Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo je také zlé na klebetení?

„Na našej strednej škole je to ako epidémia. Nemáme tu drogy, zbrane ani bitky — máme tu klebety. Je to veľký problém.“ — 16-ročná Michelle.a

NIEKTORÍ ľudia hovoria, že v tom nachádzajú potešenie. Iní hovoria, že je to ako jed. Neustále to k nám prúdi prostredníctvom časopisov, novín a televíznych programov. Je to tiež korením mnohých rozhovorov. Čo je to? Príležitostné rozprávanie o ľuďoch a o ich osobných záležitostiach, inak známe ako klebetenie.

Možno nič nezaujme našu pozornosť rýchlejšie ako slová: „Počuli ste už najnovšiu správu?“ To, čo nasleduje po týchto slovách, môže byť fakt alebo len výmysel — alebo možno z každého trochu. Tak či onak, pokušenie zapojiť sa do klebetenia môže byť silné. „Je také ťažké nestarať sa do záležitostí druhých ľudí,“ hovorí 17-ročná Lori. „Medzi tebou a tvojimi priateľmi je nevyslovený sľub, že keď sa dozvieš niečo pikantné, musíš im to povedať.“

Prečo to robíme

Prečo nás klebety tak priťahujú? Jedným dôvodom je, že človek je spoločenský tvor. Inými slovami, zaujíma sa o druhých ľudí. Je teda len prirodzené, že skôr či neskôr začne náš rozhovor smerovať k tomu, čo sa v poslednom čase udialo v živote priateľov a známych.

Je to zlé? Nie vždy. Neformálny rozhovor poskytne dosť často aj užitočné informácie, napríklad kto sa ide ženiť či vydávať, komu sa práve narodilo dieťa a kto je chorý. Aj kresťania v prvom storočí sa rozprávali o najnovšom dianí v živote spoluveriacich. (Efezanom 6:21, 22; Kolosanom 4:8, 9) Naozaj, príležitostný rozhovor o priateľoch a známych je neoddeliteľnou súčasťou spôsobu našej komunikácie a udržiavania zdravých vzťahov.

Osídla škodlivých rečí

Niekedy však rozhovor o živote druhých nie je podnecovaný záujmom o nich. Napríklad 18-ročná Deidra hovorí: „Ľudia klebetia preto, aby sa stali obľúbenými. Myslia si, že budú [obľúbení], keď poznajú nejaký príbeh, ktorý je lepší ako ten, ktorý im práve niekto povedal.“ Túžba zapôsobiť na druhých môže toho, kto klebetí, dohnať dokonca k tomu, že prekrúti fakty. „Ak poznáte príbeh, máte moc dotvárať ho,“ vysvetľuje 17-ročná Rachel. „Je to ako vaša predloha a môžete z nej urobiť taký abstraktný príbeh, aký len chcete.“

Nepravdivé klebety sú niekedy využívané ako prostriedok odplaty. „Raz som rozšírila falošnú správu o mojej priateľke,“ hovorí 12-ročná Amy. „Urobila som to preto, lebo ona povedala niečo o mne.“ Výsledok? „Najprv som si myslela: Fíha, ale som jej to odplatila.“ Ale Amy ďalej hovorí: „Čoskoro sa mi to vymklo z rúk a začala som sa oveľa viac trápiť tým, že som to urobila, než keby som bola hneď držala jazyk za zubami.“

Ako hovorí jedna odborníčka na duševné zdravie, je ľahké pochopiť, ako sa klebety môžu stať „podobnými ohňu, ktorý sa naozaj rýchlo vymyká spod kontroly“. (Porovnaj Jakuba 3:5, 6.) Keď sa to stane, môže to mať katastrofálne následky. Napríklad, čo ak sa rozšíri niečo, čo malo zostať dôverné? Alebo čo ak sú klebety nepravdivé a ich rozhlásením zničíš niekomu dobrú povesť? „Jeden z mojich priateľov začal rozširovať reči, že užívam drogy, čo nie je pravda,“ hovorí 12-ročný Bill. „Skutočne ma to zraňovalo.“

Umlčať zlomyseľné reči

Biblia oprávnene hovorí, že „smrť i život sú v moci jazyka“. (Príslovia 18:21) Áno, naše slová môžu byť nástrojom na budovanie alebo aj zbraňami na pustošenie. Je smutné, že mnohí dnes používajú svoj jazyk na ten druhý účel. Sú ako tí, ktorých opisoval žalmista Dávid, že si „naostrili svoj jazyk ako meč, ktorí namierili svoj šíp, trpkú reč, aby strieľali zo skrytých miest na niekoho bezúhonného“. — Žalm 64:2–4.

Tí, ktorí sa chcú páčiť Bohu, by nemali rozširovať nepravdivé správy, pretože Biblia hovorí, že „falošné pery sú Jehovovi niečím odporným“. (Príslovia 12:22) Úmyselne rozhlásiť alebo podávať ďalej informácie, o ktorých vieš, že sú nepravdivé, je luhaním a Biblia hovorí, že kresťania by mali ‚odložiť falošnosť‘ a ‚hovoriť každý pravdu so svojím blížnym‘. — Efezanom 4:25.

Preto skôr ako o niekom niečo povieš, polož si otázku: ‚Skutočne poznám fakty? Bude mať môj poslucháč následkom toho, čo poviem, o niekom horšiu mienku? Ak áno, z akej pohnútky to hovorím?‘ Pamätaj: Samotná skutočnosť, že je niečo pravdivé, ťa neoprávňuje rozširovať to — zvlášť ak táto informácia poškodí niečiu povesť.

A treba si položiť aj ďalšiu otázku: ‚Ako moje klebety ovplyvnia moju povesť?‘ Áno, klebetenie prezrádza niečo aj o tebe. Napríklad Kristen hovorí: „Ak si môžeš dovoliť tráviť toľko času hovorením o druhých, potom tvoj život určite nie je veľmi zaujímavý.“ Lisa zistila, že jej povesť klebetnice ju stála dôveru jej najbližšej priateľky. „Došlo to až tak ďaleko, že pochybovala, či mi môže dôverovať,“ hovorí. „Bolo to hrozné — musela som jej dokazovať, že sa môže na mňa spoľahnúť.“

Ak si známy ako klebetník, ľudia ťa môžu začať považovať za niekoho, kto ich pravdepodobne zraní, a už nebudú vyhľadávať tvoju spoločnosť. Jedno biblické príslovie hovorí: „Klebetník obchádza a hovorí tajnosti; nemaj nič spoločné s tým, koho ústa sú stále otvorené.“ (Príslovia 20:19, Beck) Ale vedel si, že ku škodlivým rečiam môžeš prispieť aj bez toho, že by si povedal čo len slovo?

Počúvanie — druhá strana klebetenia

Klebetenie si vyžaduje najmenej dvoch — toho, kto hovorí, a toho, kto počúva. Hoci ten, kto počúva, sa môže javiť ako menej vinný než ten, kto hovorí, Biblia sa na to pozerá inak. V Prísloviach 17:4 čítame: „Zločinec venuje pozornosť pere, ktorá ubližuje. Falšovateľ nakláňa ucho k jazyku, ktorý spôsobuje ťažkosti.“ Preto aj ten, kto počúva klebety, nesie veľkú zodpovednosť. „V určitých ohľadoch je ešte horšie počúvať klebety ako ich hovoriť,“ uvádza Stephen M. Wylen. Prečo je to tak? „Tým, že si dychtivým poslucháčom,“ pokračuje Wylen, „povzbudzuješ toho, kto hovorí, aby pokračoval.“

Teda čo by si mal urobiť, keď sa ti dostanú do uší škodlivé reči? Bez toho, aby si vyvolal dojem samospravodlivosti, môžeš jednoducho povedať: ‚Zmeňme tému‘ alebo ‚Necítim sa príjemne, keď o tom hovoríme. Koniec koncov, nie je tu, aby sa mohol brániť.‘

Ale čo ak sa budú ľudia od teba odťahovať, pretože sa odmietaš zapájať do ich rozhovorov? V určitom zmysle by to mohlo byť pre teba ochranou. Ako? Pamätaj, že ten, kto klebetí pred tebou o druhých, bude tiež pravdepodobne klebetiť pred druhými o tebe. Preto keď si budeš vytvárať blízke vzťahy s mladými či s dospelými, ktorí neočierňujú druhých tým, čo o nich hovoria, môžeš sa vyhnúť mnohému trápeniu. Wylen hovorí: „Bez ohľadu na stratu, ktorú utrpíš tým, že neklebetíš, čoskoro uvidíš, že si nič nestratil, len možnosť urobiť sa nešťastným. Nakoniec to bude pre teba výhodné, pretože si získaš povesť dôveryhodnej osoby.“

Ale čo je najdôležitejšie, získaš si dobré meno u Boha. Boh sa zaujíma o to, ako sa vyjadrujeme o druhých, pretože Ježiš Kristus upozorňoval: „Z každého neužitočného výroku, ktorý povedia ľudia, budú sa zodpovedať v Súdnom dni; lebo podľa svojich slov budeš vyhlásený za spravodlivého a podľa svojich slov budeš odsúdený.“ — Matúš 12:36, 37.

Je teda cestou múdrosti riadiť sa nabádaním apoštola Pavla: „Aby bolo vaším cieľom žiť v tichosti a starať sa o svoje záležitosti.“ (1. Tesaloničanom 4:11) Také konanie ti pomôže zachovať si dobrý vzťah k druhým i dobré postavenie pred Bohom.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 19]

„Najväčšie zariadenie na klebetenie na svete“

Počuli ste už najnovšiu správu? S príchodom elektronickej pošty, e-mailu, sa klebety teraz dostali do sveta vyspelej techniky. V skutočnosti spisovateľ Seth Godin nazýva e-mail „najväčším zariadením na klebetenie na svete“. Uznáva síce jeho užitočné stránky, no upozorňuje: „Niekto môže napísať niečo, čo môže byť skutočnosť alebo aj chybný údaj, a zrazu je do toho potenciálne zapojených tisíce ľudí.“

E-mail sa môže dostať k širokej verejnosti — a to rýchlo. Godin hovorí: „Je to prvá nová forma komunikácie, ktorá spája vážnosť a premyslenú myšlienku písaného textu s rýchlosťou a žiadosťou o okamžitú pozornosť telefonického hovoru.“ Ak posielaš e-mail, je teda múdre dbať na to, aby bol zámer tvojho posolstva jasný. A rozhodne nepotvrdené informácie neposielaj ďalej priateľom.

[Obrázky na strane 18]

Ten, kto klebetí pred tebou o druhých... bude tiež pravdepodobne klebetiť pred druhými o tebe