Osvojil si si pravdu?

„Premieňajte [sa] obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ — RIMANOM 12:2.

1, 2. Prečo dnes nie je ľahké byť pravým kresťanom?

V TÝCHTO posledných dňoch — ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘ — nie je ľahké byť pravým kresťanom. (2. Timotejovi 3:1) Ak má človek napodobňovať Kristov príklad, musí víťaziť nad svetom. (1. Jána 5:4) Spomeň si, čo Ježiš povedal o kresťanskom spôsobe života: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Okrem toho povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba a berie deň čo deň svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ — Matúš 7:13, 14; Lukáš 9:23.

² Keď už kresťan našiel úzku cestu do života, ďalšou náročnou úlohou, ktorú má, je zostať na nej. Prečo je to náročné? Preto, lebo tým, že sme sa oddali Bohu a pokrstili, stali sme sa terčom Satanových úkladov. (Efezanom 6:11) Satan si všíma naše slabosti a usiluje sa zneužiť ich na to, aby zničil našu duchovnosť. Koniec koncov snažil sa zlomiť Ježiša, tak prečo by mal nechať na pokoji nás? — Matúš 4:1–11.

Satanove ľstivé taktiky

 3. Ako Satan zasial pochybnosti do Evinej mysle?

³ Jedným trikom, ktorý Satan používa, je zasievať do našej mysle pochybnosti. Hľadá slabé miesta v našej duchovnej výzbroji. Túto taktiku použil na samom začiatku u Evy, keď sa opýtal: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ ​(1. Mojžišova 3:1) Inými slovami: ‚Je vôbec možné, že by vám Boh také niečo zakázal? Odopieral by vám niečo také dobré? Veď Boh vie, že v deň, keď zjete z tohto stromu, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé!‘ Satan zasial semeno pochybností a čakal, kým vyklíči. — 1. Mojžišova 3:5.

 4. Aké pochybnosti sa dnes môžu niekoho zmocniť?

⁴ Ako Satan využíva túto taktiku v súčasnosti? Ak by sme zanedbávali čítanie Biblie, osobné štúdium, modlitby, kresťanskú službu a kresťanské zhromaždenia, ľahko by nás mohli oslabiť pochybnosti, ktoré vznesú iní. Napríklad: „Ako vieme, že toto je pravda, ktorú učil Ježiš?“ „Naozaj žijeme v posledných dňoch? Napokon, žijeme už v 21. storočí.“ „Žijeme na prahu Armagedonu, alebo je Armagedon ešte ďaleko?“ Čo môžeme v prípade vzniku takých pochybností robiť na ich odstránenie?

5, 6. Čo musíme robiť, ak v našej mysli vzniknú nejaké pochybnosti?

⁵ Jakub dal praktickú radu, keď napísal: „Ak teda niekomu z vás chýba múdrosť, nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek; a bude mu daná. Nech však stále žiada vo viere a vôbec nepochybuje, lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam. Nech sa taký človek nedomnieva, že dostane niečo od Jehovu; je nerozhodným mužom, nestálym na všetkých svojich cestách.“ — Jakub 1:5–8.

⁶ Čo teda musíme robiť? Je potrebné, aby sme v modlitbe ‚stále žiadali Boha‘ o vieru a porozumenie a aby sme zvýšili úsilie, ktoré vynakladáme na osobné štúdium v súvislosti s akýmikoľvek otázkami alebo pochybnosťami. Okrem toho môžeme poprosiť o pomoc tých, ktorí sú silní vo viere, a pritom nikdy nepochybovať, že Jehova nám poskytne potrebnú podporu. Jakub povedal aj toto: „Podriaďte sa teda Bohu; ale vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás. Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ Áno, naše pochybnosti sa rozplynú, keď sa priblížime k Bohu štúdiom a modlitbou. — Jakub 4:7, 8.

7, 8. Aké sú niektoré základné kritériá na zistenie toho, akú formu uctievania vyučoval Ježiš, a kto tieto kritériá spĺňa?

⁷ Vezmime si napríklad otázku: Ako vieme, že praktizujeme takú formu uctievania, akú vyučoval Ježiš? Aké kritériá musíme zvážiť, aby sme na túto otázku mohli nájsť odpoveď? Biblia poukazuje na to, že praví kresťania musia mať medzi sebou pravú lásku. (Ján 13:34, 35) Musia posväcovať Božie meno Jehova. (Izaiáš 12:4, 5; Matúš 6:9) A musia toto meno oznamovať. — 2. Mojžišova 3:15; Ján 17:26.

⁸ Ďalším poznávacím znakom pravého uctievania je úcta k Božiemu Slovu, Biblii. Je to jedinečná kniha, ktorá odhaľuje osobnosť Boha a Božie predsavzatia. (Ján 17:17; 2. Timotejovi 3:16, 17) A navyše, praví kresťania hlásajú Božie Kráľovstvo ako jedinú nádej ľudstva na večný život na rajskej zemi. (Marek 13:10; Zjavenie 21:1–4) Zostávajú oddelení od skazenej politiky tohto sveta a od jeho poškvrňujúceho spôsobu života. (Ján 15:19; Jakub 1:27; 4:4) Kto v súčasnosti naozaj spĺňa tieto kritériá? Fakty potvrdzujú, že je len jedna odpoveď — Jehovovi svedkovia.

Čo robiť, ak pochybnosti pretrvávajú?

9, 10. Čo môžeme robiť, aby sme prekonali pretrvávajúce pochybnosti?

⁹ Čo ak sa ocitneme v akomsi tuneli pochybností? Čo by sme mali vtedy robiť? Múdry kráľ Šalamún dáva odpoveď: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha.“ — Príslovia 2:1–5.

¹⁰ Nie je to úžasná myšlienka? Ak sme ochotní venovať vážnu pozornosť Božej múdrosti, ‚nájdeme pravé poznanie Boha‘. Áno, poznanie Zvrchovaného Pána vesmíru máme na dosah, ak sme ochotní prijímať jeho slová a veľmi si ich ceniť. To znamená obracať sa na Jehovu v modlitbe a prostredníctvom osobného štúdia. Skryté poklady jeho Slova môžu rozptýliť akékoľvek pochybnosti a pomôcť nám vidieť svetlo pravdy.

11. Ako sa Elizeovho slúžiaceho zmocnili pochybnosti?

¹¹ Jasný príklad toho, ako modlitba pomohla Božiemu služobníkovi, ktorý sa bál a mal pochybnosti, sa nachádza v 2. Kráľov 6:11–18. Elizeov slúžiaci nemal duchovnú vnímavosť. Nechápal, že Božieho proroka obkľúčeného sýrskou armádou podporujú nebeské vojská. Slúžiaci od strachu vykríkol: „Beda, môj pane! Čo budeme robiť?“ Ako zareagoval Elizeus? „Neboj sa, tých, čo sú s nami, je totiž viac ako tých, čo sú s nimi.“ Ale ako sa o tom mal slúžiaci presvedčiť? Žiadne nebeské vojská nevidel.

12. a) Ako boli rozptýlené pochybnosti slúžiaceho? b) Ako môžeme rozptýliť akékoľvek pochybnosti, ktoré by sme azda mali?

¹² „Elizeus sa začal modliť a hovoriť: ‚Jehova, otvor mu, prosím, oči, aby videl.‘ Jehova okamžite otvoril oči slúžiacemu, takže videl, a hľa, hornatý kraj bol plný koní a ohnivých bojových dvojkolesových vozov všade okolo Elizea.“ V tomto prípade Jehova spôsobil, že slúžiaci uvidel nebeské vojská ochraňujúce Elizea. My by sme však dnes od Boha nemali očakávať rovnakú pomoc. Pamätajme na to, že prorokov slúžiaci nemal celú Bibliu, ktorú by mohol študovať, aby si posilnil vieru. My ju máme. Ak ju dobre využijeme, môžeme si podobne posilniť vieru. Azda napríklad pouvažujeme o niekoľkých správach, ktoré opisujú Jehovu na jeho nebeskom dvore. To neponecháva žiaden priestor na pochybnosti o tom, že Jehova má nebeskú organizáciu, ktorá dnes v celosvetovom vzdelávacom diele podporuje jeho služobníkov. — Izaiáš 6:1–4; Ezechiel 1:4–28; Daniel 7:9, 10; Zjavenie 4:1–11; 14:6, 7.

Dávaj si pozor na Satanove úklady!

13. Akými prostriedkami sa Satan pokúša oslabiť naše zovretie pravdy?

¹³ Aké ďalšie spôsoby Satan používa na oslabenie našej duchovnosti a nášho zovretia pravdy? Jedným z nich je nemravnosť vo všetkých svojich rozmanitých prejavoch. Pre hedonistickú generáciu, ktorá si zaumienila, že sa bude za každú cenu baviť, sa v dnešnom svete posadnutom sexom stalo každodennou záležitosťou to, čo sa nazýva ľúbostný pomer (jemnejší výraz pre neveru) alebo láska na jednu noc (príležitostné smilstvo). Tento životný štýl podporujú filmy v kinách, televízne programy i videofilmy. Pornografia napĺňa médiá, najmä internet. Pokušenie len čaká na zvedavcov. — 1. Tesaloničanom 4:3–5; Jakub 1:13–15.

14. Prečo niektorí kresťania padli za obeť Satanovým úkladom?

¹⁴ Niektorých kresťanov ovládla zvedavosť a znečistili si myseľ a srdce pozeraním obrázkov miernej alebo aj tvrdej pornografie. Pripustili, aby padli do Satanovej lákavej pasce. Také počínanie často vedie k duchovnému stroskotaniu. Takí kresťania nezostali „nedospelými v zle“. Nestali sa „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. (1. Korinťanom 14:20) Každý rok tisíce takých ľudí doplácajú na to, že sa neriadili zásadami a normami Božieho Slova. Nedbali na to, aby si obliekli a udržiavali „úplnú výzbroj od Boha“. — Efezanom 6:10–13; Kolosanom 3:5–10; 1. Timotejovi 1:18, 19.

Chráňme si, čo máme

15. Prečo je pre niektorých ťažké ceniť si svoje duchovné dedičstvo?

¹⁵ „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí,“ povedal Ježiš. (Ján 8:32) Väčšina svedkov musela opustiť svoj niekdajší spôsob života a prerušiť kontakt s náboženstvom, do ktorého predtým patrili. Preto si azda skôr ocenia slobodu, ktorú pravda prináša. Na druhej strane pre niektorých mladých ľudí vychovávaných rodičmi, ktorí sú v pravde, je azda ťažké ceniť si svoje duchovné dedičstvo. Nikdy neboli časťou falošného náboženstva ani tohto sveta s jeho dôrazom na vyhľadávanie pôžitkov, s jeho drogovou závislosťou a s jeho nemravnosťou. Preto nevidia ten ostrý kontrast medzi naším duchovným rajom a Satanovým skazeným svetom. Niektorí sa azda poddávajú pokušeniu ochutnať jed sveta, aby videli, o čo prichádzajú. — 1. Jána 2:15–17; Zjavenie 18:1–5.

16. a) Aké otázky by sme si mohli položiť? b) Čo sa učíme a do akého konania sme povzbudzovaní?

¹⁶ Naozaj si potrebujeme popáliť prsty, aby sme vedeli, čo je to bolesť a utrpenie? Nemôžeme sa poučiť z negatívnych skúseností iných? Musíme sa obrátiť k „blatu“ tohto sveta, aby sme videli, či o niečo neprichádzame? (2. Petra 2:20–22) Kresťanom prvého storočia, ktorí boli predtým časťou Satanovho sveta, Peter pripomenul: „Stačí, že ste v minulosti konali vôľu národov, keď ste žili v skutkoch voľného správania, rozkošiach, nadmernom pití vína, hýrení, pijatikách a nezákonných modlárstvach.“ Rozhodne nepotrebujeme okúsiť ‚hlboké bahno roztopaše‘ sveta, aby sme pochopili, ako si človek môže skaziť život. (1. Petra 4:3, 4) Na rozdiel od toho sa v našich sálach Kráľovstva, ktoré sú strediskami biblického vzdelávania, učíme Jehovovým vysokým mravným normám. A dostávame povzbudenie používať silu rozumu, aby sme sa sami presvedčili, že vlastníme pravdu, a tak aby sme si ju osvojili. — Jozua 1:8; Rimanom 12:1, 2; 2. Timotejovi 3:14–17.

Naše meno nie je len označenie

17. Ako môžeme byť aktívnymi svedkami Jehovu?

¹⁷ Ak si pravdu osvojíme, budeme sa pri každej vhodnej príležitosti usilovať podeliť sa o ňu s druhými. To neznamená, že ju budeme vnucovať ľuďom, ktorí o ňu neprejavujú záujem. (Matúš 7:6) Nie, ale nebudeme sa báť predstaviť ako Jehovovi svedkovia. Ak nejaký človek prejaví čo i len náznak záujmu tým, že položí úprimnú otázku alebo že prijme nejakú biblickú publikáciu, budeme ochotní a pripravení podeliť sa o svoju nádej. To, prirodzene, predpokladá, že vždy máme pri sebe nejakú literatúru bez ohľadu na to, kde sme — doma, v práci, v škole, v obchode alebo na mieste oddychu. — 1. Petra 3:15.

18. Ako nám môže byť užitočné to, že sa jasne predstavíme ako kresťania?

¹⁸ Obranu pred Satanovými zákernými útokmi si posilníme vtedy, keď sa jasne predstavíme ako kresťania. Ak sa koná večierok pri príležitosti narodenín alebo Vianoc alebo sa usporadúva podniková lotéria, spolupracovníci často povedia: „Ju nechajte tak. Ona je Jehovova svedkyňa.“ Z toho istého dôvodu budú mať ľudia azda menší sklon rozprávať v našej prítomnosti oplzlé vtipy. Teda to, že vyjadríme svoje kresťanské stanovisko, nám je v živote veľmi užitočné, ako na to poukázal aj apoštol Peter: „Veď aký človek vám uškodí, ak budete horliví pre dobro? Ale i keby ste mali trpieť pre spravodlivosť, ste šťastní.“ — 1. Petra 3:13, 14.

19. Ako vieme, že žijeme hlboko v posledných dňoch?

¹⁹ Ďalšia užitočná vec, ktorú získame, keď si osvojíme pravdu, je presvedčenie, že teraz sú naozaj posledné dni tohto systému vecí. Budeme vedieť, že v našej dobe vrcholí spĺňanie mnohých biblických proroctiev.a Pavlovo upozornenie, že „v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“, hojne potvrdzujú hrozné udalosti minulého storočia. (2. Timotejovi 3:1–5; Marek 13:3–37) Jeden nedávny novinový článok o 20. storočí mal názov „Vojde do dejín ako barbarský vek“. V tomto článku sa uvádzalo: „Rok 1999 bol najvražednejším rokom druhej polovice najvražednejšieho storočia.“

20. Na aké konanie je dnes čas?

²⁰ Teraz nie je čas byť nerozhodný. Je veľmi očividné, že Jehova žehná najväčšiu biblickú vzdelávaciu činnosť v histórii, ktorá sa na celom svete vykonáva na svedectvo národom. (Matúš 24:14) Osvoj si pravdu a deľ sa o ňu s druhými. Od toho, čo robíš dnes, závisí tvoja večná budúcnosť. Poľavovaním si Jehovovo požehnanie nezaslúžiš. (Lukáš 9:62) Naopak, je čas, aby si ‚bol stály, nepohnuteľný, mal vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože vieš, že tvoja namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna‘. — 1. Korinťanom 15:58.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Ako môžeme rozptýliť svoje pochybnosti?

• Čo sa môžeme naučiť z príkladu Elizeovho slúžiaceho?

• Pred akými pokušeniami v mravnej oblasti musíme byť neustále na stráži?

• Prečo by sme sa mali jasne predstaviť ako Jehovovi svedkovia?

[Obrázky na strane 10]

Pochybnosti môžeme rozptýliť pomocou pravidelného štúdia Biblie a modlitby

[Obrázok na strane 11]

Pochybnosti Elizeovho slúžiaceho rozptýlilo videnie

[Obrázok na strane 12]

Jehovovým vysokým mravným normám sa učíme v sálach Kráľovstva, ako je táto v Benine