Svetová populácia — čo prinesie budúcnosť?
CHÁTRAJÚCE domy, nehygienické podmienky, nedostatok potravín a čistej vody, choroby, podvýživa — tieto a mnohé ďalšie útrapy sú každodennou skutočnosťou života prevažnej časti obyvateľstva zeme. Ako sme už videli, väčšine ľudí, ktorí žijú v takýchto podmienkach, sa nejako podarí vyrovnať sa s nimi a žijú ďalej svojím každodenným životom.
Čo však prinesie budúcnosť? Budú musieť ľudia ďalej znášať také neľútostné životné skutočnosti donekonečna? A navyše, ako je to so záhubou a skazou, ktorú predpovedajú vedci zaoberajúci sa problematikou životného prostredia, ako aj iní, a ktorá má nastať ako dôsledok neustáleho vzrastu populácie? Hovoria nám, že si špiníme svoje vlastné prostredie znečisťovaním vzduchu, vody a pôdy, teda toho, od čoho sme závislí. Poukazujú tiež na skleníkový efekt — na emisie plynov ako sú oxid uhličitý, metán, freóny (chladiace médiá a penivé prostriedky), ktoré spôsobujú otepľovanie atmosféry a zmeny v charaktere počasia na celej zemi, čo bude mať strašné následky. Povedie to nakoniec k zániku civilizácie? Preskúmajme bližšie niektoré rozhodujúce činitele.
Je na zemi príliš veľa ľudí?
Najprv uvažujme o tom, či bude vzrast svetovej populácie pokračovať donekonečna. Existuje nejaký ukazovateľ toho, dokedy bude pokračovať? Je zrejmou skutočnosťou, že svetová populácia vzrastá napriek úsiliu plánovať rodinu. Každoročný prírastok obyvateľstva predstavuje teraz asi 90 miliónov (toľko obyvateľov má Mexiko). Zdá sa, že niet žiadnej bezprostrednej vyhliadky zastaviť tento vzrast. Väčšina demografov sa však zhoduje v tom, že v budúcnosti sa nakoniec počet obyvateľstva ustáli. V mysli im však zostáva otázka: na akom počte a kedy?
Podľa predpokladov Fondu OSN pre činnosť v oblasti populácie môže svetová populácia dosiahnuť 14 miliárd, kým sa konečne ustáli. Ďalší odborníci však odhadujú, že môže vyvrcholiť medzi 10 a 11 miliardami. Akokoľvek to už bude, ostávajú tieto závažné otázky: Bude tu príliš veľa ľudí? Bude na zemi dostatok miesta pre dvojnásobok až trojnásobok dnešného počtu obyvateľstva?
Zo štatistického hľadiska by 14 miliárd ľudí predstavovalo priemerne 104 osôb na kilometer štvorcový. Ako sme už videli, hustota obyvateľstva v Hongkongu je 5 592 osôb na kilometer štvorcový. V Holandsku je v súčasnosti hustota obyvateľstva 430 a v Japonsku 327 osôb na kilometer štvorcový, a pritom sú to krajiny, ktoré majú nadpriemernú životnú úroveň. Je jasné, že ak by aj svetová populácia vzrástla do predpokladanej výšky, počet ľudí nie je problémom.
Bude dostatok potravín?
Ako to bude potom so zásobovaním potravinami? Môže zem vyprodukovať dostatok potravy pre nasýtenie 10 alebo 14 miliárd ľudí? Je zrejmé, že súčasná svetová produkcia potravín nestačí pre takéto množstvo obyvateľov. Často počúvame správy a hladomoroch, podvýžive a o smrti vyhladovaním. Znamená to, že v súčasnosti nedopestujeme dostatok potravín pre obyvateľstvo zeme, nehovoriac už o jeho dvojnásobku či trojnásobku?
Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože záleží na tom, čo znamená „dostatok“. Zatiaľ čo stámilióny ľudí v najchudobnejších krajinách sveta nemôžu dostať toľko potravy, aby mali aspoň minimum pre zdravú výživu, ľudia v bohatých priemyselných krajinách trpia následkami príliš sýtej stravy — mozgovými porážkami, niektorými druhmi rakoviny, chorobami srdca a tak ďalej. Aký to má vplyv na situáciu v produkcii potravín? Podľa jedného prepočtu je potrebných 5 kilogramov obilnín na vyprodukovanie jedného kilogramu hovädzieho mäsa. Dôsledkom toho je skutočnosť, že štvrtina obyvateľov sveta, ktorá je mäso, skonzumuje takmer polovicu svetovej produkcie obilnín.
Čo sa týka celkového množstva produkovaných potravín, všimnime si, čo hovorí kniha Bread for the World (Chlieb pre svet): „Ak by sa súčasná svetová produkcia potravín rozdelila rovnomerne medzi ľudí na celom svete, a to s minimálnymi stratami, bolo by dosť pre všetkých. Možno dosť len tak-tak, ale dosť.“ Toto tvrdenie bolo publikované v roku 1975, teda pred vyše 15 rokmi. Aká je situácia dnes? Podľa Inštitútu pre svetové zdroje „za posledné dve desaťročia svetová produkcia potravín vzrástla natoľko, že prevyšuje potrebu. Výsledkom bolo to, že v posledných rokoch ceny hlavných potravinových produktov klesli na reálnu úroveň.“ Z ďalších štúdií vyplýva, že ceny za potraviny, ako je ryža, kukurica, sója a ďalšie obilniny, klesli za toto obdobie o polovicu, ba i viac.
To v zásade znamená, že problém potravy nie je ani tak v množstve produkcie, ako v množstve spotreby a v stravovacích návykoch. Novou genetickou technológiou boli objavené spôsoby, ako získať nové odrody ryže, pšenice a ďalších obilnín, ktoré môžu zdvojnásobiť súčasnú produkciu. Mnoho znalostí v tejto oblasti sa však sústreďuje na plodiny, ktoré prinášajú rýchly zisk, ako je tabak a paradajky, a slúžia skôr na uspokojenie chuti bohatých, než na naplnenie žalúdkov chudobných.
Ako je to so životným prostredím?
Ľudia, ktorí pozorne sledujú túto problematiku, si stále viac začínajú uvedomovať, že vzrast populácie je iba jedným z faktorov predstavujúcich hrozbu pre blaho ľudstva v budúcnosti. Paul a Anne Ehrlichovi napríklad predkladajú v knihe The Population Explosion (Populačná explózia) návrh, že účinok ľudskej činnosti na životné prostredie možno vyjadriť touto jednoduchou rovnicou: Účinok = počet obyvateľov × úroveň blahobytu × vplyv súčasnej technológie na životné prostredie.
Títo autori tvrdia, že podľa tohto hodnotenia sú krajiny ako Spojené štáty preľudnené, nie však preto, že by mali príliš veľa obyvateľov, ale preto, že úroveň ich blahobytu je závislá od vysokej spotreby prírodných zdrojov a od technológií, ktoré si vynucujú tažkú daň na životnom prostredí.
Zdá sa, že ďalšie štúdie to potvrdzujú. Noviny The New York Times citujú ekonóma Daniela Hamermesha, ktorý povedal, že ‚emisie spôsobujúce skleníkový efekt väčšmi súvisia s intenzitou hospodárskej činnosti než s počtom ľudí, ktorí produkujú emisie. Jeden Američan vyprodukuje priemerne 19-krát viac oxidu uhličitého ako Ind. A je celkom možné, že napríklad ekonomicky prosperujúca Brazília s pomalým vzrastom populácie by spálila svoje tropické pralesy rýchlejšie, ako vyčerpaná Brazília s rýchlym vzrastom populácie.‘
V podstate k tomu istému záveru prišiel Alan Durning z Worldwatch Institute, ktorý si všimol: „Najbohatšia miliarda obyvateľov sveta vytvorila formu civilizácie takú nenásytnú a márnotratnú, že planéta je ohrozená. Spôsob života tejto spoločenskej smotánky, ktorá sa vozí v autách, je bifteky, pije nápoje s bublinkami a odhadzuje veci po jednorázovom použití, vytvára ekologickú hrozbu, ktorej závažnosť sa nedá porovnať s ničím, azda iba so vzrastom populácie.“ Pán Durning poukazuje na to, že táto „najbohatšia pätina“ ľudstva produkuje takmer deväť desatín freónov a viac než polovicu ďalších plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a ohrozujú životné prostredie.
Skutočný problém
Zo skutočností, ktoré boli doteraz uvedené, je zjavné, že pripisovať vinu za strasti, ktorým dnes ľudstvo čelí, iba vzrastu populácie, znamená nevystihnúť skutočnú príčinu. Problém, pred ktorým stojíme, teda nespočíva v tom, že bude na zemi nedostatok miesta, alebo v neschopnosti zeme vyprodukovať dostatok potravín pre zdravú výživu všetkých obyvateľov, alebo že sa čoskoro vyčerpajú jej prírodné zdroje. To sú iba príznaky. Skutočný problém tkvie v tom, že čím ďalej, tým viac ľudí sa stále usiluje o vyššiu úroveň hmotnej spotreby bez toho, že by uvažovali nad následkami svojho konania. Táto nenásytná túžba mať viac, si vyberá takú veľkú daň na našom životnom prostredí, že hranice únosnosti pre zem budú rýchlo prekročené. Inými slovami, základný problém nie je ani tak v počte obyvateľov, ako v ľudskej povahe.
Pisateľ Alan Durning to vysvetľuje takto: „V krehkej biosfére môže závisieť konečný osud ľudskej rodiny od toho, či dokážeme pestovať hlbší zmysel pre skromnosť založený na rozšírenej mravnej zásade, ktorá tkvie v obmedzovaní spotreby a v nachádzaní nehmotného bohatstva.“ Je to správne poňatie, ale je nutné sa spýtať, či je pravdepodobné, že ľudia budú všade dobrovoľne pestovať skromnosť, obmedzovať spotrebu a usilovať sa o nehmotné bohatstvo? Sotva. Usudzujúc podľa nestriedmeho a pôžitkárskeho spôsobu života, ktorý dnes prevláda, je možné očakávať skôr opak. Zdá sa, že väčšina ľudí dnes žije podľa hesla: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ — 1. Korinťanom 15:32.
Ak si aj dosť ľudí uvedomí skutočnosti a začnú meniť svoj spôsob života, ešte stále by sme neboli schopní v blízkej budúcnosti zvrátiť tento trend. Dosvedčujú to mnohé skupiny aktivistov, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie, a rôzne alternatívne spôsoby života, ktoré sa za tie roky objavili. Niektorým z nich sa podarilo dostať na titulné stránky novín; mali však skutočný vplyv na správanie takzvaného hlavného prúdu spoločnosti? Sotva. Teda v čom väzí problém? V tom, že celý systém — obchodný, kultúrny i politický — smeruje k podpore koncepcie, že všetko rýchlo zastaráva, a k podpore stáleho rastu spotreby a odhadzovania použitých vecí. V tom nemôže nastať žiadna zmena bez dôkladnej rekonštrukcie od samotných základov. A to by si vyžadovalo masovú prevýchovu ľudstva.
Jestvuje radostná budúcnosť?
Situáciu možno prirovnať k rodine, ktorá žije v zariadenom a dobre vybavenom dome, ktorý jej poskytol nejaký dobrodinec. Aby sa cítili úplne ako doma a boli spokojní, smú používať všetko zariadenie v dome. Čo by sa stalo, keby rodina začala ničiť nábytok, vytrhávať podlahu, rozbíjať okná, upchávať odtoky vody, preťažovať elektrickú sieť, skrátka, keby hrozilo, že dom úplne zničí? Pozeral by sa majiteľ na to iba nečinne a nič by neurobil? Zrejme nie. Nepochybne by podnikol kroky, aby vysťahoval takýchto nájomníkov zo svojho majetku, a potom by ho zrenovoval do náležitého stavu. Nikto by nepovedal, že takýto postup je neoprávnený.
Ako je to teda s ľudskou rodinou? Nepodobáme sa nájomníkom, ktorí žijú v dobre zariadenom a nádherne vybavenom dome, ktorý poskytol Stvoriteľ, Boh Jehova? Áno, podobáme, tak ako o tom napísal žalmista: „Jehovovi patrí zem a to, čo ju napĺňa, úrodná zem i tí, ktorí na nej bývajú.“ (Žalm 24:1; 50:12) Boh nám zaobstaral nielen všetko potrebné k životu — svetlo, vzduch, vodu a potravu — ale poskytuje nám to tiež vo veľkej hojnosti a rôznorodosti, aby sme sa tešili zo života. Ako sa však ľudstvo správalo v postavení nájomníkov? Nanešťastie, nie veľmi dobre. Doslovne ničíme svoj krásny domov, v ktorom žijeme. Čo urobí majiteľ, Boh Jehova?
‚Privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘ — práve to Boh urobí! (Zjavenie 11:18) A ako to urobí? Biblia odpovedá: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ — Daniel 2:44.
Čo môžeme očakávať pod vládou Božieho kráľovstva, ktoré bude trvať navždy? V slovách proroka Izaiáša dostávame možnosť nazrieť vopred do budúcnosti:
„A istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť. Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk. Nebudú sa lopotiť nadarmo, ani nebudú rodiť pre nepokoj, lebo sú potomstvom vytvoreným z Jehovových požehnaných a ich potomkovia s nimi.“ — Izaiáš 65:21–23.
Aká krásna budúcnosť čaká ľudstvo! V novom svete, ktorý vytvorí Boh, nebudú už ľudstvo sužovať problémy s bývaním, potravou, vodou, zdravím a zanedbanosťou. Nakoniec bude môcť poslušné ľudstvo pod Božím vedením naplniť zem a podmaniť si ju bez hrozby preľudnenia. — 1. Mojžišova 1:28.
[Rámček na strane 13]
Prečo sú potraviny často také drahé?
Hoci výrobná cena potravín klesá, bežná skúsenosť je, že ceny potravín rastú. Prečo? Jednou jednoduchou príčinou je urbanizácia. Aby sa nasýtili množstvá ľudí v neustále rastúcich mestách na celom svete, potraviny sa musia prepravovať na veľké vzdialenosti. Napríklad v Spojených štátoch „cestuje sústo potravy 2 100 kilometrov, kým sa dostane z poľa na tanier spotrebiteľa“, hovorí sa v štúdii Worldwatch Institute. Spotrebiteľ musí zaplatiť nielen za potraviny, ale aj za skryté náklady na ich spracovanie, balenie a dopravu.
[Nákres na strane 10]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Atmosféra zeme zachytáva teplo zo slnka. Ale vytvorené teplo, prenášané infračerveným žiarením, nemôže jednoducho uniknúť pre plyny spôsobujúce skleníkový efekt, a tak prispieva k otepľovaniu povrchu zeme
Plyny spôsobujúce skleníkový efekt
Unikajúce žiarenie
Zachytené infračervené žiarenie
[Obrázky na strane 12]
Na vyprodukovanie jedného kilogramu hovädzieho mäsa na bifteky je potrebných päť kilogramov obilnín. Takto štvrtina svetovej populácie, ktorá je mäso, spotrebuje takmer polovicu svetovej produkcie obilnín