Môže byť z pohanského sviatku kresťanský?

V ZIME 2004 prebiehala v Taliansku počas vianočného obdobia živá debata. Niektorí pedagógovia boli za to, aby zmienky o náboženských vianočných tradíciách boli zredukované na minimum alebo dokonca úplne odstránené. Obhajovali to tým, že by to bol prejav rešpektu voči rastúcemu počtu školopovinných detí, ktoré sa nehlásia ani ku katolíckej cirkvi, ani k žiadnej z protestantských cirkví. Ale iní v intelektuálnych kruhoch a inde sa dožadovali toho, aby tradície boli rešpektované a v plnej miere zachovávané.

Odhliadnuc od tejto polemiky, je zaujímavé položiť si otázku, aký je v skutočnosti pôvod mnohých vianočných tradícií. Ako sa táto debata stupňovala, vatikánske noviny L’Osservatore Romano uverejnili niekoľko zaujímavých vyjadrení.

V súvislosti s tým, kedy sa oslavujú Vianoce, tieto katolícke noviny uviedli: „Skutočný dátum Ježišovho narodenia sa z historického hľadiska nedá s istotou určiť, a to ani z pohľadu rímskej histórie, ani zo sčítania obyvateľov ríše v tom čase, ani z výskumu v nasledujúcich storočiach... Dvadsiaty piaty december, ako je dobre známe, vybrala rímska cirkev v štvrtom storočí. Tento deň bol v pohanskom Ríme zasvätený bohu Slnka... Hoci kresťanstvo už bolo na základe Konštantínovho ediktu v Ríme uznané, kult... boha Slnka bol naďalej všeobecne rozšírený, najmä medzi vojakmi. Spomenuté sviatky, ktoré sa oslavovali 25. decembra, vychádzali z hlboko zakorenených tradícií. To priviedlo rímsku cirkev na myšlienku pripísať tomuto dňu kresťanský náboženský význam tým, že nahradí boha Slnka pravým Slnkom Spravodlivosti, Ježišom Kristom, keď tento deň vyberie ako deň osláv jeho narodenia.“

A ako je to s vianočným stromčekom, ktorý je teraz súčasťou katolíckej tradície?

V článku v týchto katolíckych novinách bolo poukázané na to, že v staroveku mnohým vždyzeleným rastlinám, ako napríklad „vavrínu, vetvičkám borovice či jedle, bola pripisovaná magická sila alebo liečivá moc, ktorá mohla odvrátiť chorobu“. Ďalej sa v týchto novinách písalo: „Na [Štedrý deň], 24. decembra, mali byť pripomínaní Adam a Eva so všeobecne známym príbehom o strome v pozemskom raji... Týmto stromom mala byť jabloň, no keďže v zime by jabloň nebola vhodná, na podstavec bola postavená jedľa a na jej vetvy sa zavesilo niekoľko jabĺk, alebo ako symbol budúcej Spásy, oplátky z drvených keksov upravené do určitých tvarov, ktoré boli symbolmi eucharistickej prítomnosti Ježiša, ako aj sladkosti a darčeky pre deti.“ A ako to bolo neskôr?

Pri zmienke, že tradícia používania vianočného stromčeka sa začala v 16. storočí v Nemecku, noviny L’Osservatore Romano uviedli: „Taliansko bolo jednou z posledných krajín, ktoré prijali vianočný stromček, čiastočne pre dosť rozšírený chýr, že používanie vianočného stromčeka je protestantský zvyk, a preto by mal byť nahradený kolískou [betlehemom].“ Až pápež Pavol VI. „zaviedol tradíciu stavania veľkého vianočného stromčeka“ blízko betlehema na Námestí svätého Petra v Ríme.

Zdá sa vám prijateľné, aby nejaký náboženský vodca pripísal zdanlivo kresťanský význam udalostiam a symbolom, ktoré majú pôvod v starovekom pohanskom náboženstve? Biblia ukazuje, aký postoj by v tejto otázke mali zaujať praví kresťania. Čítame v nej: „Čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou?“ — 2. Korinťanom 6:14–17.

[Obrázky na stranách 8, 9]

Vianočný stromček (fotografia vľavo) a betlehem vo Vatikáne

[Prameň ilustrácie]

© 2003 BiblePlaces.com

[Obrázok na strane 9]

Boh Slnka

[Prameň ilustrácie]

Museum Wiesbaden