Napodobňuješ v starostlivosti o druhých Jehovu?

„UVRHNITE [na Boha] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ ​(1. Petra 5:7) Aké vrúcne slová! Jehova Boh sa osobne zaujíma o svoj ľud. V jeho náručí sa môžeme cítiť bezpečne.

Podobný postoj voči iným by sme si mali rozvíjať aj my a dávať im najavo, že sa o nich zaujímame. Keďže sme nedokonalí, musíme si pri prejavovaní osobného záujmu o iných dávať pozor na určité osídla. Skôr než sa zamyslíme nad niektorými z týchto osídiel, pozrime sa na niektoré z mnohých spôsobov, akými sa Jehova stará o svoj ľud.

Žalmista Dávid prirovnal Božiu starostlivosť k starostlivosti pastiera: „Jehova je môj Pastier. V ničom nebudem mať nedostatok. Dáva mi líhať na trávnatých pastvinách; sprevádza ma pri dobre zavlažovaných miestach odpočinku. Občerstvuje moju dušu... Aj keď kráčam údolím hlbokého tieňa, nebojím sa ničoho zlého, veď si so mnou.“ — Žalm 23:1–4.

Keďže Dávid sám bol pastierom, vedel, čo všetko patrí k starostlivosti o stádo. Pastier chráni svoje ovce pred dravými zvieratami, ako sú levy, vlky a medvede. Dáva pozor, aby sa stádo neroztratilo, hľadá stratené ovečky, unavené jahniatka nosí v náručí a stará sa o choré a zranené ovce. Denne stádo napája. To neznamená, že pastier má pod kontrolou každý pohyb oviec. Ovečky majú voľnosť, no pritom sú chránené.

Takto sa Jehova stará o svoj ľud. Apoštol Peter vysvetlil: „Ste chránení Božou mocou.“ Spojenie „ste chránení“ doslova znamená „ste pod dohľadom“. (1. Petra 1:5) Keďže Jehova sa o nás úprimne zaujíma, stále nad nami bdie a vždy je pripravený pomôcť nám, kedykoľvek ho o to poprosíme. Jehova nás však stvoril ako bytosti so slobodnou vôľou, a tak nezasahuje do všetkých našich skutkov a rozhodnutí. Ako môžeme v tomto smere Jehovu napodobňovať?

Napodobňuj Boha v tom, ako sa staráš o svoje deti

„Synovia sú dedičstvom od Jehovu.“ Preto by rodičia mali svoje deti chrániť a starať sa o ne. (Žalm 127:3) K tomu patrí podnecovať deti, aby hovorili o svojich myšlienkach a pocitoch, a potom to pri zaobchádzaní s nimi brať do úvahy. Keby sa rodičia snažili kontrolovať každý pohyb svojich detí, pričom by úplne prehliadali ich želania, bolo by to, akoby sa pastier snažil kontrolovať ovce tak, že si každú priviaže na remienok. Žiaden pastier by sa o svoje stádo nestaral takýmto spôsobom; ani Jehova nás takto nepasie.

Marikoa hovorí: „Celé roky som svojim deťom hovorila iba ‚mali by ste robiť toto‘ a ‚nemali by ste robiť tamto‘. Myslela som si, že v tom spočíva moja povinnosť rodiča. Vôbec som svoje deti nechválila a v skutočnosti som s nimi ani nekomunikovala.“ Marikina dcéra dokázala celé hodiny pretelefonovať s priateľmi, no rozhovor s matkou zvyčajne netrval dlho. „Potom som si uvedomila, v čom je ten rozdiel,“ pokračuje Mariko. „Keď moja dcéra hovorila so svojimi priateľmi, používala vyjadrenia, z ktorých bola zjavná empatia, napríklad ‚tiež to tak cítim‘ alebo ‚aj ja si to myslím‘. Začala som používať podobné vyjadrenia, keď som sa ju snažila podnietiť, aby sa mi otvorila, a už po krátkom čase boli naše rozhovory dlhšie a príjemnejšie.“ Z toho vidno, aká dôležitá je dobrá komunikácia, ktorá je zvyčajne obojstranná, nie jednostranná.

Je potrebné, aby rodičia zistili, čo ich deti cítia a po čom túžia, a deti potrebujú pochopiť, prečo rodičovská starostlivosť slúži na ich ochranu. Biblia radí deťom, aby poslúchali svojich rodičov, a potom poukazuje na tento dôvod: „Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.“ ​(Efezanom 6:1, 3) Pre deti, ktoré sú pevne presvedčené, že poslušnosť prináša úžitok, je ľahšie prejavovať ju.

V starostlivosti o Jehovovo stádo

Jehovov láskyplný záujem vidieť v kresťanskom zbore. Ježiš Kristus ako Hlava zboru vedie starších, aby sa starali o jeho stádo. (Ján 21:15–17) Grécke slovo pre dozorcu je príbuzné slovesu s významom „starostlivo bdieť“. Peter zdôrazňuje, ako by mala byť takáto starostlivosť prejavovaná, keď starším dáva tieto pokyny: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ — 1. Petra 5:2, 3.

Áno, úloha starších je podobná úlohe pastierov. Kresťanskí starší sa majú starať o duchovne chorých a usmerňovať ich, aby z ich života bolo vidieť, že sa držia spravodlivých noriem. Starší sú zodpovední za organizovanie zborových činností, usporadúvanie zhromaždení a za zachovávanie poriadku v zbore. — 1. Korinťanom 14:33.

Uvedené Petrove slová však upriamujú pozornosť na jedno nebezpečenstvo — že by starší ‚panovali nad‘ zborom. Jedným krokom takýmto smerom je, ak má nejaký starší sklon zavádzať zbytočné pravidlá. Silný pocit zodpovednosti chrániť zbor by staršieho mohol viesť k tomu, že zájde priďaleko. V jednom zbore v Ázii starší v presvedčení, že to prispeje k pokoju v zbore, stanovili pravidlá v tom, ako zdraviť spolukresťanov v sále Kráľovstva — napríklad kto by mal pozdraviť ako prvý. Pohnútky boli nepochybne dobré, no položme si otázku: Napodobňovali títo starší Jehovov spôsob starostlivosti o jeho ľud? Je dôležité všimnúť si, aký myšlienkový postoj vyjadril Pavol: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ ​(2. Korinťanom 1:24) Jehova svojmu ľudu dôveruje.

Okrem toho, že starší sa vyhýbajú stanovovaniu pravidiel, ktoré nie sú založené na Biblii, starostliví starší prejavujú svoj úprimný záujem o stádo aj tým, že neprezrádzajú dôverné informácie. Majú na pamäti Božie upozornenie: „Neodhaľuj dôverný rozhovor iného.“ — Príslovia 25:9.

Apoštol Pavol prirovnal zbor pomazaných kresťanov k ľudskému telu: „Boh zložil telo... [tak] aby nebolo žiadne rozdelenie v tele, ale aby sa jeho údy o seba navzájom rovnako starali.“ ​(1. Korinťanom 12:12, 24–26) Grécky výraz preložený ako ‚navzájom sa o seba rovnako starať‘ doslova znamená ‚mať jeden o druhého úzkostlivú starosť‘. Členovia kresťanského zboru by sa mali jeden o druhého hlboko zaujímať. — Filipanom 2:4.

Ako môžu praví kresťania dať najavo, že ‚majú jeden o druhého úzkostlivú starosť‘? Svoj záujem o iných členov zboru môžu dávať najavo vo svojich modlitbách a tiež tak, že ponúknu praktickú pomoc tým, ktorí to potrebujú. To pomáha prebúdzať to dobré aj v iných. Pouvažujme o príklade Tadataku, ktorému pomohol takýto láskyplný záujem. Keď sa dal vo veku 17 rokov pokrstiť, bol v rodine jediný, kto slúžil Jehovovi. Tadataka rozpráva: „Jedna rodina zo zboru ma často pozývala k sebe domov na obed či večeru a na stretnutia s priateľmi. Takmer každé ráno cestou do školy som sa zastavil v ich dome, aby som mohol byť pri ich spoločnom rozbore denného textu. Dostával som rady, ako sa vyrovnávať s problémami v škole, a v súvislosti s týmito problémami sme sa spolu modlili. Od tejto rodiny som sa naučil, ako prejavovať ducha dávania.“ Tadataka teraz uplatňuje to, čo sa naučil, vo svojej službe v jednej odbočke Jehovových svedkov.

Apoštol Pavol upozorňoval na to, že v súvislosti s prejavovaním záujmu o druhých existuje jedno osídlo. Zmienil sa o určitých ženách, ktoré ‚tárali a miešali sa do záležitostí iných ľudí a hovorili o tom, o čom by nemali‘. (1. Timotejovi 5:13) Hoci je vhodné zaujímať sa o iných, musíme si dávať pozor, aby sme neprekročili správne hranice a nezačali sa miešať do ich súkromných záležitostí. Nemiestny záujem o druhých by sa mohol prejaviť ‚hovorením o veciach, o ktorých by sa nemalo‘, napríklad kritickými slovami.

Je múdre pamätať, že v osobných veciach sa každý kresťan môže rozhodnúť inak; kresťania sa môžu líšiť v tom, ako sa rozhodnú stravovať alebo aký druh zdravej zábavy si vyberú. V rámci hraníc vytýčených biblickými zásadami sa môže každý slobodne rozhodnúť, čo bude robiť. Pavol kresťanov v Ríme nabádal: „Už nesúďme jeden druhého... Usilujme [sa] o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie.“ ​(Rimanom 14:13, 19) Úprimný záujem, ktorý si v zbore vzájomne dávame najavo, by sa mal prejavovať nie miešaním sa do záležitostí iných, ale ochotou pomôcť. Keď sa jeden o druhého zaujímame a staráme takýmto spôsobom, v rodine i v zbore bude prekvitať láska a jednota.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Chváľte svoje deti a prejavujte im empatiu, aby sa vám otvorili