Tolerancia — z jedného extrému do druhého

NÁDHERNÁ scenéria údolia Kašmíru podnietila jedného filozofa 16. storočia k vyhláseniu: „Ak je niekde raj, tak je to tu!“ Určite nemal žiadnu predstavu o tom, čo sa v tejto časti sveta neskôr stane. Za posledných päť rokov tu bolo v bojoch medzi separatistami a indickou armádou zabitých najmenej 20 000 ľudí. Nemecké noviny Süddeutsche Zeitung túto oblasť teraz opisujú ako „údolie sĺz“. Údolie Kašmíru predstavuje jednoduché, no cenné poučenie: Intolerancia môže zničiť možný raj.

Čo znamená byť tolerantný? Podľa slovníka Collins Cobuild English Language Dictionary „ak ste tolerantný, umožňujete ľuďom mať vlastný postoj či názory, alebo im umožňujete správať sa určitým spôsobom, a to aj vtedy, ak s tým nesúhlasíte a neschvaľujete to“. Aká vynikajúca vlastnosť, ktorú by sme mali prejavovať! Iste sa cítime príjemne s ľuďmi, ktorí rešpektujú naše názory a postoje, aj keď sa líšia od ich názorov a postojov.

Od tolerancie k fanatizmu

Opakom tolerancie je intolerancia, ktorá má niekoľko stupňov. Intolerancia sa môže začať úzkoprsým neschvaľovaním správania niekoho iného alebo spôsobu, ako niečo robí. Úzkoprsosť dusí radosť zo života a zatvára myseľ pred novými myšlienkami.

Napríklad striktný človek sa môže vyhýbať živému nadšeniu dieťaťa. Nejaký mladý človek sa môže nudiť, keď niekto starší starostlivo uvažuje, ako niečo urobiť. Ak požiadame opatrného človeka, aby spolupracoval s niekým, kto má rád dobrodružstvo, mohlo by to u oboch viesť k podráždeniu. Prečo sa niekto niečomu vyhýba, prečo niekoho niečo nudí či dráždi? Pretože v každom z týchto prípadov je pre niekoho ťažké tolerovať postoj alebo správanie toho druhého.

Keď sa intolerancia rozvinie, môže úzkoprsosť vyústiť do predsudkov, čo je averzia k nejakej skupine, rase alebo náboženstvu. Ešte silnejší než predsudky je fanatizmus, ktorý sa môže prejaviť prudkou nenávisťou. Jeho následkom je utrpenie a krviprelievanie. Zamyslite sa nad tým, k čomu viedla intolerancia v čase križiackych výprav! Aj dnes je intolerancia jedným z činiteľov v konfliktoch v Bosne, Rwande a na Strednom východe.

Tolerancia si vyžaduje vyrovnanosť; a udržiavať si správnu vyrovnanosť nie je ľahké. Sme ako kyvadlo hodín, ktoré sa kýva z jednej strany na druhú. Niekedy prejavujeme príliš málo tolerancie, inokedy príliš veľa.

Od tolerancie k nemravnosti

Je možné byť nadmerne tolerantný? Americký senátor Dan Coats vo svojom prejave v roku 1993 opísal „spor o tom, čo tolerancia znamená a ako sa prejavuje“. Čo mal na mysli? Senátor nariekal, že v mene tolerancie niektorí „opustili vieru v morálnu pravdu — v dobro a zlo, v správne a nesprávne“. Takíto ľudia si myslia, že spoločnosť nemá právo posudzovať, čo je správne a čo nesprávne konanie.

Britský politik lord Hailsham v roku 1990 napísal, že „najúhlavnejším nepriateľom morálky nie je ateizmus, agnosticizmus, materializmus, chamtivosť a ani žiadna z ďalších uznávaných príčin. Pravým nepriateľom morálky je nihilizmus, viera, celkom doslovne, v nič.“ Obyčajne ak neveríme v nič, nemáme žiadne normy vhodného správania a všetko možno tolerovať. Ale je správne tolerovať každý spôsob konania?

Riaditeľ jednej dánskej strednej školy si myslí, že nie. Začiatkom sedemdesiatych rokov napísal do novín článok, v ktorom sa sťažoval na reklamy pornografických podujatí v tlači, kde je zobrazovaný pohlavný styk medzi zvieratami a ľuďmi. Keďže Dánsko je „tolerantné“, tieto reklamy boli povolené.

Problémy jednoznačne vznikajú vtedy, keď sa prejavuje príliš málo tolerancie, ale aj vtedy, keď sa jej prejavuje príliš veľa. Prečo je ťažké vyhnúť sa extrémom a udržať si správnu vyrovnanosť? Prečítajte si láskavo nasledujúci článok.

[Obrázok na strane 3]

Prehnané reakcie na chyby detí môžu deťom škodiť

[Obrázok na strane 4]

Tolerovanie úplne všetkého, čo deti robia, ich nepripraví na zodpovednosti v živote