Čo sa z 3. Mojžišovej učíme o správaní k druhým

1., 2. Čo sme rozoberali v predchádzajúcom článku a čo budeme rozoberať v tomto článku?

V PREDCHÁDZAJÚCOM článku sme hovorili o niektorých praktických radách, ktoré nachádzame v 19. kapitole 3. Mojžišovej. Napríklad ako sa píše v 3. verši, Jehova nabádal Izraelitov, aby mali v úcte svojich rodičov. Povedali sme si, že túto radu poslúchame vtedy, keď sa staráme o telesné, citové a duchovné potreby svojich rodičov. V tom istom verši upozornil Boh svoj ľud na to, aké dôležité je zachovávať sabat. Hoci my dnes nie sme viazaní zákonom o sabate, môžeme sa riadiť zásadou, ktorá z neho vyplýva, a pravidelne si vyhradzovať čas na činnosti, ktoré súvisia s uctievaním Jehovu. Keď to všetko robíme, dávame najavo, že sa usilujeme byť svätí, ako sme k tomu nabádaní v 3. Mojžišovej 19:2 a v 1. Petra 1:15.

² V tomto článku budeme pokračovať v rozbore 19. kapitoly 3. Mojžišovej. Dozvieme sa, čo sa v tejto kapitole hovorí o tom, ako môžeme prejavovať ohľaduplnosť ľuďom, ktorí majú zdravotné obmedzenia, ako môžeme byť poctiví v obchodných záležitostiach a ako môžeme prejavovať lásku svojim blížnym. Určite nás to zaujíma, lebo chceme byť svätí, ako je svätý náš Boh.

3., 4. Ako sa mali Izraeliti podľa 3. Mojžišovej 19:14 správať k niekomu, kto bol hluchý alebo slepý?

³ Prečítajte 3. Mojžišovu 19:14. Jehova od Izraelitov vyžadoval, aby boli ohľaduplní k ľuďom, ktorí majú zdravotné obmedzenia. Napríklad nesmeli nadávať hluchému človeku. Nesmeli sa mu vyhrážať ani ho preklínať. Bolo by to ohavné, lebo hluchý nemohol počuť, čo o ňom niekto hovorí, a nemohol sa brániť.

⁴ V 14. verši dostali Boží služobníci aj tento príkaz: „Nepoložíš prekážku pred slepého.“ O ľuďoch so zdravotnými obmedzeniami sa v jednej biblickej príručke píše: „Na Blízkom východe boli v staroveku takíto ľudia často využívaní a týraní.“ Nejaký bezohľadný človek možno náročky položil slepému do cesty prekážku, aby mu ublížil alebo aby sa na ňom škodoradostne pobavil. To bolo naozaj kruté! Pomocou tohto zákona Jehova svoj ľud učil, aby bol súcitný k tým, ktorí sú nejako znevýhodnení.

 5. Ako môžeme prejavovať súcit ľuďom, ktorí majú zdravotné obmedzenia?

⁵ Aj Ježiš bol súcitný k ľuďom, ktorí mali zdravotné obmedzenia. Pri jednej príležitosti Jánovi Krstiteľovi odkázal: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravovaní, hluchí počujú [a] mŕtvi sú kriesení.“ Všetci, ktorí videli Ježišove zázraky, „chválili Boha“. (Luk. 7:20–22; 18:43) Kresťania radi napodobňujú Ježišov súcitný postoj k ľuďom, ktorí majú zdravotné obmedzenia. Preto sme k takýmto ľuďom láskaví, ohľaduplní a trpezliví. Samozrejme, nám Jehova nedal moc konať zázraky. Ale máme tú česť oznamovať telesne alebo duchovne slepým ľuďom dobrú správu o raji, kde sa budú všetci ľudia tešiť z dokonalého telesného aj duchovného zdravia. (Luk. 4:18) Táto dobrá správa už dnes podnecuje mnohých ľudí chváliť Boha.

 6. Ako nám 19. kapitola 3. Mojžišovej pomáha lepšie rozumieť Desiatim prikázaniam?

⁶ Niektoré verše z 19. kapitoly 3. Mojžišovej podrobnejšie rozvádzajú to, čo bolo stanovené v Desiatich prikázaniach. Napríklad ôsme prikázanie jednoducho znie: „Nebudeš kradnúť.“ (2. Mojž. 20:15) Niekto by si mohol povedať, že keď nikdy nezobral nič, čo mu nepatrilo, poslúcha tento príkaz. Ale možno kradne iným spôsobom.

 7. Čím mohol obchodník porušovať ôsme prikázanie o kradnutí?

⁷ Obchodník sa možno pýši tým, že nikdy nevzal nič, čo mu nepatrilo. Ale nakoľko poctivý je vo svojich obchodných záležitostiach? V 3. Mojžišovej 19:35, 36 čítame Jehovove slová: „Vždy buďte poctiví, keď budete niečo merať alebo vážiť. Používajte presné váhy, presné závažia a presnú mieru.“ Obchodník, ktorý používal nepresné váhy alebo miery, aby oklamal svojich zákazníkov, ich v skutočnosti okrádal. Potvrdzujú to aj ďalšie verše v 19. kapitole 3. Mojžišovej.

 8. Ako 3. Mojžišova 19:11–13 pomáhala Židom konať v súlade s duchom zákona o kradnutí a ako môže pomôcť nám?

⁸ Prečítajte 3. Mojžišovu 19:11–13. Jedenásty verš sa začína slovami: „Nebudete kradnúť.“ Trinásty verš dáva do súvisu kradnutie s nekalými obchodnými praktikami. Píše sa tam: „Nepodvádzaj svojho blížneho.“ Teda podvodné obchodné praktiky sa rovnajú kradnutiu. Zatiaľ čo ôsme prikázanie zakazovalo kradnutie vo všeobecnosti, podrobnosti v 3. Mojžišovej pomáhali Židom chápať, ako môžu konať v súlade s duchom tohto zákona. Aj pre nás je dobré, keď uvažujeme o Jehovovom pohľade na nepoctivosť a kradnutie. Môžeme si položiť otázky: Je podľa toho, čo sa píše v 3. Mojžišovej 19:11–13, niečo v mojom živote, nad čím by som sa mal zamyslieť? Mal by som niečo zmeniť vo svojom podnikaní alebo vo svojich pracovných návykoch?

 9. Ako zákon v 3. Mojžišovej 19:13 chránil robotníkov?

⁹ Kresťan, ktorý má zamestnancov, by sa mal zamyslieť aj nad ďalšou oblasťou, v ktorej môže prejaviť poctivosť. Záver 3. Mojžišovej 19:13 znie: „Mzdu najatého robotníka si nenechávaj celú noc až do rána.“ Staroveký Izrael bol poľnohospodárskou spoločnosťou a najatí robotníci boli vyplácaní na konci každého dňa. Ak robotník nedostal mzdu za odpracovaný deň, nemal peniaze, za ktoré by kúpil potraviny pre svoju rodinu. Jehova vysvetlil: „Je v núdzi a od tej mzdy závisí jeho život.“ (5. Mojž. 24:14, 15; Mat. 20:8)

10. Čo sa učíme zo slov v 3. Mojžišovej 19:13?

¹⁰ Dnes mnohí zamestnanci nedostávajú plat každý deň, ale raz alebo dva razy do mesiaca. No zásada, ktorá vyplýva z 3. Mojžišovej 19:13, platí stále. Niektorí zamestnávatelia využívajú svojich zamestnancov a dávajú im oveľa nižší plat, než aký im patrí. Vedia, že ich zamestnanci nemajú na výber a budú pracovať aj za takú almužnu. V podstate si nechávajú „mzdu najatého robotníka“ pre seba. Kresťan, ktorý má zamestnancov, by si mal vziať túto zásadu k srdcu. Čo ešte sa môžeme naučiť z 19. kapitoly 3. Mojžišovej?

11., 12. Čo Ježiš zdôraznil, keď citoval 3. Mojžišovu 19:17, 18?

¹¹ Boh nám nehovorí len to, ako sa nemáme správať k druhým, ale aj to, ako sa k nim máme správať. Vidíme to z 3. Mojžišovej 19:17, 18. (Prečítajte.) Všimnime si tento jasný príkaz: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ Poslúchať tento príkaz je úplne základná vec pre kresťana, ktorý sa chce páčiť Bohu.

¹² Pozrime sa, ako Ježiš zdôraznil dôležitosť príkazu, ktorý je zapísaný v 3. Mojžišovej 19:18. Jeden farizej sa ho raz spýtal: „Ktoré prikázanie v Zákone je najdôležitejšie?“ Ježiš mu odpovedal, že „najdôležitejšie a prvé prikázanie“ je milovať Jehovu „celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“. Potom citoval 3. Mojžišovu 19:18 a povedal: „Druhé je podobné: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘“ (Mat. 22:35–40) Je veľa spôsobov, ako môžeme prejaviť lásku k blížnemu. Na niektoré z nich sa znovu pozrime do 19. kapitoly 3. Mojžišovej.

13. Ako nám biblická správa o Jozefovi pomáha pochopiť príkaz z 3. Mojžišovej 19:18?

¹³ Lásku k blížnemu prejavíme napríklad tak, že poslúchneme radu z 3. Mojžišovej 19:18, ktorá znie: „Nebudeš sa usilovať o pomstu a nebudeš prechovávať nevraživosť.“ Väčšina z nás pozná prípady, keď niekto možno aj celé roky prechovával nevraživosť k svojmu kolegovi, spolužiakovi alebo členovi rodiny! Vieme, že Jozefových desať nevlastných bratov prechovávalo voči nemu nevraživosť a nakoniec ich nenávisť dohnala k hroznému činu. (1. Mojž. 37:2–8, 25–28) Ale Jozef sa k nim správal úplne inak. Keď už mal v Egypte vysoké postavenie a mohol to svojim bratom vrátiť, zľutoval sa nad nimi. Neživil v sebe hnev. Konal v súlade s radou, ktorá bola neskôr zapísaná v 3. Mojžišovej 19:18. (1. Mojž. 50:19–21)

14. Ako vieme, že zásady vyplývajúce z 3. Mojžišovej 19:18 sú stále platné?

¹⁴ Jozef dal dobrý príklad kresťanom, ktorí sa chcú páčiť Bohu. Neprechovával voči svojim bratom nevraživosť ani sa im nesnažil pomstiť, ale odpustil im. To je v súlade so vzorovou modlitbou, v ktorej nás Ježiš učí odpúšťať tým, ktorí proti nám hrešia. (Mat. 6:9, 12) Aj apoštol Pavol radil spolukresťanom: „Sami sa nepomstite, milovaní.“ (Rim. 12:19) A povedal im: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte, ak aj máte dôvod sťažovať sa na niekoho.“ (Kol. 3:13) Jehovove zásady sa nemenia. Preto aj zásady, ktoré vyplývajú zo zákona v 3. Mojžišovej 19:18, sú dodnes platné.

15. Znázorni, aké dôležité je preniesť sa cez urážky.

¹⁵ Uveďme si jeden príklad. Zranené city sa dajú prirovnať k ranám na tele. Niektoré môžu byť menšie, iné vážnejšie. Napríklad pri otváraní obálky sa porežeme na prste. Trochu to bolí, ale žiadne trvalé následky nám to nespôsobí. O deň alebo o dva už možno ani nevieme, kde tá ranka bola. Podobne aj niektoré urážky sú nepodstatné. Napríklad nejaký priateľ možno povie alebo urobí niečo, čo sa nás dotkne, ale ľahko mu to odpustíme. Niektoré rany však môžu byť hlbšie a lekár nám ich musí zašiť a obviazať. Keby sme sa v tej rane špárali, nijako by sme si nepomohli, bolo by to len horšie. Žiaľ, človek môže robiť niečo podobné, keď sa ho niekto hlboko dotkne. Možno dookola premýšľa o tom, ako mu ten druhý ublížil a ako ho to bolí. Ale ak prechovávame nevraživosť, škodíme len sami sebe. O čo lepšie je poslúchnuť radu zapísanú v 3. Mojžišovej 19:18!

16. Ako mali Izraeliti zaobchádzať s cudzincami podľa 3. Mojžišovej 19:33, 34 a čo sa z toho učíme?

¹⁶ Keď Jehova prikázal Izraelitom, aby milovali svojich blížnych, nemal na mysli iba tých, ktorí boli tej istej rasy alebo národnosti. Povedal im, aby milovali aj cudzincov, ktorí sa usadia medzi nimi. To je jasne vyjadrené v 3. Mojžišovej 19:33, 34. (Prečítajte.) Izraeliti sa mali k cudzincovi správať, akoby bol jedným z nich, a mali ho milovať ako samých seba. Napríklad Zákon prikazoval Izraelitom, aby na svojich poliach dovolili paberkovať cudzincom aj chudobným. (3. Mojž. 19:9, 10) Z týchto zákonov vyplýva zásada, ktorá platí aj pre kresťanov – že máme milovať cudzincov. (Luk. 10:30–37) Na svete sú milióny utečencov a niektorí možno bývajú v našom okolí. Je dôležité, aby sme sa k týmto mužom, ženám a deťom správali s úctou.

17., 18. a) K čomu nás povzbudzujú slová v 3. Mojžišovej 19:2 a v 1. Petra 1:15? b) K akej dôležitej činnosti nás nabáda apoštol Peter?

¹⁷ V 3. Mojžišovej 19:2 aj v 1. Petra 1:15 sa píše, že Boží ľud má byť svätý. A z mnohých ďalších veršov 19. kapitoly 3. Mojžišovej sa dozvedáme, čo máme robiť, aby sme mali Jehovovu priazeň. Rozobrali sme si iba niekoľko veršov, ktoré hovoria o tom, čo by sme mali robiť a čo by sme nemali robiť.b Z Kresťanských gréckych písiem vyplýva, že Jehova chce, aby sme sa týmito zásadami riadili aj dnes. Ale apoštol Peter k tomu ešte niečo dodáva.

¹⁸ Hoci sa zapájame do rôznych duchovných činností a robíme veľa dobrého pre druhých, Peter zdôraznil zvlášť jednu vec. Predtým ako nás nabádal, aby sme boli svätí vo všetkom svojom konaní, napísal: „Pripravte svoju myseľ na činnosť.“ (1. Petra 1:13, 15) Na akú činnosť? Peter povedal, že Kristovi pomazaní bratia majú „‚široko-ďaleko oznamovať nádherné vlastnosti‘ toho, ktorý [ich] povolal“. (1. Petra 2:9) Dnes majú všetci kresťania česť vykonávať túto najdôležitejšiu činnosť, ktorou sa dosahuje najviac dobrého. Ako Boží svätý ľud máme naozaj vzácnu možnosť pravidelne a horlivo zvestovať dobrú správu a vyučovať ľudí. (Mar. 13:10) Keď sa snažíme riadiť zásadami z 19. kapitoly 3. Mojžišovej, dokazujeme, že milujeme nášho Boha a svojich blížnych. A ukazujeme, že chceme byť svätí vo všetkom svojom konaní.