Alopécia — život v tichosti pri strate vlasov

Podľa rozprávania postihnutého alopéciou

‚ALOPÉCIA?’ opýtate sa. ,Nepamätám sa, že by som vôbec počul o takej chorobe.’ Ľudia, ktorí sú ňou postihnutí, sú možno v priveľkých rozpakoch, než aby vám o nej hovorili. Radšej to držia v tajnosti. Ja mám alopéciu, a tak mi dovoľte, aby som vám o nej niečo povedal.

Pokúste sa predstaviť si ten šok, ktorý by ste zažili pri zistení, že vám náhle začínajú vypadávať vlasy. ‚Ako sa to mohlo stať? To nemôže byť pravda,‘ poviete si možno neveriaco.

Neskôr zistíte, že nie ste jediný, kto má alopéciu. Postihuje približne jedného zo sto ľudí — trpia ňou muži aj ženy. Na nešťastie, liečba tejto choroby je často neúspešná.

„Konečne, veď sú to len vlasy,“ hovoria mi niektorí. To je pravda. A predsa alopécia ovplyvnila všetky oblasti môjho života a zväčšila bremeno choroby aj tým, že sa druhým ťažko vysvetľuje. Prečo? Pretože táto choroba je zahalená rúškom tajomstva.

Napríklad, keď sa niekto zmieni o nejakej chorobe, obvykle si ihneď v duchu predstavíte, čo je to za chorobu. Pri alopécii to tak nie je. Jej príčina sa nedá jednoznačne stanoviť. A pre spôsob, akým alopécia prepukne — rýchlo a bez varovania — obeť často zistí, že nie je pripravená hovoriť o nej. A tak človek môže stratiť nielen vlasy, ale aj svoju dôstojnosť.

Čo to je?

Alopécia je lekárskym problémom, ktorý my, jej obete, nemôžeme ovplyvniť. Nie je nákazlivá, preto ju iní nemôžu od nás dostať. Nezomiera sa na ňu, ale emocionálne utrpenie z poníženia, sklamania a rozpakov môže byť náročnou skúškou.

Alopécia by sa nemala zamieňať s obyčajnou, typicky mužskou plešivosťou. Preto keď opisujeme alopéciu, niektorí z nás uprednostňujú výraz „strata vlasov“ pred „plešivosťou“.

Výrazom alopecia areata sa označuje stav, pri ktorom dochádza k strate vlasov na niektorých miestach hlavy. Tento druh alopécie mám ja. Ak sa stratí všetko ochlpenie hlavy, táto porucha sa nazýva alopecia totalis. A ak táto porucha zahŕňa stratu všetkého ochlpenia tela, nazýva sa alopecia universalis. U niektorých postihnutých sa choroba nikdy nerozvinie viac než na alopeciu areata. Iným vlasy znovu spontánne narastú bez toho, že by sa nejako liečili. Avšak niektorí strácajú obočie aj mihalnice. To môže viesť k očným infekciám, pretože oči bez mihalníc a obočia nie sú chránené pred prachom a potom.

Čo ju zapríčiňuje?

Lekársky výskum naznačuje, že alopécia je pravdepodobne autoimúnna porucha, pri ktorej dochádza k alergickej reakcii na nejakú zložku vášho vlastného tela. Iná autoimúnna porucha, ktorá je možno známejšia, je lupus. Imunitný systém človeka s alopéciou nesprávne identifikuje vlas ako cudziu látku. Imunitný systém reaguje vyslaním zabíjacích T–buniek (lymfocytov) na to miesto. Bunky sa nahromadia okolo vlasového folikulu, napadnú ho a zničia. Takto zabránia vlasovému folikulu na neurčité obdobie umožňovať normálny rast vlasov.

Liečba je rôznorodá. V najlepšom prípade to trvá dlho, kým sa dosiahnu výsledky, a často nezodpovedajú očakávaniu. Vlasy môžu napríklad znovu narásť, ale môžu byť veľmi jemné a svetlé. Ku sklamaniu môže dôjsť aj vtedy, keď sa alopécia znovu objaví a liečba, ktorá predtým bola účinná, už nezaberá. A tak postihnutý možno nakoniec chodí od jedného lekára k druhému v úsilí o rôzny spôsob liečby. Alopécia sa teda môže stať finančnou aj emocionálnou záťažou.

Lekári zvyčajne poukazovali na to, že príčinou je stres. Odstráňte stres, hovorili, a vlasy vám znovu narastú. A tak sa mohol postihnutý nesprávne domnievať, že si sám spôsobil stratu vlasov, alebo, ako na to upozorňovali lekári, že stres možno vytvára manželský partner. Teraz sa však vie, že stres nie je príčinou alopécie. Postihnutý nemá žiaden dôvod, aby sa cítil vinným za svoj stav.

Problémy, ktorým čelíme

Strata vlasov mení výzor, a tak postihnutí alopéciou sú niekedy zaraďovaní k určitým skupinám. Ak človek nemá vlasy alebo ich má podľa mienky iných príliš málo, a nosí ich krátke ako ja, pozorovateľov to môže priviesť k záveru, že tým vyjadruje nejaký sociálny alebo politický postoj.

Nájsť si zamestnanie je vždy náročné, ale obzvlášť to platí pre tých, ktorí majú alopéciu. Niektorí potenciálni zamestnávatelia sú v dnešnej dobe opatrní, pretože sa boja AIDS-u. Keďže tí, čo majú alopéciu, majú málo vlasov alebo žiadne, zamestnávatelia možno uvažujú, či nemajú AIDS. Alopécia, pravdaže, nie je rovnaká porucha ako AIDS. Iní usudzujú, že postihnutí alopéciou sa podrobujú chemoterapii.

Niekedy môžu byť bezmyšlienkovité poznámky také zdrvujúce, že my s alopéciou sa bojíme opustiť úkryt domova. Nerozvážne rady dobroprajníkov môžu byť takisto zraňujúce. Možno povedia: „Na tvojom mieste by som sa s tým vôbec netrápil. Bral by som to s úsmevom.“ Ľahšie sa to povie ako urobí. Múdry kráľ Šalamún si uvedomoval, že „i pri smiechu môže bolieť srdce“. (Príslovia 14:13) Keďže alopécia môže tak radikálne a náhle zmeniť náš vzhľad, ceníme si, ak sa nám to nepripomína.

Prečo nenosiť parochňu?

„Prečo nenosíte parochňu? Ja by som ju nosil,“ možno podotknú niektorí. Ale väčšina parochní je určená pre ženy, ktoré chcú z módnych dôvodov zmeniť účes. Jednoducho nie sú urobené tak, aby sa mohli nosiť na hlave, ktorá je úplne bez vlasov. Parochne určené pre postihnutých alopéciou sú obvykle drahšie a nie každý si môže dovoliť kúpiť a správne udržiavať takúto parochňu.

Ženy s alopéciou sú úspešnejšie pri zaobstarávaní vhodnej parochne než muži a deti. Je to preto, že ženy majú väčší výber účesov. Niektoré ženy však uprednostňujú nosenie atraktívnych šatiek namiesto parochne. Väčšina parochní určených pre mužov nevyzerá prirodzene. Okrem toho vznikajú otázky: ,Kedy budete nosiť parochňu? Stále? Budete ju nosiť aj keď ste sami doma pre prípad, že by vás niekto neočakávane navštívil?‘ A tak je viacero dôvodov, pre ktoré postihnutí alopéciou možno nenosia parochňu. Okrem toho väčšina postihnutých stratí vlasy len na obmedzenej ploche, ktorá môže byť zakrytá zostávajúcimi vlasmi, a nemá dôvod uvažovať o parochni.

Ako sa s tým vyrovnávam?

Postihnutí alopéciou sa môžu niekedy uzavrieť do seba a stať sa samotármi; môžu mať zlý pocit pre spôsob, akým sa na nich iní pozerajú. V ťažkých chvíľach je dôležité mať jasne na zreteli, čo je v živote dôležité, a pamätať na to, že úctu druhých si získame tým, čím sme vo vnútri.

Preto žijem vždy pre prítomný deň a snažím sa nerobiť si veľké starosti z nasledujúceho dňa, aby ma problémy úplne nepohltili. Pomáha mi biblický výrok: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti.“ — Matúš 6:34.

Je pravda, že mnohí ľudia majú väčšie problémy. Predsa však tým, čo majú alopéciu, často chýba podpora a porozumenie iných. Ešte pred niekoľkými rokmi mali len málo príležitostí hovoriť o svojich pocitoch s inými, ktorí touto chorobou trpia. Teraz však už existuje sieť podporných skupín po celých Spojených štátoch. Prostredníctvom týchto skupín môžu tí, ktorí majú alopéciu, dostať pomoc od odborných, dobre informovaných lekárov, ktorí sa delia o nové lekárske poznatky a odhaľujú nesprávne názory.

Niekedy sa však predsa zamyslím nad tým, aký iný mohol byť môj život. Napriek tomu sa teším z prednosti byť jedným z Jehovových svedkov a z toho, že môžem pomáhať iným, aby sa dozvedeli o krásnych Božích sľuboch do budúcnosti. (Zjavenie 21:3, 4) A čo mi ešte pomáha ísť stále ďalej, to sú posilňujúce slová, ktoré nachádzam v Biblii, v Žalme 55:22: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on sám ťa podporí.”

[Rámček na strane 13]

Postihnutý alopéciou

Herec Humphrey Bogart bol jedným z postihnutých. Jeho manželka Lauren Bacallová napísala: „Raz si všimol holú škvrnu na líci; nerástla mu tam brada. Táto jedna škvrna sa rozrástla na niekoľko ďalších, a raz ráno sa zobudil a našiel na vankúši chumáčiky vlasov. To ho znepokojilo. Jedna vec je byť plešivý so zvyškom vlasov — herec môže vždy nosiť príčesok — ale byť úplne bez vlasov, na to by musela byť už celá parochňa. Čím viac mu vlasy vypadávali, tým bol nervóznejší, a čím bol nervóznejší, tým viac mu vypadávali. V poslednej scéne filmu Dark Passage mal už celú parochňu. Vyplašil sa — jeho živobytie bolo ohrozené. Nasledovala návšteva lekára... A výrok lekára znel, že má chorobu známu ako alopecia areata.“

[Rámček na strane 14]

Aká liečba je účinná?

V úsilí prerušiť napadnutie alopéciou možno použiť liečbu kortizónovými injekciami. Kortizón je liečivo, ktoré sťahuje oblasť vlasového folikulu, aby mohol prijímať krv a výživu.

Ďalším liekom je DNCB (dinitrochlórobenzén). To je kyselina, ktorá sa aplikuje priamo do postihnutej oblasti v snahe vyvolať umelú alergickú reakciu — podobnú nepríjemnej reakcii na sumach jedovatý — v snahe odviesť lymfocyty. Vyrážky, ktoré následne vzniknú, môžu byť pre niektorých ľudí veľmi bolestivé.

Propagovalo sa aj použitie lieku nazývaného minoxidil. Hoci bol pôvodne vyvinutý na liečenie vysokého krvného tlaku, zistilo sa, že ako vedľajší účinok spôsobuje rast vlasov. No podobne ako pri iných spôsoboch liečby alopécie, úspešnosť je veľmi nízka. Väčšina správ hovorí o jeho použití pri liečbe mužskej plešivosti, a nie alopécie.

Na alopéciu sa predpisuje viac než 16 rôznych liečiv a liečebných postupov; každý z nich sa musí používať pravidelne a dlhodobo. Zistenie, či bude nejaký liek účinný, alebo nie, trvá často až šesť mesiacov; preto liečba môže byť zdĺhavá a prinášať sklamania. Teda v súčasnosti neexistuje žiaden účinný liečebný prostriedok na alopéciu.