Mosty — čo by sme si bez nich počali?

„Chváľ most, po ktorom si prešiel.“ — George Colman, anglický dramatik 19. storočia.

KEDY ste naposledy prešli po moste? Všimli ste si to vôbec? Milióny ľudí prechádzajú po mostoch každý deň. Jednoducho ich berieme ako samozrejmosť. Kráčame, vezieme sa a šoférujeme po nich alebo pod nimi možno bez toho, aby sme tomu venovali pozornosť. Ale čo ak by tam neboli?

Už tisíce rokov môžu ľudia a zvieratá prechádzať inak neschodným terénom, či už ho tvoria rieky, rokliny alebo priepasti, a to vďaka rozmanitým druhom mostov. Niektoré mestá je ťažké predstaviť si bez ich mostov — Káhira, Londýn, Moskva, New York, Sydney a mnoho ďalších. Áno, mosty majú dávnu minulosť.

Mosty minulosti

Pred vyše 2500 rokmi postavila babylonská kráľovná Nitokris most cez rieku Eufrates. Prečo? Grécky historik Herodotos odpovedá: „[Babylon] bol touto riekou rozdelený na dve časti. Keď chcel človek za vlády predchádzajúcich kráľov prejsť z jednej z týchto častí do druhej, musel sa preplaviť člnom; čo muselo byť, podľa mňa, veľmi nepohodlné.“ Nitokris postavila most cez jednu z najslávnejších riek staroveku, použijúc na stavbu brvná, pálené tehly a kamenné bloky a miesto malty železo a olovo.

Mosty niekedy ovplyvňujú chod dejín. Keď sa perzský kráľ Dárius Veľký vydal na vojnové ťaženie proti Skýtom, chcel ísť podľa možnosti najrýchlejšou cestou po súši z Ázie do Európy. To znamenalo viesť armádu 600 000 mužov cez úžinu Bospor. Pre hustú hmlu a zradné prúdy bolo nebezpečné plaviť sa cez túto úžinu člnmi, a tak Dárius člny nadviazal a vytvoril plávajúci pontónový most dlhý 900 metrov. Dnes už nemusíte pri prechode cez túto úžinu vynakladať toľko úsilia ako Dárius. Ak použijete istanbulské mosty cez Bospor v Turecku, túto cestu môžete autom absolvovať za menej než dve minúty.

Ak študujete Bibliu, azda môžete uvažovať o istej udalosti, keď bol chod dejín ovplyvnený tým, že most chýbal. Spomeňte si, čo sa stalo, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor obliehal ostrovné mesto Týrus. Trinásť rokov sa pokúšal toto mesto dobyť, ale nepodarilo sa mu to, čiastočne preto, lebo medzi ostrovom a pevninou nebol most. (Ezechiel 29:17–20) Ostrovné mesto nebolo dobyté ešte ďalších tristo rokov, kým Alexander Veľký nepostavil násyp z pevniny na ostrov.

V prvom storočí ‚všetky cesty viedli do Ríma‘, ale aby Rimania spojili ríšu dokopy, potrebovali mosty práve tak ako cesty. Rímski stavitelia postavili z kameňov, z ktorých každý vážil až osem ton, klenuté mosty, ktoré boli skonštruované tak šikovne, že niektoré z nich ešte po vyše dvetisíc rokoch stále stoja. Ich akvadukty a viadukty boli vlastne tiež mostami.

V stredoveku mosty niekedy slúžili ako pevnosti. V roku 944 n. l. Sasi postavili v Londýne drevený most cez Temžu na obranu pred útokmi Dánov. Takmer o tristo rokov bol tento drevený most nahradený mostom Old London Bridge (Starý londýnsky most), presláveným v dejinách i v básňach.

Odkedy kráľovná Alžbeta I. nastúpila na anglický trón, Old London Bridge už nebol len kamennou pevnosťou. Priamo na moste boli postavené budovy. Obchody boli na mostovke. A na vyšších podlažiach? Tie slúžili ako byty pre bohatých obchodníkov, ba aj pre členov kráľovského dvora. London Bridge sa stal strediskom londýnskeho spoločenského života. Nájomné, ktoré sa vyberalo za obchody a bývanie, pomáhalo hradiť náklady na údržbu mosta; a London Bridge bol aj mýtnym mostom!

Zatiaľ čo Európania usilovne stavali mosty z dreva a kameňa, juhoamerickí Inkovia ich robili z lán. Príkladom je známy most v San Luis Rey, ktorý sa klenie ponad rieku Apurímac v Peru. Inkovia splietli vlákna istej rastliny dokopy, a tak vytvorili laná hrubé ako telo človeka. Tieto laná uchytili na kamenné piliere a potom ich napli naprieč cez rieku. Laná na oboch koncoch zaistili a zavesili na ne plochu z drevených dosák, čím vytvorili mostovku. Skupiny, ktoré mali na starosti údržbu, obnovovali laná každé dva roky. Tieto mosty boli tak dobre skonštruované a udržiavané, že vydržali až päťsto rokov!

Mosty a naše meniace sa potreby

Mosty musia odolávať zemetraseniam, silným vetrom a zmenám teploty. Ako vidno, ešte v nedávnej minulosti stavitelia používali na stavbu mostov drevo, tehly alebo kamene. Keď sa koncom 19. storočia začal používať automobil, existujúce mosty museli byť zlepšené a zväčšené, aby vyhovovali ťažším dopravným prostriedkom.

Aj vynájdenie parnej lokomotívy dalo podnet na výstavbu a konštruovanie mostov. Väčšina výhodných železničných tratí často viedla naprieč širokými riečiskami alebo hlbokými roklinami. Mohol by byť postavený most, ktorý by preklenul túto prekážku a uniesol hmotnosť stále väčšieho počtu nákladných vagónov? Na nejaký čas uspokojili túto potrebu mosty z liatiny. Jedným z najznámejších mostov zo začiatku 19. storočia je visutý most nad úžinou Menai v severnom Walese, navrhnutý škótskym inžinierom Thomasom Telfordom a dokončený v roku 1826. Má rozpätie 176 metrov a ešte stále je v prevádzke! Ale liatina má tendenciu sa lámať a mosty často zlyhávali. Napokon sa koncom 19. storočia začala vyrábať oceľ. Tento materiál mal vlastnosti, ktoré boli vhodné na stavbu dlhších a bezpečnejších mostov.

Typy mostných konštrukcií

Jestvuje sedem hlavných typov mostov. (Pozri rámček „Typy mostov“.) Stručne sa tu zmienime o dvoch z nich.

Konzolové mosty majú na protiľahlých stranách rieky dve masívne veže. Ku každej veži sú nosníky ukotvené tak, ako je skokanská doska upevnená na okraji plaveckého bazéna. Most sa skompletizuje tak, že nosníky sú uprostred mosta spojené vloženým poľom.

Konzolová konštrukcia sa často uprednostňuje tam, kde je rieka prudká alebo kde je riečisko príliš mäkké, lebo si nevyžaduje, aby boli piliere zapustené doprostred koryta rieky. Vďaka pevnosti sú konzolové mosty ideálne na prepravu takej ťažkej dopravy, akú predstavujú vlaky.

Možno ste už videli akrobata v cirkuse chodiť po visutom lane. Uvedomili ste si, že v skutočnosti chodí po moste — visutom moste? Niektoré z visutých mostov používaných dnes nie sú oveľa komplikovanejšie ako visuté lano. Skladajú sa azda z lana, ktoré je na oboch koncoch ukotvené a na ktorom je zavesený kôš. Cestujúci si sadá do koša a pri miernom klesaní sa presúva, až kým nedosiahne druhú stranu. Ľudia po celom svete stále používajú jednoduché lanové mosty.

Pochopiteľne, sotva by ste uvažovali o jazde autom po moste urobenom z lán. Po vynájdení železných reťazí a oceľových káblov bolo možné postaviť visuté mosty, ktoré mohli uniesť ťažký náklad. Moderné visuté mosty môžu mať hlavné rozpätie 1200 metrov alebo i viac. Visuté mosty majú zvyčajne dva piliere vyrobené z ocele, ktoré slúžia ako podstavce pre pylóny. Oceľové káble vyrobené z tisícov drôtov sú pripevnené na pylóny a dole na mostovku. Tieto káble majú hlavnú úlohu v nesení dopravnej záťaže a mostovky. Keď je visutý most správne skonštruovaný, je jedným z najbezpečnejších mostov na svete.

V minulosti ste možno považovali mosty za samozrejmosť. Keď však nabudúce pôjdete po nejakom známom moste, položte si otázku: ‚Čo viem o tomto moste? Kedy bol postavený?‘ Pozorne sa naň pozrite. Je konzolový, visutý, alebo je to iný typ mosta? Prečo bol vybratý práve tento typ?

Keď ním potom budete prechádzať, pozrite sa dole a spýtajte sa sám seba: ‚Čo by som si bez neho počal?‘

[Rámček/obrázok na strane 12]

TYPY MOSTOV

1. TRÁMOVÉ MOSTY sa často používajú pre diaľnice. Trámy ležia na pilieroch či na podperách. Tieto mosty môžu mať rozpätie 300 metrov.

2. PRIEHRADOVÉ MOSTY sú podopierané priehradovými nosníkmi zloženými z častí trojuholníkového tvaru. Tieto mosty, ktoré sa často používajú pre železničnú dopravu, sa stavajú na preklenutie kaňonov, riek a ďalších prekážok.

3. Pri OBLÚKOVÝCH MOSTOCH každé rozpätie tvorí oblúk. Je to jeden z najstarších typov mostov. Rimania využívali tento druh oblúka pri stavbe svojich akvaduktov a viaduktov a na zaistenie oblúkov používali klenbový väzák. Mnohé z nich stoja ešte dnes.

4. ZÁVESNÉ MOSTY sa podobajú visutým mostom, ibaže laná sú spojené priamo s pylónmi.

5. POHYBLIVÉ MOSTY sa môžu zdvihnúť alebo otočiť, aby umožnili prechod lodiam. Dobrým príkladom je londýnsky Tower Bridge.

6. KONZOLOVÉ MOSTY sú opísané v hlavnom texte.

7. VISUTÉ MOSTY sú opísané v hlavnom texte. — World Book Encyclopedia, 1994.

[Nákres na strane 13]

NIEKTORÉ ZNÁME MOSTY

VISUTÝ

Storebaelt Dánsko 1 624 m

Brooklyn USA 486 m

Golden Gate USA 1 280 m

Žiang-jin Jang-ce Čína 1 385 m

KONZOLOVÝ

Forth (dve rozpätia) 521 m každé

Quebec Kanada 549 m

Mississippi River USA 480 m

OCEĽOVÝ OBLÚKOVÝ

Sydney Harbour Austrália 500 m

Birchenough Zimbabwe 329 m

ZÁVESNÝ

Pont de Normandie Francúzsko 856 m

Skarnsundet Nórsko 530 m

[Obrázok na strane 10]

Dnešný trámový most nad starovekým oblúkovým mostom v Almeríi (Španielsko)

[Obrázok na strane 13]

Brooklynský most, New York, USA (visutý)

[Obrázok na strane 13]

Tower Bridge, Londýn, Anglicko (pohyblivý)

[Obrázok na strane 13]

Sydney Harbour Bridge, Austrália (oblúkový)

[Obrázok na strane 13]

Seto Ohaši, Japonsko (závesný)