Od našich čitateľov
Strata vlasov Dlho som čakal na článok „Alopécia — život v tichosti pri strate vlasov“. (22. apríla 1991) Už niekoľko rokov trpím alopeciou universalis a navštívil som mnohých lekárov bez očividného výsledku. Snažil som sa o tejto chorobe dozvedieť viac, ale s malým úspechom. Článok mi pomohol, aby som prijímal svoju situáciu s pokojom a čakal na čas, keď už nikto nepovie: „Som chorý.“ — Izaiáš 33:24.
R. C., Taliansko
Nočné kluby Článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Ako je to s nočnými klubmi?“ (8. februára 1991) sa ma skutočne týka. Keď som mala 15 rokov, začala som chodiť do nočných klubov a išlo to so mnou dolu vodou. Spočiatku to bola neškodná zábava. Tancovala som s priateľmi zo školy. V klube sa podávali nealkoholické nápoje. Moji rodičia sú kresťania a nevedeli o tom, že tam chodievam — tajne som sa vždy dostala oknom von a išla som do klubu. „Neškodný“ tanec však viedol k pitiu, potom k drogám a potom k homosexualite. Nakoniec som sa vymanila z prostredia nočných klubov. Ale teraz platím cenu za to, že som viedla dvojtvárny život. Chcem sa iba podeliť o svoju skúsenosť v nádeji, že azda niekto, kto nechodí do nočných klubov, si to dobre rozmyslí, či tam pôjde.
L. E., Spojené štáty
Rap alebo rock? Som rád, že ste si všimli problém oplzlosti v populárnej hudbe vo svojom článku „Oplzlosť v hudbe“. (8. marca 1991) Mýlili ste sa však, keď ste označili skupinu „2 Live Crew“ za rockovú. V skutočnosti je to skupina, ktorá hrá rap a slová skôr recituje, ako spieva.
D. L., Spojené štáty
Ďakujeme Vám za upresnenie. Niektorí by samozrejme považovali skupinu, ktorá hrá rap iba za iný druh rockovej hudby. Nech už je to akokoľvek, kresťania si musia hudbu vyberať bez ohľadu na to, ako sa nazýva. — VYD.
Pobyt v nemocnici Ďakujem vám za výstižné a užitočné informácie v sérii článkov „Nemocnica — ako si počínať?“ (8. marca 1991) Rada by som dodala, že keď nie je situácia naliehavá a bola stanovená presná diagnóza, človek by sa mal predsa dozvedieť o svojej chorobe a jej liečení toľko, koľko len môže. Iba ak je človek dobre informovaný, môže sa správne rozhodnúť. V miestnej knižnici alebo aj v nemocničnej knižnici možno často nájsť užitočné informácie.
E. D., Spojené štáty
Narkolepsia Píšem vám, aby som vyjadrila svoje ocenenie za článok „Narkolepsia — chorobná spavosť“. (8. apríla 1991) Neviete si ani predstaviť, čo to pre mňa znamenalo, keď som videla, že túto chorobu uvádza aj medzinárodný časopis! Narkolepsia ma postihla, keď som mala 15 rokov. Teraz mám 77 rokov a mám ju ešte stále!
M. S., Anglicko
Priaznivo zapôsobila na mňa presnosť, s akou pisateľ vyvetlil túto chorobu, a pochopenie, s akým sa zaoberal touto témou. Prial by som si mať istotu, že všetky časopisy si osvojili takýto prístup. Postihnutým ste preukázali láskavosť, najmä tým, ktorí sa stretajú s nedostatkom porozumenia pre svoju chorobu.
P. J. H. S., Čestný tajomník
Združenia pre narkolepsiu, Veľká Británia
Farbosleposť Veľmi dlho som čakal na taký článok, aký vyšiel s názvom „Farbosleposť — zvláštna chyba“. (22. februára 1991) Pretože trpím farbosleposťou, vždy som vyvolával smiech a zvedavosť, keď som povedal, že moja krv je zelená, alebo že dúha má iba dve farby. Ale vďaka vášmu článku ma budú iní lepšie chápať. Dôverujem Jehovovi, že jedného dňa budem tiež môcť vidieť dúhu v plnej kráse jej farieb.
I. F. O., Brazília