Zrada — znak príznačný pre posledné dni

„Boli [sme] voči vám, veriacim, verne oddaní a spravodliví a bezúhonní.“ ​(1. TES. 2:10)

ZAMERAJ SA NA KĽÚČOVÉ MYŠLIENKY:

V čom sú nám varovným príkladom Dalila, Abšalóm a Judáš Iškariotský?

Ako môžeme napodobňovať Jonatánov a Petrov príklad vernosti?

Čo môžeme robiť, aby sme za každých okolností zostali verní svojmu manželskému partnerovi a Jehovovi?

1. – 3. a) Čo je znakom príznačným pre posledné dni a ako sa tento znak prejavuje? b) Na aké tri otázky si odpovieme?

ČO MAJÚ spoločné Dalila, Abšalóm a Judáš Iškariotský? Každý z nich sa dopustil zrady: Dalila zradila muža, ktorý ju miloval, sudcu Samsona, Abšalóm zradil svojho otca, kráľa Dávida, Judáš zradil svojho Pána, Krista Ježiša. Každý z nich svojím opovrhnutiahodným konaním druhým veľmi ublížil. Ale prečo by nás to malo zaujímať?

² Istá súčasná spisovateľka zaraďuje zradu k najbežnejším necnostiam dnešných čias. To nás neprekvapuje. Keď Ježiš hovoril o znamení „záveru systému vecí“, povedal: „Jedni druhých [budú] zrádzať.“ ​(Mat. 24:3, 10) Zrada je „čin v prospech nepriateľa vlastného národa, štátu, rodiny, priateľa“, „porušenie vernosti, priateľstva“. Takýto nedostatok vernosti je potvrdením, že žijeme v „posledných dňoch“, keď sú ľudia podľa Pavlovej predpovede „neverní, zradcovia“. (2. Tim. 3:1, 2, 4) Hoci spisovatelia a scenáristi často dávajú zradným skutkom dramatický a romantický podtón, v skutočnom živote nevernosť a zrada spôsobuje bolesť a utrpenie. Takéto skutky sú znakom príznačným pre posledné dni!

³ Aké poučenie si môžeme vziať z biblickej správy o tých, ktorí sa v minulosti dopustili skutkov nevery? Ktorí ľudia sú pre nás príkladom v prejavovaní oddanosti druhým? A komu musíme zostať verní? Pozrime sa.

VÝSTRAŽNÉ PRÍKLADY Z MINULOSTI

4. Ako Dalila zradila Samsona a prečo je to zavrhnutiahodné?

⁴ Najskôr si všimnime prefíkanú Dalilu, do ktorej sa zamiloval sudca Samson. Samson bol odhodlaný bojovať za Boží ľud proti Filištíncom. Piati predstavitelia aliancie Filištíncov, ktorí možno vedeli, že Dalilina láska k Samsonovi nie je úprimná, ponúkli tejto žene vysoký úplatok za to, že zistí, v čom spočíva tajomstvo jeho nadľudskej sily, aby sa ho mohli zbaviť. Chamtivá Dalila prijala ich ponuku a trikrát sa pokúsila odhaliť Samsonovo tajomstvo, no nepodarilo sa jej to. Preto „stále na neho robila nátlak svojimi slovami a naliehala na neho“, takže „jeho duša znetrpezlivela až na smrť“. Nakoniec jej povedal, že jeho vlasy neboli nikdy ostrihané a že keby ho ostrihali, stratil by svoju silu.* Keď sa to Dalila dozvedela, dala mu oholiť hlavu, kým spal v jej lone, a potom ho vydala nepriateľom, nech si s ním urobia, čo chcú. (Sud. 16:4, 5, 15–21) Aký zavrhnutiahodný skutok! Z čírej chamtivosti zradila muža, ktorý ju miloval.

5. a) Akej zrady sa dopustil Abšalóm voči Dávidovi a čo to o ňom odhalilo? b) Ako sa Dávid cítil, keď sa Achitofel stal zradcom?

⁵ Ďalším výstražným príkladom je zradný Abšalóm. Hnaný túžbou po moci, rozhodol sa uchvátiť trón svojho otca, kráľa Dávida. Abšalóm najskôr „kradol srdcia izraelských mužov“, keď sa im zaliečal falošnými sľubmi a predstieranou náklonnosťou. Keď prišli za kráľom, objal ich a pobozkal, akoby sa o nich a o ich potreby úprimne zaujímal. (2. Sam. 15:2–6) Abšalóm dokonca získal na svoju stranu Dávidovho dôverníka Achitofela, ktorý sa tiež stal zradcom a zúčastnil sa pokusu o prevrat. (2. Sam. 15:31) V 3. a 55. žalme Dávid opisuje, ako hlboko ho tento prejav nevernosti zasiahol. (Žalm 3:1–8; prečítajte Žalm 55:12–14.) Ctižiadostivý Abšalóm svojimi intrigami a otvoreným sprisahaním proti kráľovi ustanovenému Jehovom ukázal, že opovrhuje Božou zvrchovanosťou. (1. Par. 28:5) Povstanie bolo nakoniec zmarené a Dávid ďalej vládol ako Jehovov pomazaný.

6. Ako Judáš zradil Ježiša a synonymom čoho sa stalo jeho meno?

⁶ Teraz sa zamysli, ako sa zachoval zradca Judáš Iškariotský voči Kristovi. Ježiš svojim 12 apoštolom pri poslednom Pesachu, ktorý s nimi slávil, povedal: „Pravdivo vám hovorím, jeden z vás ma zradí.“ ​(Mat. 26:21) Neskôr v tú noc bol Ježiš s Petrom, Jakubom a Jánom v Getsemanskej záhrade, keď im oznámil: „Hľa, môj zradca sa priblížil.“ Hneď nato sa tam zjavil Judáš s ďalšími sprisahancami, „prikročil priamo k Ježišovi a povedal: ‚Buď pozdravený, Rabbi!‘ a veľmi nežne ho pobozkal.“ ​(Mat. 26:46–50; Luk. 22:47, 52) Ziskuchtivý Judáš „zradil spravodlivú krv“ a odovzdal Krista nepriateľom. Čo z toho mal? Úbohých 30 kúskov striebra! (Mat. 27:3–5) Meno Judáš je od tých čias synonymom zradcu, zvlášť takého, ktorý sa pri zrade tvári ako priateľ.*

7. Čo sa učíme zo života a) Abšalóma a Judáša b) Dalily?

⁷ Čo sa z týchto varovných príkladov učíme? Abšalóma i Judáša postihol potupný koniec, lebo zradili Jehovovho pomazaného. (2. Sam. 18:9, 14–17; Sk. 1:18–20) Dalilino meno sa bude vždy spájať so zradou a predstieranou láskou. (Žalm 119:158) Preto je bezpodmienečne nutné, aby sme potlačili akýkoľvek sklon k slepej ctižiadosti či chamtivosti, lebo inak by sme stratili Jehovovu priazeň. Či nie sú tieto príklady natoľko silné, aby nás podnietili vzdorovať nevernosti, tejto odpornej črte?

NAPODOBŇUJ TÝCH, KTORÍ BOLI VERNÍ

8., 9. a) Čo viedlo Jonatána k tomu, že Dávidovi prisahal vernosť? b) Ako môžeme Jonatána napodobňovať?

⁸ V Biblii sa hovorí aj o mnohých, ktorí boli verní. Pouvažujme o dvoch z nich a zamerajme sa na to, čo sa z ich príkladu môžeme naučiť. Začnime s Jonatánom, ktorý dokázal svoju vernosť Dávidovi. Keďže Jonatán bol najstarším synom kráľa Saula, predpokladalo sa, že bude dedičom izraelského trónu. No niečo sa zmenilo. Jehova rozhodol, že po Saulovi bude kráľom Izraela Dávid. Jonatán rešpektoval toto Božie rozhodnutie. Nebol žiarlivý, nepozeral sa na Dávida ako na soka, ale prisahal mu vernosť, lebo jeho duša „sa pripútala k Dávidovej duši“. Dokonca dal Dávidovi svoj odev, meč, luk a opasok, čím mu preukázal poctu, aká patrí kráľovi. (1. Sam. 18:1–4) Jonatán robil, čo mohol, aby ‚posilnil Dávidovu ruku‘. Šiel až tak ďaleko, že sa ho zastal pred Saulom, čím riskoval život. Svoju vernosť Dávidovi vyjadril slovami: „Budeš kráľom nad Izraelom, a ja sám sa stanem druhým po tebe.“ ​(1. Sam. 20:30–34; 23:16, 17) Preto neprekvapuje, že Dávid po Jonatánovej smrti zložil žalospev, v ktorom vyjadril zármutok nad stratou svojho priateľa i svoju lásku k nemu. (2. Sam. 1:17, 26)

⁹ Jonatán mal jasno v tom, komu byť verný. Bol plne podriadený Zvrchovanému Vládcovi, Jehovovi, a bezvýhradne podporoval Dávida ako Božieho pomazaného. Podobne by to malo byť aj v našom prípade. Možno nemáme v zbore nejaké zvláštne výsady, no mali by sme ochotne podporovať vymenovaných bratov, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia. (1. Tes. 5:12, 13; Hebr. 13:17, 24)

10., 11. a) Čo viedlo Petra k tomu, že sa verne pridŕžal Ježiša? b) Ako môžeme Petra napodobniť?

¹⁰ Ďalším dobrým príkladom, nad ktorým budeme uvažovať, je apoštol Peter, ktorý vyhlásil, že bude verný Ježišovi. Keď Kristus obraznou rečou zdôraznil, aké je dôležité prejavovať vieru v jeho telo a krv, ktoré mali byť čoskoro obetované, mnohých učeníkov to šokovalo a opustili ho. (Ján 6:53–60, 66) Potom sa Ježiš obrátil k svojim 12 apoštolom a spýtal sa: „Nechcete aj vy odísť?“ Bol to Peter, kto mu odpovedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ ​(Ján 6:67–69) Znamenalo to, že Peter jasne rozumel všetkému, čo Ježiš práve povedal o obeti, ktorú prinesie? Pravdepodobne nie. Napriek tomu bol odhodlaný zostať verný Božiemu pomazanému Synovi.

¹¹ Peter si nemyslel, že Ježiš sa určite mýli, a keď dostane čas, odvolá, čo povedal. Nie, pokorne uznal, že Ježiš má „slová večného života“. A ako je to s nami? Ako reagujeme, keď v kresťanských publikáciách od „verného správcu“ narazíme na niečo, čo je ťažké pochopiť alebo čo je v rozpore s naším názorom? Mali by sme sa veľmi snažiť porozumieť tomu, a nie iba čakať, že príde nejaká zmena, ktorá bude v súlade s naším pohľadom. (Prečítajte Lukáša 12:42.)

ZOSTAŇ VERNÝ SVOJMU MANŽELSKÉMU PARTNEROVI

12., 13. Ako môže v manželstve vzniknúť priestor na zradu a prečo nie je vek človeka ospravedlnením takého konania?

¹² Zrada v akejkoľvek forme je odporný čin, ktorý nesmie narúšať pokoj a jednotu kresťanskej rodiny a zboru. Majme to na mysli, keď budeme teraz uvažovať, čo môžeme robiť, aby sme za každých okolností zostali verní svojmu manželskému partnerovi a nášmu Bohu.

¹³ Cudzoložstvo patrí k formám zrady, ktoré po sebe zanechávajú najväčšiu spúšť. Cudzoložník porušuje sľub vernosti, ktorý dal svojmu manželskému druhovi, a presúva svoju pozornosť na inú osobu. Zradený partner je zrazu ponechaný sám na seba a jeho život je obrátený naruby. Ako sa môže niečo také stať dvom ľuďom, ktorí sa kedysi milovali? Prvým krokom na ceste k nevere je neraz to, že sa manželia citovo odcudzia. Profesorka sociológie Gabriella Turnaturiová vysvetľuje, že postoj, „keď je človek raz plne zameraný na vzťah a raz naň nie je plne zameraný, vytvára priestor na zradu“. K takémuto odcudzeniu niekedy môže dôjsť aj v strednom veku. Napríklad 50-ročný muž sa po 25 rokoch manželstva rozvedie s manželkou, ktorá mu bola celý čas verná, a začne žiť s inou ženou, ktorá ho priťahuje. Niektorí to ospravedlňujú tým, že sa dostal do krízy stredného veku. Nevytvárajme však dojem, že niečomu takému sa nedalo vyhnúť, radšej jeho konanie nazvime pravým menom — dopustil sa zrady stredného veku.*

14. a) Aký je Jehovov pohľad na zradu v manželstve? b) Čo povedal o manželskej vernosti Ježiš?

¹⁴ Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí bez biblického dôvodu opustia svojho manželského partnera? Náš Boh „nenávidí rozvod“ a vyriekol ostré slová proti tým, ktorí zle zaobchádzajú so svojím manželským druhom a opúšťajú ho. (Prečítajte Malachiáša 2:13–16.) Ježiš mal rovnaký pohľad na neveru v manželstve ako jeho Otec. Učil, že človek nemôže odohnať alebo odvrhnúť nevinného partnera a správať sa, akoby sa nič nestalo. (Prečítajte Matúša 19:3–6, 9.)

15. Čo pomôže manželom, aby za každých okolností zostali verní svojmu partnerovi?

¹⁵ Čo pomôže tým, ktorí sú v manželstve, aby zostali verní svojmu partnerovi? Božie Slovo manželom hovorí: „Raduj sa s manželkou svojej mladosti“ a „užívaj život s manželkou, ktorú miluješ“. Tá istá rada sa týka aj manželiek. (Prísl. 5:18; Kaz. 9:9) Ako obom manželom pribúdajú roky, musia byť „plne zameraní“ na svoj vzťah, a to v telesnom i v citovom ohľade. K tomu patrí byť jeden k druhému pozorný, tráviť spolu čas a vzájomne sa zbližovať. Musia sa sústrediť na to, aby udržali svoje manželstvo i svoj vzťah k Jehovovi. Preto musia spolu študovať Bibliu, spolu chodiť do služby a spolu sa modliť o Jehovovo požehnanie.

ZOSTAŇ VERNÝ JEHOVOVI

16., 17. a) Ako môže byť skúšaná naša vernosť Bohu v rodine a v zbore? b) Z akého príkladu vidieť, že keď dodržiavame Boží príkaz nestretávať sa s vylúčenými príbuznými, môže to priniesť dobré výsledky?

¹⁶ Niektorí členovia zboru sa dopustili vážneho hriechu a boli ‚prísne karhaní, aby boli zdraví vo viere‘. (Tít. 1:13) Niektorí z nich museli byť pre svoje správanie vylúčení. Takéto naprávanie pomohlo „tým, čo boli ním cvičení“, duchovne sa zotaviť. (Hebr. 12:11) Čo ak je vylúčený tvoj príbuzný alebo blízky priateľ? V skúške je tvoja vernosť — nie tomu človeku, ale Bohu. Jehova nás pozoruje, či sa podriadime jeho príkazu nestýkať sa s nikým, kto je vylúčený. (Prečítajte 1. Korinťanom 5:11–13.)

¹⁷ Všimni si aspoň jeden príklad, z ktorého vidieť, koľko dobra môže priniesť to, keď sa rodina verne drží Jehovovho nariadenia nestýkať sa s vylúčenými príbuznými. Istý mladý muž bol vyše desať rokov vylúčený a jeho otec, mama a štyria bratia sa s ním celý ten čas nestýkali. Z času na čas sa pokúšal zapojiť do toho, čo robili, ale celá rodina bola pevná a nemala s ním žiaden kontakt, čo je chvályhodné. Keď bol prijatý, povedal, že mu stále chýbala spoločnosť rodiny, najmä v noci, keď bol sám. Priznal však, že keby sa s ním rodina stretávala, hoci len občas, uspokojilo by ho to. No nikto z rodiny s ním ani trochu nekomunikoval. A tak planúca túžba byť s nimi sa stala jedným z činiteľov, ktoré ho podnietili obnoviť vzťah k Jehovovi. Mysli na to, keď si v pokušení porušiť Boží príkaz nestretávať sa s vylúčenými príbuznými.

18. Čo si odhodlaný robiť po preskúmaní toho, akú hodnotu má vernosť a aké následky prináša nevernosť?

¹⁸ Žijeme v zradnom svete, v ktorom bujnie nevernosť. Napriek tomu v kresťanskom zbore sú verní kresťania, ktorých príklad je hodný napodobňovania. Ich život je svedectvom ich vernosti, akoby hovorili: „Vy ste svedkami, a Boh tiež, akí sme boli voči vám, veriacim, verne oddaní a spravodliví a bezúhonní.“ ​(1. Tes. 2:10) Kiež naďalej zostávame verní Bohu i druhým.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Hoci mnohí zavrhli Božieho pomazaného Syna, Peter mu bol verný