Tolerantnosť

SITUÁCIA VO SVETE:

Dnes vo svete vládne neznášanlivosť a je rozdúchavaná takými vecami, ako sú rasové a etnické predsudky, nacionalizmus, kmeňové rozdiely a náboženský extrémizmus.

ČO HOVORÍ BIBLIA:

Keď bol Ježiš Kristus na zemi, stretával sa s netolerantnosťou na každom kroku. Medzi Židmi a Samaritánmi vládla hlboko zakorenená nenávisť. (Ján 4:9) Ženy boli považované za menejcenné. A židovskí náboženskí vodcovia pohŕdali obyčajnými ľuďmi. (Ján 7:49) No Ježiš sa tak nesprával. „Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi,“ povedali o ňom jeho nepriatelia. (Lukáš 15:2) Ježiš bol láskavý, zhovievavý a tolerantný, lebo neprišiel na zem súdiť ľudí, ale duchovne im pomôcť. K takémuto správaniu ho motivovala v prvom rade láska. (Ján 3:17; 13:34)

Kľúčom k tolerantnosti je láska, pretože nám pomáha chápať druhých ľudí napriek tomu, že robia chyby a majú odlišné povahové črty. V Kolosanom 3:13 sa píše: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“

„Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ ​(1. Petra 4:8)

SITUÁCIA VO SVETE:

Väčšina krajín očakáva, že jej občania budú dodržiavať zákony, a to so sebou logicky prináša určité obmedzenia.

ČO HOVORÍ BIBLIA:

„[Láska] sa nespráva neslušne.“ ​(1. Korinťanom 13:5) Hoci Ježiš bol príkladom tolerantného človeka, neschvaľoval nemorálnosť, pokrytectvo a iné formy zlého správania, ale odvážne ich odsudzoval. (Matúš 23:13) Povedal: „Kto robí hanebné veci, nenávidí svetlo [pravdy].“ ​(Ján 3:20)

Apoštol Pavol napísal: „Sprotivte si to, čo je zlé, lipnite k tomu, čo je dobré.“ ​(Rimanom 12:9) Pavol podľa týchto slov aj žil. Napríklad keď sa istí kresťania židovského pôvodu odťahovali od nežidovských kresťanov, tak Pavol, hoci bol Žid, láskavo, ale pevne týchto kresťanov pokarhal. (Galaťanom 2:11–14) Uvedomoval si, že „Boh nie je predpojatý“, a preto nebude tolerovať rasové predsudky vo svojom ľude. (Skutky 10:34)

Jehovovi svedkovia považujú Bibliu za svoju normu mravných zásad. (Izaiáš 33:22) Vo svojich radoch netolerujú žiadnu skazenosť. Kresťanský zbor musí zostať čistý a nie je v ňom miesto pre tých, ktorí nežijú podľa Božích noriem. Preto poslúchajú jasný biblický pokyn: „Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.“ ​(1. Korinťanom 5:11–13)

„Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé.“ ​(Žalm 97:10)

ČOMU MNOHÍ VERIA:

Zlo tu bude vždy, lebo ľudia sú zlí.

ČO HOVORÍ BIBLIA:

Prorok Habakuk v modlitbe Bohu Jehovovi povedal: „Prečo mi dávaš vidieť to, čo škodí, a stále iba hľadíš na ťažkosti? A prečo je predo mnou plienenie a násilie a prečo sa vyskytujú hádky a prečo sa vedie spor?“ ​(Habakuk 1:3) Habakuk bol znepokojený správaním ľudí okolo seba, ale Boh mu sľúbil, že skazených ľudí bude brať na zodpovednosť, a uistil ho, že tento sľub „sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ ​(Habakuk 2:3)

Kým nastane čas, aby Jehova svoj sľub splnil, zlí ľudia majú možnosť zmeniť sa. „‚Či mám vôbec nejaké potešenie zo smrti niekoho zlého,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ‚a nie z toho, aby sa odvrátil od svojich ciest a naozaj zostal nažive?‘“ ​(Ezechiel 18:23) Tí, ktorí prestanú so zlým konaním a dajú svoj život do súladu s Božou vôľou, sa do budúcnosti môžu pozerať s istotou. V Prísloviach 1:33 čítame: „Ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“

„Ešte chvíľku a zlého už nebude... Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ ​(Žalm 37:10, 11)