Jehova je Bohom organizácie

1., 2. a) Kto bol prvý, koho Boh stvoril a aké úlohy mu zveril? b) Čo dokazuje, že anjeli sú organizovaní?

JEHOVA, Stvoriteľ vesmíru, robí všetko organizovaným spôsobom. Prvý, koho stvoril, bol jeho jednosplodený duchovný Syn. Bol nazvaný „Slovo“, lebo je hlavným Božím hovorcom. V tomto postavení slúžil Jehovovi celé veky, pretože Biblia o ňom píše: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha.“ Ďalej sa o ňom dozvedáme: „Všetko začalo jestvovať prostredníctvom neho a bez neho nezačalo jestvovať nič.“ Pred viac ako 2 000 rokmi ho Boh poslal na zem, kde verne konal jeho vôľu ako dokonalý človek Ježiš Kristus. (Ján 1:1–3, 14)

² Predtým ako Boží Syn prišiel na zem ako človek, lojálne slúžil Bohu ako „majster v diele“. (Prísl. 8:30) Jehova prostredníctvom neho stvoril milióny ďalších duchovných tvorov. (Kol. 1:16) Na jednom mieste Božie Slovo o anjeloch hovorí: „Bolo tam tisíc tisícov tých, ktorí [Jehovovi] slúžili, a desaťtisíckrát desaťtisíc tých, ktorí stáli pred ním.“ ​(Dan. 7:10) O veľkom počte týchto duchovných tvorov sa v Biblii píše ako o dobre organizovaných Jehovových „vojskách“. (Žalm 103:21)

 3. Aký veľký je počet hviezd a planét a ako sú zorganizované?

³ A čo môžeme povedať o hmotnom stvorení, napríklad o nespočetných hviezdach a planétach? Noviny Houston Chronicle, ktoré vychádzajú v americkom štáte Texas, uverejnili, že podľa nedávnej štúdie počet hviezd dosahuje „300 triliárd, čiže trikrát viac ako vedci doteraz predpokladali“. Správa pokračuje: „To je trojka, po ktorej nasleduje 23 núl. Inak povedané, sú to tri bilióny krát 100 miliárd.“ Hviezdy sú zoskupené do galaxií, pričom každá galaxia obsahuje miliardy, ba dokonca bilióny hviezd a planét. Väčšina galaxií je ďalej usporiadaná do skupín, ktoré sa nazývajú kopy a do ešte väčších skupín nazývaných superkopy.

 4. Prečo je logické, že aj Boží služobníci na zemi sú zorganizovaní?

⁴ Spravodliví duchovní tvorovia v nebi sú dokonale zorganizovaní. To isté sa dá povedať aj o hviezdach a planétach. (Iz. 40:26) Preto je logické, že aj Jehovovi služobníci na zemi sú zorganizovaní. Jehova chce, aby boli dobre organizovaní, pretože je to nevyhnutné na vykonanie mnohých dôležitých úloh v službe Jehovovi. Rozsiahly záznam o vernej službe Jehovových služobníkov v minulosti i v súčasnosti poskytuje mocný dôkaz o tom, že Jehova bol vždy s nimi a že „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“. (Prečítajte 1. Korinťanom 14:33, 40.)

 5. Ako bolo prerušené uskutočnenie Božieho predsavzatia naplniť zem ľuďmi?

⁵ Keď Jehova vytvoril prvých ľudí, povedal im: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojž. 1:28) Ľudská rodina sa mala postupne rozrásť a rozšíriť raj do všetkých kútov zeme. Pre neposlušnosť Adama a Evy bolo uskutočnenie tohto Božieho predsavzatia dočasne prerušené. (1. Mojž. 3:1–6) Časom Jehova videl, „že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý“. Dôsledkom toho „sa zem stala skazenou v očiach pravého Boha a zem bola naplnená násilím“. Preto sa Boh rozhodol priviesť celosvetovú potopu, v ktorej bezbožných ľudí zničil. (1. Mojž. 6:5, 11–13, 17)

6., 7. a) Prečo Noach našiel priazeň u Jehovu? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Čo sa stalo v Noachových dňoch s nevernými ľuďmi?

⁶ Avšak „Noach našiel priazeň v Jehovových očiach“, lebo „bol spravodlivý muž. Prejavil sa medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný.“ Pretože „Noach chodil s pravým Bohom“, Jehova mu dal pokyn, aby postavil obrovský koráb. (1. Mojž. 6:8, 9, 14–16) Bol vhodne naprojektovaný tak, aby ľudia i zvieratá v ňom mohli prežiť potopu. Noach bol poslušný a „konal podľa všetkého, čo mu prikázal Jehova“. Pri výstavbe korábu organizovane spolupracoval so svojou rodinou. Keď ľudia i zvieratá vošli do korábu, „Jehova zavrel dvere“. (1. Mojž. 7:5, 16)

⁷ V potope, ktorá nastala v roku 2370 pred n. l., Jehova „zotrel všetko jestvujúce, čo bolo na povrchu zeme“, ale verného Noacha a jeho rodinu zachoval v bezpečí v korábe. (1. Mojž. 7:23) Všetci dnešní obyvatelia zeme sú potomkami Noacha, jeho synov a ich manželiek. Ale neverní ľudia, ktorí nevošli do korábu, zahynuli, lebo odmietli počúvať Noacha, „zvestovateľa spravodlivosti“. (2. Petra 2:5)

 8. Čo dokazuje, že izraelský národ bol dobre zorganizovaný, keď mu Boh prikázal vstúpiť do Zasľúbenej krajiny?

⁸ Viac ako osem storočí po potope Boh zorganizoval Izraelitov ako národ. Dal im organizačné pokyny, ktoré sa týkali všetkých stránok ich života, no predovšetkým uctievania. Napríklad mnohí z Izraelitov slúžili ako kňazi a Léviti a pomáhalo im viacero „žien, ktoré konali organizovanú službu pri vchode do stanu zhromaždenia“. (2. Mojž. 38:8) Jehova dal izraelskému ľudu pokyn, aby vstúpil do Kanaanu. Ale väčšina Izraelitov sa bála a odmietla poslúchnuť. Boh preto tejto nevernej generácii oznámil: „Nevstúpite do krajiny, v ktorej som pozdvihol ruku v prísahe, aby som býval s vami, okrem Káleba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Nunovho.“ Káleb a Jozua totiž priniesli po prešpehovaní Zasľúbenej krajiny dobrú správu. (4. Mojž. 14:30, 37, 38) Neskôr Mojžiš v súlade s Božím príkazom ustanovil Jozuu za svojho nástupcu. (4. Mojž. 27:18–23) Keď sa Jozua chystal voviesť Izraelitov do Kanaanu, Jehova mu povedal: „Buď odvážny a silný. Nebuď otrasený ani sa nedes, lebo Jehova, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ ​(Joz. 1:9)

 9. Ako sa Rachab pozerala na Jehovu a jeho ľud?

⁹ Jehova bol naozaj s Jozuom všade, kamkoľvek išiel. Pouvažuj napríklad o tom, čo sa stalo, keď Izraeliti v roku 1473 pred n. l. táborili pri kanaanskom meste Jerichu. Jozua poveril dvoch mužov, aby Jericho prešpehovali. Tam stretli prostitútku Rachab. Keď sa kráľ Jericha o týchto vyzvedačoch dozvedel, vyslal svojich mužov, aby ich zajali. No Rachab ukryla vyzvedačov na streche svojho domu a povedala im: „Ja viem, že vám Jehova istotne dá krajinu... Počuli sme totiž, ako Jehova pred vami vysušil vody Červeného mora... a čo ste urobili dvom kráľom Amorejcov.“ A dodala: „Jehova, váš Boh, je Bohom hore v nebesiach a dole na zemi.“ ​(Joz. 2:9–11) Pretože sa Rachab postavila na stranu organizácie, ktorú v tom čase Jehova používal, Boh sa postaral o to, aby bola spolu so svojou domácnosťou ušetrená, keď Izraeliti Jericho dobyli. (Joz. 6:25) Rachab prejavila vieru, mala posvätnú bázeň pred Jehovom a dala najavo, že si váži jeho ľud.

10. Čo Ježiš povedal židovským náboženským vodcom a prečo?

¹⁰ Pod Jozuovým vedením dobýval izraelský národ jedno mesto za druhým a osídlil celú krajinu Kanaan. Ale čo sa stalo neskôr? V nasledujúcich storočiach Izraeliti znovu a znovu porušovali Boží zákon. V čase, keď Jehova poslal na zem svojho Syna, Izraeliti odmietali poslúchať Boha a počúvať jeho prorokov. Ich neposlušnosť bola taká očividná, že Ježiš sa o Jeruzaleme vyjadril, že „zabíja prorokov“. (Prečítajte Matúša 23:37, 38.) Boh zavrhol židovských náboženských vodcov, pretože mu boli neverní. Ježiš im preto povedal: „Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ ​(Mat. 21:43)

11., 12. a) Čo dokazuje, že Jehova začal v prvom storočí žehnať inú organizáciu namiesto židovského národa? b) Z koho pozostávala nová organizácia schválená Bohom?

¹¹ V prvom storočí n. l. sa Jehova od neverného izraelského národa odvrátil. Znamenalo to, že už nebude mať na zemi organizáciu svojich verných služobníkov? Nie. Jehova začal žehnať novú dynamickú organizáciu, ktorá bola zameraná na Ježiša Krista a jeho učenie. Začala existovať v deň Letníc roku 33 n. l. V tom čase sa asi 120 Ježišových učeníkov zhromaždilo na jednom mieste v Jeruzaleme. „Náhle nastal z neba hluk, ako keď sa preženie silný závan, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, rozdelili sa a na každom z nich sa usadil jeden. Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali.“ ​(Sk. 2:1–4) Táto úžasná udalosť poskytla nepopierateľný dôkaz, že Jehova podporuje novú organizáciu, ktorá pozostávala z Kristových učeníkov.

¹² V ten významný deň sa k Ježišovým nasledovníkom „pripojilo asi tritisíc duší“. A „Jehova k nim každý deň pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní“. (Sk. 2:41, 47) Týmto zvestovateľom v prvom storočí sa tak darilo, že „Božie slovo ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov“. Dokonca aj „veľký zástup kňazov poslúchal vieru“. (Sk. 6:7) Pravdu, ktorú hlásali členovia tejto novej organizácie, prijímali mnohí úprimní jednotlivci. Neskôr Jehova poskytol ďalší dôkaz toho, že podporuje túto organizáciu, keď do kresťanského zboru začal privádzať „ľudí z národov“. (Prečítajte Skutky 10:44, 45.)

13. Akú prácu Boh zveril svojej novej organizácii?

¹³ O tom, akú prácu Boh zveril Kristovým nasledovníkom, nebolo žiadnych pochýb. Sám Ježiš im dal príklad, keď hneď po svojom krste začal kázať o „nebeskom kráľovstve“. (Mat. 4:17) Učil svojich nasledovníkov, aby robili to isté. Povedal im: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Sk. 1:8) Raní Kristovi nasledovníci jasne chápali, čo sa od nich vyžaduje. Pavol a Barnabáš napríklad smelo povedali židovským odporcom v pisídskej Antiochii: „Bolo nevyhnutné, aby sme povedali Božie slovo najprv vám. Keďže ho odmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k národom. Lebo Jehova nám to prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol záchranou až po končiny zeme.‘“ ​(Sk. 13:14, 45–47) Pozemská časť Božej organizácie už od prvého storočia oznamuje, čo je Jehovovým prostriedkom na záchranu.

14. Čo sa stalo s obyvateľmi Jeruzalema v prvom storočí, ale kto prežil?

¹⁴ Väčšina Židov neprijala dobré posolstvo. Malo ich postihnúť nešťastie, pred ktorým Ježiš svojich učeníkov varoval: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ ​(Luk. 21:20, 21) Ježišova predpoveď sa splnila. Pretože sa Židia vzbúrili proti Rímu, v roku 66 n. l. rímske vojsko pod velením Cestia Galla obkľúčilo Jeruzalem. Vojaci však náhle odtiahli, a to poskytlo Ježišovým nasledovníkom príležitosť opustiť Jeruzalem a Judsko. Podľa historika Eusebia mnohí utiekli cez rieku Jordán do Pelly v Perei. V roku 70 n. l. sa rímske vojská na čele s generálom Titom vrátili a Jeruzalem úplne zničili. No verní kresťania prežili, pretože dbali na Ježišovo varovanie.

15. Napriek čomu sa raným kresťanom darilo?

¹⁵ Napriek ťažkostiam, prenasledovaniu a ďalším skúškam viery sa Kristovým nasledovníkom v prvom storočí darilo. (Sk. 11:19–21; 19:1, 19, 20) Títo raní kresťania duchovne prosperovali, lebo sa tešili Božej priazni. (Prísl. 10:22)

16. Čo musel robiť každý kresťan, ak si chcel zachovať silnú vieru?

¹⁶ Ak si však kresťan chcel zachovať silnú vieru, musel vynakladať osobné úsilie. Musel svedomito študovať Božie Slovo, pravidelne navštevovať zhromaždenia a horlivo hlásať posolstvo o Kráľovstve. Tieto činnosti prispievali k duchovnému zdraviu a jednote Jehovovho ľudu nielen vtedy, ale i dnes. Tí, ktorí boli spojení s dobre organizovanými zbormi v prvom storočí, mali veľký úžitok aj z ochotnej a usilovnej práce dozorcov a služobných pomocníkov. (Fil. 1:1; 1. Petra 5:1–4) Určite sa veľmi tešili aj z návštev cestujúcich dozorcov, ako bol napríklad Pavol. (Sk. 15:36, 40, 41) Medzi naším uctievaním a uctievaním kresťanov v prvom storočí je nápadná podobnosť. Sme Jehovovi veľmi vďační, že svojich služobníkov zorganizoval ako vtedy, tak aj dnes!a

17. Čím sa bude zaoberať nasledujúci článok?

¹⁷ Ako sa Satanov svet v týchto posledných dňoch blíži k svojmu koncu, pozemská časť Jehovovej veľkej organizácie napreduje rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti. Darí sa ti držať s ňou krok? Robíš duchovné pokroky? V nasledujúcom článku si ukážeme, čo nám v tom pomôže.