Prečo sa život zdá nezmyselný?

PREČO by ste mali veriť tomu, že život raz nebude len „tých pár dní, čo [človek] tak naprázdno prežije, ktorými prebehne ako tieň“, ako to vyjadril kráľ Šalamún? (Kazateľ 6:12, Preklad A. Boteka) Božie inšpirované Slovo, Biblia — ktoré je absolútne spoľahlivým zdrojom informácií —, sľubuje, že v budúcnosti bude život skutočne zmysluplný. (2. Timotejovi 3:16, 17)

Z Biblie sa dozvedáme, aký zámer mal Boh pôvodne so zemou a prečo je svet plný nespravodlivosti, útlaku a utrpenia. Prečo je dôležité rozumieť týmto veciam? Pretože hlavný dôvod, prečo si ľudia myslia, že život vôbec nemá zmysel, je ten, že nepoznajú — alebo nechcú poznať — Boží zámer s touto planétou a ľuďmi na nej.

Aký je Boží zámer so zemou?

Jehova Boha vytvoril zem ako dokonalý rajský domov pre ľudstvo — ako miesto, kde sa mali muži a ženy navždy tešiť z aktívneho a uspokojujúceho života v dokonalosti. Táto základná pravda je v protiklade s bežne prijímanou, ale nebiblickou myšlienkou, že Boh vytvoril zem ako miesto, kde by ľudí skúšal, aby zistil, či sú hodní zmysluplnejšieho života v duchovnej ríši. (Pozri rámček „Musíme opustiť zem, aby sme sa mohli tešiť zo zmysluplného života?“ na 6. strane.)

Boh vytvoril muža a ženu na svoj obraz, teda dal im schopnosť napodobňovať jeho nádherné vlastnosti. (1. Mojžišova 1:26, 27) Vytvoril ich dokonalých. Mali všetko, čo potrebovali, aby mohli viesť tvorivý a zmysluplný život, a to navždy. Mali naplniť zem a podmaniť si ju a celú ju premeniť na raj podobný záhrade Eden. (1. Mojžišova 1:28–31; 2:8, 9)

Kde sa stala chyba?

Je zjavné, že niekde muselo dôjsť ku katastrofálnej chybe. Ľudstvo vo všeobecnosti neodzrkadľuje Božiu nádhernú osobnosť. Zem rozhodne nie je rajom. Čo sa stalo? Naši prví rodičia, Adam a Eva, zneužili svoju slobodnú vôľu. Chceli byť „ako Boh“ a sami rozhodovať o tom, čo je v morálnom ohľade „dobré a zlé“. Tak nastúpili cestu vzbury, ktorou sa už pred nimi vydal Satan Diabol. (1. Mojžišova 3:1–6)

Zlo teda nie je súčasťou nejakého záhadného, vopred určeného Božieho plánu. Začalo existovať, keď sa Satan a neskôr Adam s Evou vzbúrili proti Božej vláde. Vzbura našich prvých rodičov viedla k tomu, že stratili raj a dokonalosť a privodili hriech a smrť nielen sebe, ale aj svojim potomkom, teda celej ľudskej rodine. (1. Mojžišova 3:17–19; Rimanom 5:12) Tak vznikli podmienky a okolnosti, pre ktoré sa život zdá taký nezmyselný.

Prečo zlo nebolo odstránené hneď na začiatku?

Niektorí uvažujú: ‚Prečo Boh neodstránil zlo hneď na začiatku a jednoducho nezničil Satana a ostatných vzbúrencov a nezačal odznovu?‘ Bol by taký postup naozaj múdry? Ako by ste reagovali, keby ste sa dopočuli, že nejaká mocná vláda okamžite popraví každého, kto spochybní jej autoritu? Nestratila by taká vláda v očiach ľudí so zmyslom pre spravodlivosť morálnu autoritu a dôveryhodnosť?

Boh sa rozhodol, že proti vzbúrencom nezakročí hneď. Múdro nechal plynúť čas, aby sa raz navždy vyriešili sporné otázky, ktoré boli vznesené v Edene a týkali sa jeho spôsobu vlády.

Koniec všetkého zla

To hlavné, na čo by sme mali pamätať, je, že Boh pripustil existenciu zla len na obmedzený čas. Urobil to s vedomím, že dokáže úplne napraviť žalostné následky zla, len čo budú dôležité sporné otázky, ktoré boli vyvolané vzburou proti jeho spôsobu vlády, vyriešené.

Boh neupustil od svojho zámeru so zemou a s ľudstvom. Prostredníctvom proroka Izaiáša nás uisťuje, že On je Tvorcom zeme, tým, „ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná“. (Izaiáš 45:18) Už onedlho sa postará o to, aby sa zem vrátila do dokonalého stavu, tak ako si to pôvodne predsavzal. Keď sa nad každú pochybnosť dokáže, že jeho spôsob vlády je správny, bude mať plné právo použiť svoju neprekonateľnú moc, aby presadil svoju vôľu a navždy skoncoval so všetkým zlom. (Izaiáš 55:10, 11) O to, aby to Boh urobil, nás učil modliť sa Ježiš Kristus vo vzorovej modlitbe, známej ako Otčenáš. Máme prosiť: „Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:9, 10) Ako sa splní táto časť modlitby?

Božia vôľa vzhľadom na zem

Okrem iného, „mierni... budú vlastniť zem“. (Žalm 37:9–11, 29; Príslovia 2:21, 22) Ježiš Kristus „oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného“. Oslobodí ich „z útlaku a násilia“. (Žalm 72:12–14) Už viac nebudú vojny a nebude tu ani smrť, slzy, bolesť a utrpenie. (Žalm 46:9; Zjavenie 21:1–4) Zástupy ľudí, ktorí zomreli v čase, keď Boh toleroval zlo, budú vzkriesené k životu tu na zemi a dostanú možnosť zažiť tieto i ďalšie požehnania. (Ján 5:28, 29)

Jehova napraví všetky škody spôsobené Satanovou vzburou. Náprava bude taká úplná, že „predchádzajúce tiesne [všetko, čo dnes spôsobuje žiaľ a bolesť] budú úplne zabudnuté“. (Izaiáš 65:16–19) Môžeme si byť istí, že to tak bude, lebo Boh neklame. Čo sľúbi, to vždy aj splní. Život už viac nebude len „márnosť a prázdny zhon“. (Kazateľ 2:17, Preklad A. Boteka) Naopak, život bude skutočne zmysluplný.

Ale čo dovtedy? Môže váš život už dnes nadobudnúť skutočný zmysel, keď zistíte, čo učí Biblia, a keď pochopíte Boží zámer so zemou? Touto otázkou sa zaoberá posledný článok tejto série.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Musíme opustiť zem, aby sme sa mohli tešiť zo zmysluplného života?

Ľudia, ktorí nepoznajú Boží zámer so zemou, už celé stáročia učia, že zo skutočne zmysluplného života sa budeme môcť tešiť, až keď opustíme zem.

Niektorí tvrdili, že kým duše „vstúpia do jednotlivých ľudských tiel, tešia sa z vyššej úrovne bytia“. (New Dictionary of Theology) Ďalší zas prišli s názorom, že duša „je pre hriechy, ktorých sa dopustila, kým bola v nebi, za trest uväznená v tele“. (Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature)

Grécki filozofi, ako boli Sokrates a Platón, učili túto myšlienku: Až keď sa duša vymaní z pút hmotného ľudského tela, je „oslobodená od blúdenia, nerozumnosti, strachu, divokých lások i ostatných ľudských ziel“ a „trávi... celý svoj čas s bohmi“. (Platónov dialóg Faidon, 81 A)

Neskôr vodcovia takzvaného kresťanstva začlenili do svojho učenia „predstavy [gréckych filozofov] o vrodenej nesmrteľnosti duše“. (Christianity—​A Global History [Súhrnné dejiny kresťanstva])

Porovnajte tieto myšlienky s tromi základnými pravdami Biblie:

1. Boh vytvoril zem ako trvalý domov pre ľudstvo, nie ako nejaké prechodné miesto, kde by ľudí skúšal, aby zistil, či si zaslúžia žiť s ním v nebi. Keby Adam s Evou poslúchali Božie zákony, dodnes by žili tu na zemi, ktorá by stále bola rajom. (1. Mojžišova 1:27, 28; Žalm 115:16)

2. Väčšina náboženstiev učí, že človek má dušu — niečo nehmotné, čo prebýva v jeho vnútri —, no Biblia učí niečo jednoduchšie. Človek je „živou dušou“, vytvorenou „z prachu zeme“. (1. Mojžišova 2:7) Biblia nikde nehovorí, že by táto duša bola nesmrteľná. Hovorí, že duša môže byť zabitá alebo zničená, pričom úplne prestane existovať. (Žalm 146:4; Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4, 20) Prvá duša, Adam, zomrela a vrátila sa do prachu, z ktorého bola vytvorená. Vrátila sa do stavu neexistencie. (1. Mojžišova 2:17; 3:19)

3. Ľudia majú nádej na to, že budú po smrti opäť niekedy žiť, nie preto, že by mali nesmrteľnú dušu, ktorá odchádza do nejakej duchovnej ríše, ale preto, že Boh sľubuje, že mŕtvych vzkriesi k životu na rajskej zemi. (Daniel 12:13; Ján 11:24–26; Skutky 24:15)