Ako sa približovať k ‚Tomu, ktorý vypočúva modlitbu‘

„Ó, Ty, ktorý vypočúvaš modlitbu, áno, k tebe prídu ľudia každého tela.“ — ŽALM 65:2.

 1. Čo odlišuje ľudí od ostatných pozemských tvorov a aká možnosť sa vďaka tomu pred nimi otvára?

ZO VŠETKÝCH tých tisícov tvorov žijúcich na zemi iba ľudia majú schopnosť uctievať Stvoriteľa. Iba ľudia si uvedomujú, že majú duchovné potreby, a pociťujú túžbu uspokojovať ich. Vďaka tomu sa pred nami otvára úžasná možnosť mať osobný vzťah k nášmu nebeskému Otcovi.

 2. Aký nepriaznivý účinok mal hriech na vzťah človeka k Stvoriteľovi?

² Boh stvoril človeka so schopnosťou komunikovať so svojím Tvorcom. Adam a Eva boli stvorení bez hriechu. Preto mohli pristupovať k Bohu s takou voľnosťou reči, s akou dieťa pristupuje k svojmu otcovi. Keď však zhrešili, stratili túto vznešenú výsadu. Adam a Eva neposlúchli Boha a prišli o svoj blízky vzťah k nemu. (1. Mojžišova 3:8–13, 17–24) Znamená to, že Adamovi nedokonalí potomkovia už nemôžu komunikovať s Bohom? Nie. Jehova stále dovoľuje ľuďom, aby sa k nemu približovali, ale iba za predpokladu, že splnia určité podmienky. Čo k nim patrí?

Požiadavky na približovanie sa k Bohu

 3. Ako by sa mali hriešni ľudia približovať k Bohu a z akého príkladu to vidno?

³ Jedna udalosť, ktorá sa týka dvoch Adamových synov, nám pomáha pochopiť, čo Boh vyžaduje od každého nedokonalého človeka, ktorý sa chce k nemu priblížiť. Tak Kain, ako aj Ábel sa snažili priblížiť k Bohu tým, že mu predložili obeť. Ábelova obeť bola prijatá, ale Kainova nie. (1. Mojžišova 4:3–5) Prečo? V Hebrejom 11:4 sa píše: „Vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý.“ Je teda jasné, že viera je nevyhnutným predpokladom na to, aby bol človeku umožnený prístup k Bohu. Ďalší nevyhnutný predpoklad je zjavný z Jehovových slov adresovaných Kainovi: „Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie?“ Áno, keby sa Kain obrátil robiť dobre, Boh by mu dovolil, aby sa k nemu priblížil. No Kain zavrhol Božiu radu, zabil Ábela a skončil ako vydedenec. (1. Mojžišova 4:7–12) Teda už na začiatku ľudských dejín bolo zdôraznené, že je dôležité približovať sa k Bohu vo viere, ktorú sprevádzajú dobré skutky.

 4. Čo by sme si mali uvedomovať, pokiaľ ide o našu snahu približovať sa k Bohu?

⁴ Ak sa chceme približovať k Bohu, je nutné, aby sme si uvedomovali svoj hriešny stav. Všetci ľudia sú hriešni a hriech je prekážkou v približovaní sa k Bohu. Prorok Jeremiáš v súvislosti s Izraelitmi napísal: „My sme sa prehrešovali... Uzavrel si k sebe prístup veľkým množstvom oblakov, aby neprenikla modlitba.“ ​(Plač Jeremiáša 3:42, 44) Napriek tomu Boh v priebehu celých ľudských dejín dáva najavo ochotu vypočúvať modlitby tých, ktorí sa k nemu približujú vo viere a so správnym sklonom srdca a ktorí zachovávajú jeho prikázania. (Žalm 119:145) Kto patril k týmto ľuďom a čo sa môžeme naučiť z ich modlitieb?

5, 6. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Abrahám približoval k Bohu?

⁵ Jedným z tých, ktorých modlitby boli vypočuté, bol Abrahám. Boh mu umožnil priblížiť sa k nemu, čo je zjavné z toho, že ho nazval ‚svojím priateľom‘. (Izaiáš 41:8) Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Abrahám približoval k Bohu? Tento verný patriarcha sa v súvislosti so svojím dedičom Jehovu pýtal: „Čo mi dáš, veď som stále bezdetný?“ ​(1. Mojžišova 15:2, 3; 17:18) Pri inej príležitosti vyjadril svoje obavy, pokiaľ išlo o to, kto bude zachránený, keď Boh vykoná rozsudok nad skazenými ľuďmi v Sodome a Gomore. (1. Mojžišova 18:23–33) Abrahám predkladal tiež pokorné prosby za iných. (1. Mojžišova 20:7, 17) A podobne ako to bolo v prípade Ábela, aj on sa niekedy približoval k Bohu tým, že mu predkladal obete. — 1. Mojžišova 22:9–14.

⁶ Pri všetkých týchto príležitostiach Abrahám bez zábran hovoril s Jehovom. No aj keď pristupoval k Jehovovi s voľnosťou reči, pokorne si uvedomoval, aké má postavenie vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi. Všimni si jeho úctivé slová zaznamenané v 1. Mojžišovej 18:27: „Prosím, podujal som sa prehovoriť k Jehovovi, hoci som prach a popol.“ To je naozaj znamenitý príklad hodný napodobňovania!

 7. Aké veci predkladali Jehovovi v modlitbách patriarchovia?

⁷ Patriarchovia sa modlili v súvislosti s rôznymi záležitosťami a Jehova ich vypočul. Napríklad Jakob vyslovil jednu modlitbu vo forme slávnostného sľubu. Keď poprosil Boha o podporu, slávnostne mu sľúbil: „Zo všetkého, čo mi dáš, ti určite dám desatinu.“ ​(1. Mojžišova 28:20–22) Neskôr, keď sa mal stretnúť so svojím bratom, prosil Jehovu o ochranu slovami: „Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma z ruky môjho brata, z ruky Ezaua, lebo sa ho bojím.“ ​(1. Mojžišova 32:9–12) A patriarcha Jób sa približoval k Jehovovi s prosbou za členov svojej rodiny a predkladal za nich obete. Keď jeho traja spoločníci zhrešili svojimi slovami, Jób sa za nich modlil a „Jehova prijal Jóbovu tvár“. (Jób 1:5; 42:7–9) Tieto správy nám pomáhajú vidieť, aké veci môžeme predkladať Jehovovi v modlitbe. Vidíme z nich aj to, že Jehova je ochotný vypočúvať modlitby tých, ktorí sa k nemu približujú správnym spôsobom.

Pod zmluvou Zákona

 8. Ako boli pod zmluvou Zákona Jehovovi predkladané záležitosti ľudu?

⁸ Po tom, čo Jehova oslobodil izraelský národ z Egypta, dal mu zmluvu Zákona. Tento Zákon stanovoval spôsob, ako sa ľud mohol približovať k Bohu prostredníctvom ustanovených kňazov. Niektorí Léviti boli poverení konať ako kňazi v prospech ľudu. Keď vznikli otázky celonárodného významu, niekto, kto zastupoval ľud — niekedy kráľ alebo prorok —, predložil záležitosť Bohu v modlitbe. (1. Samuelova 8:21, 22; 14:36–41; Jeremiáš 42:1–3) Napríklad pri zasvätení chrámu sa k Jehovovi vo vrúcnej modlitbe priblížil kráľ Šalamún. Jehova dal najavo, že prijal jeho modlitbu, tým, že naplnil chrám svojou slávou, ako aj tým, že povedal: „Moje uši [budú] pozorné k modlitbe na tomto mieste.“ — 2. Paralipomenon 6:12–7:3, 15.

 9. Čo sa vyžadovalo, aby bolo možné prijateľným spôsobom predstúpiť pred Jehovu vo svätyni?

⁹ Do Zákona, ktorý bol daný Izraelu, Jehova zahrnul aj jednu požiadavku, ktorú bolo nutné splniť, aby bolo možné prijateľným spôsobom pred neho predstúpiť vo svätyni. Čo ňou bolo? Každé ráno a každý večer mal veľkňaz okrem predkladania zvieracích obetí páliť pred Jehovom aj vonné kadidlo. Neskôr túto službu konali aj nižší kňazi, s výnimkou Dňa zmierenia. Ak kňazi neprejavovali Jehovovi takýmto spôsobom poctu, Jehova s ich službou nebol spokojný. — 2. Mojžišova 30:7, 8; 2. Paralipomenon 13:11.

10, 11. Z čoho vieme, že Jehova vypočúval modlitby jednotlivcov?

¹⁰ Bolo v starovekom Izraeli možné približovať sa k Bohu iba prostredníctvom určených zástupcov? Nie, Písma ukazujú, že Jehova rád vypočúval aj osobné modlitby jednotlivcov. Šalamún v modlitbe pri zasvätení chrámu Jehovu prosil: „Akákoľvek modlitba, akákoľvek prosba o priazeň by prišla zo strany ktoréhokoľvek človeka alebo všetkého tvojho ľudu Izraela... keď skutočne rozprestrie svoje dlane smerom k tomuto domu, kiež potom ty sám vypočuješ z nebies.“ ​(2. Paralipomenon 6:29, 30) Správa v Lukášovom evanjeliu hovorí, že keď Zechariáš, otec Jána Krstiteľa, predkladal kadidlo vo svätyni, Jehovov ľud, ktorý nepatril do kňazskej triedy, „sa vonku modlil“. Z toho je zjavné, že bolo zvykom, aby sa ľud zhromaždil pred svätyňou a modlil sa, kým bolo Jehovovi na zlatom oltári predkladané kadidlo. — Lukáš 1:8–10.

¹¹ Teda keď sa ľudia približovali k Jehovovi správnym spôsobom, Jehova rád vypočúval tak prosby tých, ktorí zastupovali národ ako celok, ako aj prosby tých, ktorí sa k nemu snažili približovať v osobných modlitbách. Dnes nežijeme pod zmluvou Zákona. Napriek tomu z toho, ako sa k Bohu približovali Izraeliti v staroveku, môžeme načerpať dôležité poučenie.

V kresťanskom usporiadaní

12. Aké usporiadanie umožňuje kresťanom približovať sa k Jehovovi?

¹² Dnes je v platnosti kresťanské usporiadanie. Už neexistuje doslovný chrám, v ktorom by kňazi zastupovali všetok Boží ľud, chrám, ku ktorému by sme sa mali otočiť, keď sa modlíme k Bohu. No Jehova stále má určité usporiadanie, v rámci ktorého sa k nemu môžeme približovať. O aké usporiadanie ide? V roku 29 n. l., keď bol Kristus pomazaný a ustanovený za Veľkňaza, začal fungovať duchovný chrám.a Tento duchovný chrám je novým usporiadaním, ktoré umožňuje, aby sa ľudia pri uctievaní približovali k Jehovovi na základe zmierujúcej obete Ježiša Krista. — Hebrejom 9:11, 12.

13. Čo z chrámu v Jeruzaleme predobrazovalo opatrenie modlitby v duchovnom chráme?

¹³ Mnohé črty chrámu v Jeruzaleme sú vhodným predobrazom opatrení duchovného chrámu. Takýto predobraz možno nájsť aj v súvislosti s opatrením modlitby. (Hebrejom 9:1–10) Čo napríklad predstavovalo kadidlo, ktoré bolo ráno a večer predkladané na oltári pre kadidlo v oddelení Svätej chrámu? Podľa knihy Zjavenie „kadidlo znamená modlitby svätých“. (Zjavenie 5:8; 8:3, 4) Dávid bol inšpirovaný napísať: „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou.“ ​(Žalm 141:2) Preto vonné kadidlo vhodne predstavuje prijateľné modlitby a chvály Jehovovi v kresťanskom usporiadaní. — 1. Tesaloničanom 3:10.

14, 15. Čo možno povedať o tom, ako sa môžu k Jehovovi približovať a) pomazaní kresťania? b) „iné ovce“?

¹⁴ Kto sa smie približovať k Bohu v tomto duchovnom chráme? V jeruzalemskom chráme mali kňazi a Léviti výsadu slúžiť na vnútornom nádvorí, ale iba kňazi mohli vstúpiť do Svätej. Pomazaní kresťania, kresťania s nebeskou nádejou, sa tešia z jedinečného duchovného stavu, ktorý bol predobrazený vnútorným nádvorím a Svätou, čo im umožňuje predkladať modlitby a chvály Bohu.

¹⁵ A ako je to s tými, ktorí majú pozemskú nádej, s „inými ovcami“? (Ján 10:16) Prorok Izaiáš naznačil, že „v konečnej časti dní“ prídu uctievať Jehovu ľudia z mnohých národov. (Izaiáš 2:2, 3) Písal aj o tom, že ‚cudzinci‘ sa majú ‚pripojiť‘ k Jehovovi. Boh naznačil ochotu prijať ich, keď sa k nemu budú približovať v modlitbách, slovami: „Dám im radovať sa vnútri môjho domu modlitby.“ ​(Izaiáš 56:6, 7) Zjavenie 7:9–15 poskytuje ďalšie podrobnosti. Je tu opísaný „veľký zástup“ zo „všetkých národov“, ktorý sa zhromažďuje na vonkajšom nádvorí duchovného chrámu, aby uctieval Boha a modlil sa k nemu „dňom a nocou“. Je naozaj povzbudzujúce vedieť, že všetci Boží služobníci sa dnes môžu s voľnosťou reči približovať k Bohu s plnou dôverou, že ich vypočuje.

Aké modlitby Boh vypočúva?

16. Čo sa o modlitbe môžeme naučiť od raných kresťanov?

¹⁶ Pre raných kresťanov bola modlitba neoddeliteľnou súčasťou života. O čo sa modlili? Kresťanskí starší prosili o vedenie pri výbere mužov, ktorí mali byť poverení určitými organizačnými úlohami. (Skutky 1:24, 25; 6:5, 6) Epafras sa modlil za spoluveriacich. (Kolosanom 4:12) Členovia jeruzalemského zboru sa modlili za Petra, keď bol vo väzení. (Skutky 12:5) Raní kresťania prosili Boha, aby im dal odvahu čeliť odporu: „Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ ​(Skutky 4:23–30) Učeník Jakub nabádal kresťanov, aby prosili Boha o múdrosť, keď sú v skúškach. (Jakub 1:5) Prosíš aj ty Jehovu o podobné veci?

17. Čie modlitby Jehova vypočúva?

¹⁷ Boh nevypočúva všetky modlitby. Ako teda môžeme mať istotu, že naše modlitby budú vypočuté? Verní Boží služobníci, ktorých Boh vypočul v minulosti, sa k nemu približovali v úprimnosti a so správnym postojom srdca. Prejavovali vieru a dokazovali ju znamenitými skutkami. Môžeme si byť istí, že Jehova aj dnes vypočuje tých, ktorí sa k nemu približujú takýmto spôsobom.

18. Akú požiadavku musia splniť kresťania, aby boli ich modlitby vypočuté?

¹⁸ Je tu aj ďalšia požiadavka. Apoštol Pavol vysvetlil, čo ňou je, keď povedal: „Jeho prostredníctvom máme... prístup k Otcovi jedným duchom.“ Koho mal Pavol na mysli, keď napísal „jeho prostredníctvom“? Ježiša Krista. (Efezanom 2:13, 18) Áno, k Otcovi sa môžeme bez zábran približovať iba prostredníctvom Ježiša. — Ján 14:6; 15:16; 16:23, 24.

19. a) Kedy sa kadidlo predkladané v Izraeli stalo pre Jehovu niečím odporným? b) Kedy budú naše modlitby pre Jehovu ako vonné kadidlo?

¹⁹ Ako už bolo spomenuté, kadidlo, ktoré v izraelskom národe predkladali kňazi, bolo predobrazom prijateľných modlitieb verných Božích služobníkov. No v niektorých prípadoch bolo kadidlo, ktoré Izraeliti predkladali, Jehovovi odporné. Bolo to vtedy, keď Izraeliti síce pálili v chráme kadidlo, ale zároveň sa klaňali modlám. (Ezechiel 8:10, 11) Aj dnes sa modlitby tých, ktorí vyhlasujú, že slúžia Jehovovi, ale zároveň konajú v rozpore s jeho zákonmi, stávajú pre Jehovu podobnými odpornému zápachu. (Príslovia 15:8) Preto sa naďalej usilujme o to, aby sme sa zachovali čistí v každej oblasti života, aby tak naše modlitby boli pre Boha ako vonné kadidlo. Jehovovi sú potešením modlitby tých, ktorí sa držia jeho spravodlivých ciest. (Ján 9:31) No niekoľko otázok stále zostáva nezodpovedaných. Ako by sme sa mali modliť? O čo sa môžeme modliť? A ako Boh odpovedá na naše modlitby? Týmito, ako aj ďalšími otázkami sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Ako sa môžu nedokonalí ľudia prijateľným spôsobom približovať k Bohu?

• Ako môžeme vo svojich modlitbách napodobňovať patriarchov?

• Čo sa učíme z modlitieb raných kresťanov?

• Kedy sú naše modlitby pre Boha ako vonné kadidlo?

[Obrázok na strane 23]

Prečo Boh prijal Ábelovu obeť, ale Kainovu nie?

[Obrázok na strane 24]

„Som prach a popol“

[Obrázok na strane 25]

‚Určite ti dám desatinu‘

[Obrázok na strane 26]

Sú tvoje modlitby pre Jehovu ako vonné kadidlo?