Rebeka — zbožná žena činu

PREDSTAVTE si, že máte svojmu synovi vybrať manželku. Akú ženu by ste mu vybrali? Aké vlastnosti by mala mať? Hľadali by ste ženu, ktorá je pekná, inteligentná, láskavá a pracovitá? Alebo by pre vás bolo ešte dôležitejšie niečo iné?

Pred takýmto rozhodnutím stál Abrahám. Jehova sľúbil, že jeho potomkovia sa budú žehnať prostredníctvom jeho syna Izáka. Teraz je Abrahám už starý, ale jeho syn sa ešte stále neoženil. (1. Mojžišova 12:1–3, 7; 17:19; 22:17, 18; 24:1) Keďže Izák má dostať požehnanie spolu so svojou budúcou manželkou a s potomstvom, ktoré z tohto zväzku vzíde, Abrahám podniká kroky, aby bola pre Izáka nájdená vhodná manželka. Predovšetkým to musí byť Jehovova služobníčka. Keďže v Kanaane, kde Abrahám býva, žiadna taká žena nie je, musí ju hľadať inde. Nakoniec je vybratá Rebeka. Ako k tomu došlo? Je to duchovne zmýšľajúca žena? Čo sa môžeme naučiť z jej príkladu?

Hľadanie vhodnej manželky

Abrahám posiela svojho najstaršieho sluhu, pravdepodobne Eliezera, do vzdialenej Mezopotámie, aby Izákovi našiel nevestu medzi Abrahámovými príbuznými, ktorí tiež uctievajú Jehovu. Táto úloha je natoľko závažná, že Eliezer musí Abrahámovi odprisahať, že nevezme pre Izáka za manželku žiadnu Kanaančanku. Je pozoruhodné, s akou rozhodnosťou na tom Abrahám trvá. — 1. Mojžišova 24:2–10.

Po príchode do mesta Abrahámových príbuzných Eliezer privádza svojich desať tiav k jednej studni. Skúste si to predstaviť. Je večer a Eliezer sa modlí: „Postavil som sa tu pri prameni vody a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. Nech sa stane, že mladá žena, ktorej poviem: ‚Spusť, prosím, svoj džbán na vodu, aby som sa napil‘ a ktorá povie: ‚Napi sa, a napojím i tvoje ťavy‘, to je tá, ktorú určíš svojmu sluhovi Izákovi.“ — 1. Mojžišova 24:11–14.

Zrejme každá miestna žena vedela, že smädná ťava môže vypiť veľmi veľa vody (až 100 litrov). Teda žena, ktorá by sa ponúkla, že napojí desať tiav, by musela byť ochotná vykonať veľa práce. V prípade ženy, ktorá by to urobila — zatiaľ čo iné by sa iba nečinne prizerali —, by to bol jasný dôkaz jej vitálnosti, trpezlivosti, pokory a láskavosti k ľuďom i k zvieratám.

Čo sa teraz deje? „Kým dohovoril... tu vychádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, manželky Abrahámovho brata Náchora, a svoj džbán na vodu mala na pleci. Tá mladá žena bola veľmi príťažlivého vzhľadu, panna... a zišla k prameňu a naplnila svoj džbán na vodu a potom šla hore. Sluha jej hneď bežal v ústrety a povedal: ‚Daj mi, prosím, malý dúšok vody zo svojho džbána.‘ Povedala mu na to: ‚Pi, môj pane.‘ Pritom si rýchlo spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť.“ — 1. Mojžišova 24:15–18.

Je Rebeka tá pravá?

Rebeka je vnučkou Abrahámovho brata a je nielen krásna, ale aj cnostná. Nezdráha sa síce hovoriť s cudzincom, no nespráva sa k nemu príliš familiárne. Keď ju Eliezer prosí o vodu, ochotne mu poslúži. To nie je nič nezvyčajné, keďže to bol bežný prejav láskavosti. Ale splní Rebeka aj druhú časť Eliezerovej skúšky?

Rebeka hovorí: „Pi, môj pane.“ Ale tým sa to neskončilo. Rebeka pokračuje: „Načerpám vodu tiež pre tvoje ťavy, kým sa nenapoja.“ Ponúka teda viac, ako by sa bežne očakávalo. Neváha a ‚rýchlo vyprázdňuje svoj džbán do napájacieho žľabu a znovu a znovu behá k studni čerpať vodu a čerpá pre všetky jeho ťavy‘. Práca jej ide od ruky. ‚Celý ten čas sa na ňu Eliezer s úžasom pozerá.‘ — 1. Mojžišova 24:19–21.

Keď sa Eliezer dozvedá, že Rebeka je Abrahámovou príbuznou, vrhá sa na zem a ďakuje Jehovovi. Potom sa jej pýta, či by sa v dome jej otca nenašlo miesto, kde by so svojimi spoločníkmi mohol prenocovať. Rebeka odpovedá kladne a beží domov, aby oznámila, že budú mať hostí. — 1. Mojžišova 24:22–28.

Keď si Rebekin brat Lában a jej otec Betuel vypočujú Eliezerovo rozprávanie, rozpoznávajú v ňom Jehovovo vedenie. Je jasné, že Rebeka je tá pravá pre Izáka. „Vezmi ju a choď,“ hovoria, „a nech sa stane manželkou syna tvojho pána, ako hovoril Jehova.“ A čo na to Rebeka? Na otázku, či je ochotná ihneď odísť, odpovedá jedným hebrejským slovom, ktoré znamená: „Som ochotná ísť.“ Rebeka nemusela prijať túto ponuku. Abrahám jasne povedal, že Eliezer bude oslobodený od prísahy, „ak by si tá žena neželala“ s ním odísť. Ale aj Rebeka vidí v tejto záležitosti Božie vedenie. Preto bez otáľania opúšťa svoju rodinu, aby sa vydala za muža, s ktorým sa nikdy predtým nestretla. Toto odvážne rozhodnutie je výnimočným prejavom viery. Rebeka je naozaj tá pravá! — 1. Mojžišova 24:29–59.

Keď sa Rebeka stretáva s Izákom, na znak svojej podriadenosti sa zahaľuje závojom. Izák si ju berie za manželku a zamiluje sa do nej, bezpochyby pre jej vynikajúce vlastnosti. — 1. Mojžišova 24:62–67.

Dvaja synovia

Rebeka je asi 19 rokov bezdetná. Nakoniec počne dvojčatá, no má ťažké tehotenstvo, lebo deti v jej lone zápasia, až Rebeka kričí k Bohu o pomoc. To môžeme robiť aj my, keď v živote zažívame veľkú tieseň. Jehova Rebeku vypočuje a upokojuje ju. Hovorí jej, že sa stane matkou dvoch národov a že „starší bude slúžiť mladšiemu“. — 1. Mojžišova 25:20–26.

Tieto slová zrejme nie sú jediným dôvodom, prečo má Rebeka radšej svojho mladšieho syna, Jakoba. Chlapci sú totiž rozdielni. Jakob je „bezúhonným“ mužom, ale Ezau prejavuje nedbalý postoj k duchovným veciam. Svoje právo prvorodeného, čiže právo zdediť Božie sľuby, predáva Jakobovi za jediný pokrm. Ezauovo manželstvo s dvoma Chetitkami tiež ukazuje jeho neúctu k duchovným hodnotám, ak nie priam pohŕdanie duchovnými vecami. To všetko spôsobuje jeho rodičom veľký zármutok. — 1. Mojžišova 25:27–34; 26:34, 35.

Zaistenie požehnania pre Jakoba

Biblia nehovorí, či Izák vedel o tom, že Ezau bude slúžiť svojmu mladšiemu bratovi. V každom prípade Rebeka i Jakob vedia, že požehnanie teraz patrí Jakobovi. Keď Rebeka počuje, že Ezau má svojmu otcovi priniesť jedlo zo zveriny a dostať od Izáka požehnanie, rýchlo sa ujíma iniciatívy. Rebeka nestratila rozhodnosť a horlivosť, ktoré boli pre ňu charakteristické už v mladosti. ‚Prikazuje‘ Jakobovi, aby jej priniesol dve kozľatá. Sama pripraví pre svojho manžela jedlo, ktoré má rád. Potom musí Jakob predstierať, že je Ezau, aby dostal požehnanie. Jakob namieta. Obáva sa, že otec túto lesť odhalí a potom ho prekľaje. No Rebeka trvá na svojom. „Na mne nech je zlorečenie mienené pre teba, syn môj,“ hovorí. Potom pripraví jedlo, preoblečie Jakoba za Ezaua a posiela ho za svojím manželom. — 1. Mojžišova 27:1–17.

V biblickej správe sa neuvádza, prečo Rebeka koná týmto spôsobom. Mnohí jej konanie odsudzujú, no Biblia ho neodsudzuje a nerobí to ani Izák, keď zistí, že požehnanie dostal Jakob. Naopak, Izák Jakobovo požehnanie ešte rozširuje. (1. Mojžišova 27:29; 28:3, 4) Rebeka vie, čo Jehova predpovedal o jej synoch. Preto koná tak, aby zaistila Jakobovi požehnanie, ktoré mu právom patrí. To je zjavne v súlade s Jehovovou vôľou. — Rimanom 9:6–13.

Jakob poslaný do Háranu

V snahe ochrániť Jakoba pred Ezauom Rebeka teraz nalieha na Jakoba, aby utiekol, kým sa hnev jeho brata neupokojí. Rebeka sa usiluje získať Izákov súhlas, no vyhýba sa zmienke o Ezauovom zúrivom hneve. Taktne pred svojím manželom vyjadruje obavy, že by sa aj Jakob mohol oženiť s nejakou Kanaančankou. Táto predstava stačí Izákovi na to, aby Jakobovi zakázal uzavrieť takéto manželstvo, a posiela ho k Rebekiným príbuzným, aby si tam našiel bohabojnú manželku. Nevieme, či sa Rebeka ešte niekedy stretla s Jakobom, no jej konanie prinieslo v budúcnosti požehnanie celému izraelskému národu. — 1. Mojžišova 27:43–28:2.

To, čo o Rebeke vieme, v nás vyvoláva obdiv. Rebeka bola veľmi pekná, no jej skutočná krása spočívala v jej zbožnej oddanosti. A práve takú nevestu si Abrahám želal. Jej ďalšie dobré vlastnosti pravdepodobne prevýšili všetky Abrahámove očakávania. Jej viera a odvaha v tom, ako sa držala Božieho vedenia, jej horlivosť, štedrosť a pohostinnosť — to sú vlastnosti, ktoré by mali napodobňovať všetky kresťanky. A takéto vlastnosti hľadá u každej zbožnej ženy aj sám Jehova.