiť kvasenie. Keď boli tieto obete — zvieracie či obilné — obetované na oltári, pridávala sa soľ ako konzervačná látka. — 3. Mojžišova 2:11–13.
8. a) Čo sa vyžadovalo od človeka, ktorý obetoval? b) Ako môžeme zabezpečiť, že budeme Jehovu uctievať spôsobom, ktorý mu je prijateľný?
8 A čo človek, ktorý obetoval? Zákon uvádzal, že každý, kto prichádzal pred Jehovu, musel byť čistý a nepoškvrnený. Keď sa niekto z akéhokoľvek dôvodu poškvrnil, musel najskôr priniesť obeť za hriech alebo za vinu, a tak obnoviť svoje čisté postavenie pred Jehovom, aby mohla byť jeho zápalná obeť alebo obeť spoločenstva Bohu prijateľná. (3. Mojžišova 5:1–6, 15, 17) Chápeme teda, aké je dôležité stále si zachovávať čisté postavenie pred Jehovom? Ak chceme Jehovu uctievať spôsobom, ktorý mu je prijateľný, musíme rýchlo naprávať všetky priestupky proti Božím zákonom. Mali by sme pohotovo využívať prostriedky, ktoré nám Boh poskytol ako pomoc — „starších zboru“ a ‚obeť zmierenia za naše hriechy‘, Ježiša Krista. — Jakub 5:14; 1. Jána 2:1, 2.
9. Aký je hlavný rozdiel medzi obeťami predkladanými Jehovovi a obeťami predkladanými falošným bohom?
9 Hlavný rozdiel medzi obeťami predkladanými Jehovovi a obeťami, ktoré falošným bohom predkladali ľudia z národov okolo Izraela, spočíval v dôraze kladenom na čistotu v každom ohľade. V komentári o tejto odlišnej črte obetí pod mojžišovským Zákonom jedno odborné dielo poznamenáva: „Môžeme si všimnúť, že nemajú nič spoločné s veštením; nie je tu náboženský ošiaľ, mrzačenie vlastného tela ani posvätná prostitúcia, zmyselné a nespútané rituály plodnosti sú celkom zakázané; žiadne ľudské obete; žiadne obete mŕtvym.“ To všetko upozorňuje na jednu skutočnosť: Jehova je svätý a nedovoľuje a ani neschvaľuje nijaký hriech či skazenosť. (Habakuk 1:13) Uctievanie, ktoré mu je preukazované, a obete, ktoré sú mu predkladané, musia byť čisté a nepoškvrnené po telesnej, morálnej i duchovnej stránke. — 3. Mojžišova 19:2; 1. Petra 1:14–16.
10. Ako by sme sa mali preskúmať v súlade s Pavlovým nabádaním zaznamenaným v Rimanom 12:1, 2?
10 Vzhľadom na to by sme sa mali skúmať vo všetkých oblastiach života, aby sme mali istotu, že Jehovovi je naša služba, ktorú mu preukazujeme, prijateľná. Nikdy by sme si nemali myslieť, že pokým máme určitý podiel na kresťanských zhromaždeniach a na službe, nezáleží na tom, čo robíme v súkromnom živote. Nemali by sme si ani myslieť, že účasť na kresťanskej činnosti nás akosi zbaví povinnosti dodržiavať Božie zákony v ďalších oblastiach nášho života. (Rimanom 2:21, 22) Nemôžeme očakávať Božie požehnanie a priazeň, ak pripustíme, aby naše zmýšľanie alebo konanie znečisťovalo niečo, čo Boh považuje za nečisté alebo za poškvrnené. Pamätajme na Pavlove slová: „Bratia, kvôli prejavom Božieho súcitu [vás] úpenlivo prosím, aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu. A už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ — Rimanom 12:1, 2.
Predkladajme obeť chvály z celého srdca
11. Čo zahŕňa vyjadrenie ‚verejné vyhlasovanie‘, spomenuté v Hebrejom 10:23?
11 V liste Hebrejom Pavol ďalej upozorňuje na dôležitú stránku pravého uctievania: „Držme sa pevne, bez kolísania, verejného vyhlasovania svojej nádeje, lebo je verný ten, ktorý dal sľub.“ (Hebrejom 10:23) Vyjadrenie ‚verejné vyhlasovanie‘ doslovne znamená „vyznanie“ a Pavol hovorí aj o ‚obeti chvály‘. (Hebrejom 13:15) To nám pripomína také obete, aké predkladali muži ako Ábel, Noach a Abrahám.
12, 13. Čo Izraelita potvrdil, keď obetoval zápalnú obeť, a ako môžeme prejaviť rovnakého ducha?
12 Keď Izraelita predložil zápalnú obeť, urobil to „pred Jehovom z vlastnej slobodnej vôle“. (3. Mojžišova 1:3) Takou obeťou dobrovoľne verejne vyhlásil, čiže potvrdil, že Jehova svojmu ľudu bohato žehná a prejavuje milujúcu láskavosť. Spomeň si, že charakteristickou črtou zápalnej obete bolo, že oheň ju strávil na oltári celú — čo je vhodný symbol úplnej oddanosti a zasvätenia. Podobne aj my prejavujeme svoju vieru vo výkupnú obeť a vďačnosť za ňu vtedy, keď Jehovovi ochotne a z celého srdca predkladáme svoju „obeť chvály, ovocie pier“.
13 I keď kresťania neobetujú doslovné obete — zvieracie ani rastlinné — ich úlohou je vydávať svedectvo o dobrom posolstve o Kráľovstve a robiť učeníkov Ježiša Krista. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Využívaš príležitosti na účasť na verejnom oznamovaní dobrého posolstva o Božom Kráľovstve, aby ešte mnoho ďalších ľudí mohlo spoznať úžasné veci, ktoré Boh pripravil pre poslušné ľudstvo? Používaš ochotne svoj čas a energiu na to, aby si záujemcov učil a pomáhal im stať sa učeníkmi Ježiša Krista? Naša horlivá účasť na službe je Bohu príjemná podobne ako upokojujúca vôňa zápalnej obete. — 1. Korinťanom 15:58.
Radujme sa v spoločenstve s Bohom i s ľuďmi
14. Ako Pavlove slová z listu Hebrejom 10:24, 25 zodpovedajú myšlienke obete spoločenstva?
14 Nakoniec Pavol obracia pozornosť na náš vzťah so spolukresťanmi pri uctievaní Boha. „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Vyjadrenia ‚podnecovať sa k láske a k znamenitým skutkom‘, ‚zhromaždenia‘ a ‚povzbudzovať sa navzájom‘ nám pripomínajú, čo v Izraeli dávala Božiemu ľudu obeť spoločenstva.
15. Akú paralelu vidíme medzi obeťou spoločenstva a kresťanskými zhromaždeniami?
15 Výraz „obete spoločenstva“ sa občas prekladá výrazom „pokojné obete“. Hebrejské slovo pre „pokoj“ je na tomto mieste v množnom čísle, a to azda preto, aby sa tým naznačilo, že výsledkom účasti na takých obetiach je pokoj s Bohom i so spoluctiteľmi. O obeti spoločenstva istý učenec hovorí: „Bol to vskutku čas radostného spoločenstva s Bohom zmluvy, keď sa Boh znížil a stal sa pri obetnom jedle hosťom Izraela, i keď on bol stále ich Hostiteľom.“ To nám pripomína Ježišov sľub: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich.“ (Matúš 18:20) Zakaždým, keď navštívime niektoré kresťanské zhromaždenie, máme úžitok z budujúceho spoločenstva, povzbudzujúceho poučovania a z pomyslenia na to, že je tam s nami náš Pán Ježiš Kristus. Vďaka tomu je kresťanské zhromaždenie skutočne radostnou udalosťou, pri ktorej je posilňovaná naša viera.
16. Vďaka čomu sú kresťanské zhromaždenia zvlášť radostné, keď máme pritom na mysli obeť spoločenstva?
16 Pri obeti spoločenstva bol všetok tuk — z čriev, obličiek, prívesok na pečeni, tuk z bedier a tiež tučný chvost ovce — obetovaný Jehovovi tak, že sa spálil, nechal sa dymiť na oltári. (3. Mojžišova 3:3–16) Tuk sa považoval za najvýživnejšiu a najlepšiu časť zvieraťa. To, že bol obetovaný na oltári, znázorňovalo, že sa Jehovovi dáva to najlepšie. Kresťanské zhromaždenia sú mimoriadne radostné nielen preto, že na nich prijímame poučenie, ale aj preto, že vzdávame chválu Jehovovi. To robíme tak, že sa aktívne zúčastňujeme — svojím skromným, ale najlepším úsilím — na speve zo srdca a že pozorne počúvame a podávame komentáre, keď je to možné. Žalmista zvolal: „Chváľte Jah! Spievajte Jehovovi novú pieseň, jeho chválu v zbore verne oddaných.“ — Žalm 149:1.
Čakajú nás Jehovove bohaté požehnania
17, 18. a) Akú veľkolepú obeť predložil Šalamún pri zasvätení chrámu v Jeruzaleme? b) Aké požehnania pre ľud vyplynuli z tohto obradu pri príležitosti zasvätenia chrámu?
17 V siedmom mesiaci roku 1026 pred n. l. obetoval kráľ Šalamún pri zasvätení chrámu v Jeruzaleme „pred Jehovom veľkolepú obeť“, ktorá sa skladala zo ‚zápalnej obete a obilnej obete a tučných kusov obetí spoločenstva‘. Okrem toho, čo priniesol ako obilnú obeť, obetoval pri tejto príležitosti celkovo 22 000 kusov dobytka a 120 000 oviec. — 1. Kráľov 8:62–65.
18 Dokážeš si predstaviť tie výdavky a to množstvo práce, ktoré si vyžiadal taký obrovský obrad? A predsa je očividné, že požehnania, ktoré Izraeliti dostali, veľmi prevážili to, čo vynaložili. Na konci sviatku Šalamún „poslal ľud preč; a začali žehnať kráľa a išli do svojich domovov, plesajúci a s rozveseleným srdcom pre všetku dobrotu, ktorú Jehova vykonal pre svojho sluhu Dávida a pre svoj ľud Izrael“. (1. Kráľov 8:66) Skutočne, ako to vyjadril Šalamún: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — Príslovia 10:22.
19. Čo môžeme robiť, aby sme získavali Jehovove veľkolepé požehnania teraz i navždy?
19 Žijeme v čase, keď je už ‚tieň budúcich dobrých vecí‘ nahradený „skutočnou podstatou vecí“. (Hebrejom 10:1) Ježiš Kristus v úlohe protiobrazného Veľkňaza už vstúpil do samého neba a predložil hodnotu svojej krvi, aby dosiahol zmierenie pre všetkých, ktorí prejavujú vieru v jeho obeť. (Hebrejom 9:10, 11, 24–26) Na základe tejto veľkej obete a tým, že Bohu z celého srdca obetujeme svoje čisté a nepoškvrnené obete chvály, môžeme aj my napredovať ako „plesajúci a s rozveseleným srdcom“ a tešiť sa na bohaté Jehovove požehnania. — Malachiáš 3:10.
Ako by si odpovedal?
• Aké poučenie a akú útechu môžeme získať z informácií, ktoré sú v Zákone o obetiach a obetných daroch?
• Čo je prvoradou požiadavkou, aby bola obeť prijateľná, a aký význam to má pre nás?
• Akú obeť, porovnateľnú s dobrovoľnou zápalnou obeťou, môžeme prinášať ?
• V akých ohľadoch možno kresťanské zhromaždenia prirovnať k obeti spoločenstva?
[Obrázok na strane 18]
Jehova poskytol na záchranu ľudstva Ježišovu výkupnú obeť
[Obrázok na strane 20]
Ak má byť naša služba Jehovovi prijateľná, nesmieme byť ničím poškvrnení
[Obrázok na strane 21]
Keď sa zúčastňujeme na službe, verejne potvrdzujeme, že Jehova je dobrý