Via Egnatia — cesta, ktorá prispela k rozmachu
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU
ROKU 50 n. l. jedna skupina kresťanských misionárov po prvý raz vkročila na európsku pôdu. Prišli preto, že zareagovali na pozvanie, ktoré dostal apoštol Pavol vo videní: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“ (Skutky 16:9) Posolstvo o Ježišovi Kristovi, ktoré Pavol a jeho spoločníci priniesli, malo na Európu závažný vplyv.
Pri šírení kresťanstva v Macedónii veľmi pomohla Via Egnatia, dláždená rímska cesta. Keď sa misionári vylodili v prístave Neapolis (dnes Kavalla v Grécku) na severnom pobreží Egejského mora, zrejme cestovali ďalej po tejto ceste do Filipi, hlavného mesta oblasti Macedónie. Táto cesta viedla ďalej do Amfipolisu, Apollonie a Tesaloniky, kde sa Pavol a jeho spoločníci na svojej ceste zastavili. — Skutky 16:11–17:1.
Niektoré úseky tejto starovekej cesty sa zachovali až doteraz a v súčasnosti sa ešte denne používajú. Teraz sa plánuje postavenie modernej diaľnice, ktorá bude sledovať trasu starovekej cesty a bude mať ten istý názov.
Kto však vybudoval pôvodnú cestu? Kedy bola postavená a na aký účel?
Prečo bola potrebná
Ako Rím pokračoval vo svojej expanzii na východ, roku 146 pred n. l. sa Macedónia stala rímskou provinciou. Získaním Macedónie však vznikla pre ríšu nová potreba — možnosť rýchle umiestniť na novonadobudnuté územie vojská. Via Appia čiže Appiova cesta na talianskom polostrove spájala už Rím s juhovýchodným pobrežím Jadranského mora. Ale teraz Rímska ríša potrebovala podobnú cestu na Balkánskom polostrove, a tak sa zrodila Via Egnatia. Bola nazvaná podľa hlavného inžiniera projektu, rímskeho prokonzula Gnaia Egnatia.
Via Egnatia sa začínala v prístavnom meste Dyrrachium v provincii Illýria (dnes Durrës v Albánsku) a viedla až do starovekej Byzancie (Istanbul, Turecko), čo bola vzdialenosť vyše 800 kilometrov. Stavba sa začala roku 145 pred n. l. a trvalo asi 44 rokov, kým bola dokončená. Ako sa predpokladalo, čoskoro sa Via Egnatia stala veľmi užitočným prostriedkom rímskej expanzionistickej politiky na Východe.
Náročný terén na stavbu cesty
Terén bol však na výstavbu cesty náročný. Prvý úsek cesty napríklad vedie k Ochridskému jazeru a pokračuje po jeho severnom okraji. Potom sa cesta kľukatí horskými priesmykmi a ide ďalej na východ cez nehostinný terén plný jám, holých vrchov a údolných rovín čiastočne pokrytých jazerami, a napokon sa dostáva na centrálnu Macedónsku nížinu.
K mestu Tesalonika vedie cesta rovnou a otvorenou krajinou. Ale terén na východnej strane mesta je kopcovitý. Via Egnatia sa kľukatí týmito kopcami a klesá do údolia, kde sa nachádzajú jazerá so sotva rozoznateľnými močaristými brehmi. Pokračuje ďalej a vinie sa cez údolia a močiare, kým nedosiahne staroveké mesto Neapolis.
Odtiaľ pokračuje smerom na východ, vedie popri pobreží Egejského mora a prechádza do oblasti Trákie. Na svojom poslednom úseku je cesta pomerne priama a vedie zväčša po rovine do svojho cieľa, do Byzancie.
Slúžila svojmu účelu
Via Egnatia bola najpriamejšou a najvhodnejšou spojnicou medzi Rímom a územím, ktoré Rimania dobyli východne od Jadranského mora. V macedónskych mestách umožnila vytvorenie rímskych komunít a silne ovplyvnila ekonomický, demografický a kultúrny rozvoj tejto oblasti. Umožňovala ľahkú prepravu medi, asfaltu, striebra, rýb, oleja, vína, syrov a iného tovaru.
Prosperita plynúca z takého obchodu spôsobila, že niektoré mestá pri tejto ceste, napríklad Tesalonika a Amfipolis, patrili k najväčším mestám na Balkáne. Najmä z Tesaloniky vyrástlo dôležité obchodné centrum s prekvitajúcou umeleckou a kultúrnou činnosťou. Je pravda, že náklady na údržbu tejto cesty museli čiastočne platiť obce, ktorými prechádzala. Ale tieto obce mali zase veľký úžitok z medzinárodného obchodu.
Úloha pri šírení kresťanstva
Via Egnatia však priniesla ľuďom žijúcim v tejto oblasti úžitok, ktorý oveľa prevyšoval hmotnú prosperitu. Zoberme si napríklad zámožnú obchodníčku Lýdiu. Bývala vo Filipi — v meste, ktoré ako prvé v Európe počulo Pavlovo kázanie dobrého posolstva. Po vylodení v Neapolise roku 50 n. l. cestoval apoštol Pavol so svojimi spoločníkmi po ceste Via Egnatia 16 kilometrov na severozápad do Filipi.
„V sabate sme vyšli za bránu k rieke,“ napísal Lukáš, „kde je miesto modlitby, ako sme sa nazdávali. Posadali sme si a hovorili sme ženám, ktoré sa zišli.“ Medzi ženami, ktoré Pavla počúvali, bola Lýdia. Ešte v ten deň sa ona i jej domácnosť stali veriacimi. — Skutky 16:13, 14.
Pavol a jeho spoločníci pokračovali cestou Via Egnatia z Filipi cez Amfipolis a Apolloniu do Tesaloniky; dovedna prešli asi 120 kilometrov. (Skutky 17:1) Na kázanie dobrého posolstva v Tesalonike využil Pavol sabatné zhromaždenie Židov v miestnej synagóge. A tak sa niektorí zo Židov, ako aj veľké množstvo Grékov stali veriacimi. — Skutky 17:2–4.
Podobne i dnes Jehovovi svedkovia v Albánsku a Grécku používajú časti tej istej cesty, aby sa dostali k ľuďom žijúcim na týchto územiach. Ich cieľom je šíriť dobré posolstvo o Božom Kráľovstve práve tak, ako to robil apoštol Pavol a jeho spoločníci misionári. (Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8) Vskutku, Via Egnatia je rímska cesta, ktorá prispela k duchovnému rozmachu v 1. storočí a na tento účel slúži aj v tomto 20. storočí!
[Mapy na stranách 16, 17]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
BRITÁNIA
EURÓPA
AFRIKA
BALKÁNSKY POLOSTROV
MACEDÓNIA
GRÉCKO
Dyrrachium, Illýria (DURRËS, Albánsko)
Tesalonika
Apollonia
Amfipolis
Filipi
Neapolis (Kavalla)
Byzancia (Istanbul)
ČIERNE MORE
MARMARSKÉ MORE
TRÁKIA
EGEJSKÉ MORE
Troada
TURECKO
[Prameň ilustrácie na strane 16]
Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.
[Obrázok na strane 16]
Na ceste do Neapolisu
[Obrázok na strane 17]
Na ceste do Filipi