Táranie — prečo je príťažlivé?

ČÍNSKY sa nazýva šén-tán; fínsky juoru; taliansky pettegolézzo; španielsky chisme. Áno, táranie je rozšírené všade. V niektorých jazykoch môže mať slovo táranie priamo negatívny význam a preto sa často spája so slovom zlomyseľné alebo škodlivé. V slovenčine slovo „táranie“ znamená v podstate „nepremyslene, nerozvážne hovoriť, veľa hovoriť“ o všedných veciach.

Ale aj taký všedný rozhovor často prerastie do škodlivého alebo škodoradostného tárania. Môže sa dokonca zmeniť na priame ohováranie, ktoré sa definuje ako „úmyselné šírenie nepravdy, lož, klebeta, osočovanie“, čím sa poškodzuje povesť iného človeka. Potom nie div, že staré príslovie hovorí: „Severný vietor prináša dážď a tajne ohovárajúci jazyk rozhnevanú tvár.“ — Príslovia 25:23, EvP.

Prečo sa nám potom táranie zdá také neodolateľné, také príťažlivé, hoci má moc uškodiť? A ako sa dá stanoviť hranica medzi neškodným rozhovorom a škodlivým táraním?

Rozhovor — výmena informácií

Rozhovor jestvuje z úplne jednoduchého dôvodu: ľudia sa zaujímajú o ľudí. Je teda prirodzené, že máme sklon hovoriť o iných ľuďoch. Antropológ Max Gluckman raz povedal: „Každý jeden deň, ba veľkú časť dňa, sa väčšina z nás zamestnáva rozprávaním. Domnievam sa, že ak by sme si chceli zaznamenať, ako využívame svoj čas, rozprávanie by bolo u niektorých na druhom mieste, hneď za prácou.“

Mierny a láskavý príležitostný rozhovor môže poslúžiť na výmenu užitočných informácií, ako určitý prostriedok na zachytenie najnovšieho diania. Môže obsahovať také neškodné veci ako, kto sa oženil, kto čaká rodinu, kto zomrel, alebo môže byť iba žartovným rozhovorom bez zlomyseľnosti.

Avšak takýto rozhovor príliš často vybočí zo správnych hraníc a dobrého vkusu. Skutočnosti sa prikrášľujú, zveličujú alebo prekrúcajú. Ponižovanie sa stáva predmetom žartovania. Súkromie sa zverejňuje. Vyzrádzajú sa dôverné veci. Povesť sa poškodzuje a ničí. Veci hodné chvály sú zatienené sťažnosťami, reptaním a neustálym kritizovaním. Je slabou útechou, že sa nemieni uškodiť tomu, o kom sa hovorí. Škodlivé táranie možno teda prirovnať k blatu, ktoré sa hádže na čistú stenu. Nemusí sa prilepiť, ale vždy zanechá špinavé škvrny.

Zaradiť sa

Ďalšou príčinou, prečo nás táranie môže tak priťahovať, je naša prirodzená túžba, aby nás aj iní mali radi a uznávali. „Pre tú či onú príčinu,“ napísali psychológovia John Sabini a Maury Silver, „cítite potrebu rozprávať; a táranie je príjemným, jednoduchým a všeobecne prijímaným spôsobom, ako uspokojiť túto potrebu.“ (Moralities of Everyday Life, Mravné zásady každodenného života) Do istej miery je teda zhovorčivosť užitočná, je spôsobom, ako sa zaradiť.

Problémom je to, že negatívne informácie vzrušujú ľudí omnoho viac ako pozitívne. Zdá sa, že niektorí majú radi otrasy spôsobené vzrušujúcimi a poburujúcimi správami. Táranie takto skutočne upútava pozornosť — čím odpornejšia alebo škandalóznejšia je pikantná novinka, tým lepšie. Zriedkavo sa prejaví záujem dokázať také šokujúce tvrdenia.

Táranie v oznamovacích prostriedkoch

Táranie sa viaže aj na ďalšiu ľudskú slabosť — na nadmernú zvedavosť. Milujeme tajomstvá. Páči sa nám, ak ich poznáme. Už v roku 1730, keď začal Benjamin Franklin písať rubriku klebiet pre noviny Pennsylvania Gazette, sa zistilo, že ľudia sú ochotní za klebety platiť.

Klebety v časopisoch naďalej prežívajú — a prosperujú. V Európe novinové stánky doslova oplývajú časopismi vykresľujúcimi príbehy kráľovských rodín, automobilových pretekárov a ďalších známych osobností. Jeden novinový článok preto nazval klebety veľkým obchodom.

Ale je užitočné, ak sme vtieravo zvedaví vzhľadom na to, čo sa deje v súkromí ľudských domovov, v spálňach a v mysliach ľudí? Môže byť zdravé čítanie a pozeranie materiálu, ktorý vedie k vzbudzovaniu chlipných túžob? Je zrejmé, že klebety v oznamovacích prostriedkoch zachádzajú vo zvedavosti za rozumné hranice.

„Jedna pani povedala“

Aj nepodložené fámy a nesprávne informácie poskytujú látku pre škodlivé táranie.

Nanešťastie, fáma často prináša trpké ovocie. Rôzne chýry neraz spôsobujú paniku, smrť a spustošenie. Spôsobenú škodu často ani nemožno vyčísliť. Jeden podnik so sieťou reštaurácií bojoval vyše roka s falošným chýrom, že v jeho hamburgeroch sú červíky. Spoločnosti vyrábajúcej prášky na pranie trvalo roky — a stálo ju to milióny dolárov — umlčať fámu, že symbolom spoločnosti je poznávací znak satana a že samotná spoločnosť je nejako spojená s uctievaním démonov.

Falošné správy spôsobujú najviac bolesti a škôd jednotlivcom. Avšak preto, že fantastické historky bývajú vzrušujúce, ľudia majú sklon rozširovať ich bez ohľadu na to, či sú pravdivé, a bez ohľadu na následky.

Zlomyseľné táranie — ohováranie

Zlomyseľné táranie čiže ohováranie — najničivejšia forma tárania, má často svoje korene v závisti a nenávisti. Grécke slovo pre „ohovárača“ je diabolos, slovo, ktoré je v Biblii preložené ako Diabol. (Zjavenie 12:9) Toto meno je výstižné, pretože Satan je veľkým ohováračom Boha. Niektorí hovoria o iných so zlým úmyslom, podobne ako Satan. Niekedy je motívom pomsta ako dôsledok ranených citov alebo žiarlivosti. V každom prípade takí ľudia podporujú svoje vlastné záujmy ničením dobrého mena iných.

Hoci zlomyseľné táranie čiže ohováranie je zrejme najviac hodné odsúdenia, zamestnávať sa akoukoľvek formou škodlivého tárania spôsobujúceho zámerne ťažkosti, je nemravné a nezodpovedné. Ako teda môže človek predchádzať tomu, aby sa neškodný rozhovor nezvrhol na škodlivé táranie?

[Obrázok na strane 5]

Priateľský rozhovor o iných často slúži na výmenu užitočných informácií a udržiava konverzáciu

[Obrázok na strane 6]

Škodlivé táranie je ako blato, ktoré sa hádže na čistú stenu. Nemusí sa prilepiť, ale vždy zanechá špinavé škvrny

[Obrázok na strane 7]

Niektorí ľudia tárajú preto, aby sa stali stredobodom pozornosti