Naprávanie je dôkazom Božej lásky

 1. S čím sa v Biblii často spája naprávanie?

ČO SI predstavíš, keď počuješ slovo ukázňovanie alebo naprávanie? Možno si hneď pomyslíš na nejaký trest. Ale slovo, ktoré sa z pôvodných jazykov Biblie niekedy prekladá ako naprávanie, má oveľa širší význam. Božie Slovo pripisuje naprávaniu veľkú hodnotu a často ho spája s poznaním, múdrosťou, láskou a životom. (Prísl. 1:2–7; 4:11–13) Je to preto, lebo naprávanie od Boha je dôkazom toho, že nás miluje a želá si, aby sme získali večný život. (Hebr. 12:6) Hoci naprávanie niekedy zahŕňa aj trest, nikdy nie je spojené s týraním ani s krutosťou. Naprávať niekoho predovšetkým znamená poučovať ho, napríklad tak ako rodič poučuje milované dieťa.

2., 3. Čo zahŕňa naprávanie? (Pozri obrázok v úvode článku.)

² Uveďme si príklad. Malý Kubko sa hrá v izbe s loptou. Mama mu hovorí: „Kubko, vieš predsa, že v izbe sa nemáš hrať s loptou! Mohol by si niečo rozbiť.“ Ale Kubko nedbá na mamine slová a nechtiac rozbije vázu. Čo teraz mama urobí? Pravdepodobne ho najprv poučí a zrejme ho aj nejako potrestá. Možno mu vysvetlí, prečo bolo jeho konanie nesprávne. Chce ho naučiť, že poslúchať rodičov je múdre a že pravidlá, ktoré stanovili, sú potrebné a rozumné. Aby dodala svojim slovám váhu, možno sa rozhodne, že Kubka primerane potrestá. Napríklad mu na nejaký čas nedovolí hrať sa s loptou. Vďaka tomu si Kubko zapamätá, že keď je neposlušný, musí za to niesť následky.

³ Členovia kresťanského zboru sú súčasťou Božej domácnosti. (1. Tim. 3:15) Preto uznávame, že Jehova má právo určovať pravidlá, a keď ich porušíme, môže nás s láskou napraviť. A ak nás musel usmerniť a teraz znášame nepríjemné následky, ešte viac si uvedomíme, aké dôležité je poslúchať nášho nebeského Otca. (Gal. 6:7) Boh nás veľmi miluje a chce nás ušetriť trápenia. (1. Petra 5:6, 7)

 4. a) Aké vyučovanie Jehova požehnáva? b) Čím sa budeme zaoberať v tomto článku?

⁴ Keď biblicky usmerňujeme svoje dieťa alebo záujemcu, pomáhame mu stať sa Kristovým nasledovníkom. Hlavným nástrojom pri vyučovaní je Božie Slovo, ktoré je okrem iného užitočné „na ukázňovanie v spravodlivosti“. Keď ho správne používame, pomáhame svojmu dieťaťu alebo záujemcovi chápať a „zachovávať všetko“, čo nám prikázal Ježiš. (2. Tim. 3:16; Mat. 28:19, 20) Jehova požehnáva naše úsilie, keď školíme záujemcov, aby aj oni robili učeníkov. (Prečítajte Títovi 2:11–14.) V tomto článku sa budeme zaoberať tromi dôležitými otázkami: (1) Prečo je naprávanie od Boha dôkazom toho, že nás miluje? (2) Čo sa môžeme naučiť od tých, ktorých Boh naprával v minulosti? (3) Ako môžeme napodobňovať Jehovu a jeho Syna, keď naprávame druhých?

 5. Z čoho vidno, že Jehova nás napráva z lásky?

⁵ Jehova nás napráva, vyučuje a školí, lebo nás miluje. Chce, aby sme zostali v jeho láske a získali večný život. (1. Jána 4:16) Nikdy nás neponižuje, neuráža ani v nás nevyvoláva pocit menejcennosti. (Prísl. 12:18) Zaobchádza s nami s úctou, zameriava sa na naše dobré vlastnosti a rešpektuje našu slobodnú vôľu. Považuješ naprávanie od Boha za dôkaz jeho lásky, či už nás napráva prostredníctvom svojho Slova, našich publikácií, rodičov alebo zborových starších? Keď sa nás starší snažia s láskou a miernosťou napraviť, pretože sme možno nevedomky urobili nejaký „chybný krok“, napodobňujú Jehovu, ktorý nás miluje. (Gal. 6:1)

 6. Prečo je to prejavom Božej lásky, keď niekto stratí výsady v zbore alebo je vylúčený?

⁶ Niekedy si naprávanie vyžaduje viac, než len dať radu alebo usmernenie. Keď sa niekto dopustí vážneho hriechu, sú mu odobraté určité úlohy v zbore. Ale aj v takomto prípade je naprávanie prejavom Božej lásky. Prečo? Lebo taký človek si môže uvedomiť, že by sa mal viac zamerať na osobné štúdium, rozjímanie a modlitbu. Tak si posilní duchovnosť. (Žalm 19:7) Časom mu opäť môžu byť zverené úlohy, ktoré mal predtým. Dokonca aj vylúčenie je prejavom Jehovovej lásky, pretože tak je zbor chránený pred zlým vplyvom. (1. Kor. 5:6, 7, 11) A keďže Boh napráva vždy v správnej miere, vylúčenie môže pomôcť človeku, ktorý zhrešil, aby si uvedomil závažnosť svojho hriechu. Zároveň ho môže podnietiť k pokániu. (Sk. 3:19)

 7. Kto bol Šebna a akému zlému sklonu podľahol?

⁷ Na zdôraznenie toho, aký úžitok to prináša, keď nás niekto napráva, budeme teraz hovoriť o dvoch mužoch, ktorí zažili naprávanie od Jehovu. Jedným z nich je Šebna, ktorý žil v čase kráľa Ezechiáša, a druhým je Graham, brat zo súčasnosti. Šebna bol pravdepodobne správcom Ezechiášovho domu a mal značnú autoritu. (Iz. 22:15) Je však smutné, že spyšnel a chcel sa stať slávnym. Dokonca si dal postaviť okázalú hrobku a jazdil na honosných dvojkolesových vozoch. (Iz. 22:16–18)

 8. Ako Jehova naprával Šebnu a prečo sa dá predpokladať, že Šebna mal z toho úžitok?

⁸ Pretože Šebna sa usiloval o vlastnú slávu, Boh ho „strhol z jeho úradného postavenia“ a na jeho miesto dosadil Eljákima. (Iz. 22:19–21) Odohralo sa to v čase, keď sa asýrsky kráľ Senacherib chystal zaútočiť na Jeruzalem. Krátko nato poslal do Jeruzalema skupinu vysokých úradníkov a veľké vojsko, aby nahnal Židom strach, podkopal ich morálku a donútil Ezechiáša kapitulovať. (2. Kráľ. 18:17–25) Eljákim vyšiel v ústrety Senacheribovým poslom spolu s ďalšími dvomi mužmi. Jedným z nich bol Šebna, ktorý teraz slúžil ako tajomník. Je teda pravdepodobné, že Šebna neprechovával zatrpknutosť a hnev, ale pokorne prijal menej významné postavenie. Aké poučenie môžeme načerpať z tejto správy? Pozrime sa na tri oblasti.

9. – 11. a) Aké cenné poučenie môžeme načerpať z toho, čo zažil Šebna? b) Aké pocity v tebe vyvoláva to, ako Jehova zaobchádzal so Šebnom?

⁹ Po prvé, spomeňme si, že Šebna prišiel o svoje postavenie, pretože spyšnel. To nám pripomína výstrahu, že „pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie“. (Prísl. 16:18) Bola ti v zbore zverená nejaká dôležitá úloha, pre ktorú si ťa iní možno veľmi vážia? Zachovávaš si pokorný postoj a uvedomuješ si, že za všetko, čo si dosiahol, a za všetky svoje schopnosti môžeš vďačiť Jehovovi? (1. Kor. 4:7) Apoštol Pavol napísal: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli.“ (Rim. 12:3)

¹⁰ Po druhé, keď Jehova pokarhal Šebnu, dal najavo, že ho nepovažuje za stratený prípad. (Prísl. 3:11, 12) Všetci, ktorí stratili výsady v zbore, sa z toho môžu veľmi poučiť. Nemali by prechovávať zatrpknutosť ani hnev, ale mali by robiť v službe Bohu všetko, čo v danej situácii môžu. Na naprávanie by sa mali pozerať ako na dôkaz Jehovovej lásky. Pamätajme na to, že ak sa pred naším nebeským Otcom pokoríme, nebude nás považovať za beznádejný prípad a nakoniec nás odmení. (Prečítajte 1. Petra 5:6, 7.) Keď nás Jehova s láskou napráva, formuje nás tým. Preto zostaňme tvárni v jeho rukách.

¹¹ Po tretie, poučiť sa môžeme aj zo spôsobu, akým Jehova zaobchádzal so Šebnom. Zvlášť užitočné to môže byť pre tých, ktorým bola zverená autorita, aby naprávali druhých, napríklad pre rodičov a kresťanských dozorcov. Čo sa z toho môžu naučiť? Keď Jehova napráva niekoho, kto zhrešil, dáva najavo, že nenávidí hriech, ale súčasne oňho prejavuje záujem. Možno si rodič alebo dozorca a bola ti zverená zodpovednosť naprávať druhých. Budeš napodobňovať Jehovu a nenávidieť zlý skutok, ale zároveň v dieťati či v spolukresťanovi hľadať to dobré? (Júda 22, 23)

12. – 14. a) Ako niektorí reagujú, keď ich Jehova napráva? b) Ako jeden brat s pomocou Božieho Slova zmenil svoj postoj a k čomu to viedlo?

¹² Žiaľ, niektorí ľudia, ktorí boli naprávaní, sa stále cítia dotknutí, a tak sa odvracajú od Boha a jeho ľudu. (Hebr. 3:12, 13) Ale znamená to, že im už niet pomoci? Zamyslime sa nad Grahamom, ktorý bol vylúčený, časom znovu prijatý, ale potom sa stal nečinným. Po niekoľkých rokoch požiadal jedného staršieho, ktorý sa s ním spriatelil, aby s ním študoval Bibliu.

¹³ Tento starší rozpráva: „Graham mal problém s pýchou. Mal kritický postoj k starším, ktorí kedysi rozhodli o jeho vylúčení. Preto sme si na niekoľkých štúdiách rozobrali texty, ktoré hovoria o pýche a jej následkoch. Graham začal vidieť svoj problém vo svetle Božieho Slova a to, čo videl, sa mu nepáčilo. Účinok bol ohromujúci! Keď si uvedomil, že ho zaslepoval ‚trám‘ pýchy a že problém bol na jeho strane, začal sa rýchlo meniť k lepšiemu. Začal pravidelne navštevovať zhromaždenia, usilovne študovať Božie Slovo a denne sa modliť. Na veľkú radosť manželky a detí si tiež uvedomil, že má biblickú zodpovednosť duchovne viesť svoju rodinu.“ (Luk. 6:41, 42; Jak. 1:23–25)

¹⁴ Starší pokračuje: „Jedného dňa mi Graham povedal niečo, čo ma dojalo. Zveril sa mi: ‚Poznám pravdu už celé roky a bol som dokonca priekopníkom. Ale až teraz môžem povedať, že Jehovu zo srdca milujem.‘ Nedávno bol požiadaný, aby nosil mikrofón v sále Kráľovstva. Nesmierne si to váži. Z jeho skúsenosti sa učím, že keď sa človek pokorí pred Bohom a dá sa naprávať, zažije množstvo požehnaní.“

15. Čo musíme robiť, aby si druhí vzali naše rady k srdcu?

¹⁵ Ak sa chceme stať dobrými učiteľmi, musíme byť najprv dobrými študentmi. (1. Tim. 4:15, 16) Rovnaká zásada platí, ak nám Jehova zveril zodpovednosť naprávať druhých. Najprv sa sami musíme ochotne podriadiť Jehovovi a dať sa ním viesť. Keď druhí uvidia, že sa mu pokorne podriaďujeme, budú si nás vážiť. Okrem toho budeme môcť druhých školiť a naprávať s čistým svedomím. V tomto ohľade sa môžeme veľa naučiť od Ježiša.

16. Čo sa o účinnom vyučovaní a naprávaní učíme od Ježiša?

¹⁶ Ježiš vždy poslúchal svojho Otca, a to aj vtedy, keď to bolo preňho veľmi ťažké. (Mat. 26:39) A zásluhy za svoje vyučovanie a múdrosť nepripisoval sebe, ale svojmu Otcovi. (Ján 5:19, 30) Keď úprimní ľudia videli, že Ježiš je pokorný a poslušný, boli k nemu priťahovaní. Cítili sa v jeho spoločnosti príjemne, lebo bol súcitným a láskavým učiteľom. (Prečítajte Matúša 11:29.) Podobali sa na nalomenú trstinu alebo na tlejúci knôt lampy, ale jeho láskavé slová ich pozdvihli na duchu. (Mat. 12:20) Ježiš bol láskavý aj v situáciách, keď bola jeho trpezlivosť vystavená skúške. Bolo to napríklad vtedy, keď musel usmerniť svojich apoštolov, lebo prejavili sebecký a ctižiadostivý postoj. (Mar. 9:33–37; Luk. 22:24–27)

17. Vďaka čomu sú starší dobrými pastiermi Božieho stáda?

¹⁷ Všetci, ktorým bola zverená biblická zodpovednosť naprávať druhých, konajú múdro, keď napodobňujú Ježiša. Tak dávajú najavo, že chcú, aby ich formoval Boh a jeho Syn. Apoštol Peter napísal: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ (1. Petra 5:2–4) Keď sa dozorcovia s radosťou podriaďujú Bohu a Kristovi, Hlave zboru, majú z toho úžitok nielen oni, ale aj tí, o ktorých sa starajú. (Iz. 32:1, 2, 17, 18)

18. a) Čo Jehova očakáva od rodičov? b) Ako Boh pomáha rodičom pri výchove detí?

¹⁸ Rovnaké zásady platia aj v rodine. Hlavy rodín dostávajú radu: „Nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Ef. 6:4) Prečo je to dôležité? V Prísloviach 19:18 čítame: „Trestaj svojho syna, dokiaľ je nádej; a nepozdvihuj túžbu svojej duše k tomu, aby si ho usmrtil.“ Z týchto slov vyplýva, že ak kresťanskí rodičia nebudú naprávať svoje deti, Jehova sa bude na to pozerať tak, akoby im na nich nezáležalo a bude ich za to brať na zodpovednosť. (1. Sam. 3:12–14) Keď však rodičia pokorne a vrúcne prosia Jehovu o pomoc, hľadajú rady v jeho Slove a dávajú sa viesť jeho duchom, dá im múdrosť a silu, ktorú potrebujú pri výchove svojich detí. (Prečítajte Jakuba 1:5.)

19., 20. a) Aké požehnania zažívame, keď sa dáme naprávať Jehovom? b) O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

¹⁹ Keď sa dávame naprávať Jehovom a keď napodobňujeme Jehovu a Ježiša pri usmerňovaní druhých, zažívame nespočetné požehnania. Rodiny a zbory sa už dnes stávajú oázou pokoja, kde sa cítime milovaní a v bezpečí a kde si nás druhí vážia. No to je len malou ukážkou toho, čo má prísť. (Žalm 72:7) Bez zveličovania môžeme povedať, že Jehova nás dnes napráva preto, aby nás pripravil na večný život v pokojných podmienkach, keď budeme žiť ako zjednotená rodina pod jeho otcovskou ochranou. (Prečítajte Izaiáša 11:9.) Ak budeme naprávanie vnímať ako prípravu na budúcnosť, naučíme sa viac si ho ceniť a považovať ho za nádherný dôkaz Božej nesmiernej lásky.

²⁰ V nasledujúcom článku sa dozvieme viac o tom, ako naprávať druhých, či už v rodine, alebo v zbore. Budeme hovoriť aj o tom, ako naprávať samých seba a ako sa môžeme vyhnúť niečomu, čo bolí viac než naprávanie.