Preklenutie dánskeho Veľkého pásu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V DÁNSKU

KEĎ sa pozrieme na mapu Dánska, ľahko pochopíme, prečo sú Dáni už tak dlho moreplavcami a staviteľmi mostov. Dánsko pozostáva zo 483 ostrovov a z polostrova vyčnievajúceho z európskeho kontinentu do mora. A tak k cestovaniu v Dánsku vždy patrila plavba.

Vikingovia, predkovia Dánov, vedeli stavať lode veľmi vhodné na plavbu po mori. A zdá sa, že počas stáročí malo každé dánske pobrežné mestečko prievoznú službu, prostredníctvom ktorej bolo spojené s ďalším mestom na susednom ostrove, a tak je to až dodnes.

Cez Veľký pás

Plavba loďou však bola vždy riskantnou záležitosťou. Platí to aj v prípade plavby cez široký pás otvoreného mora, ktorý oddeľuje dva najväčšie dánske ostrovy Sjælland a Fyn. Tento prieliv, Storebælt, sa tiahne ako široký vodný pás zo severu na juh. Preto sa často nazýva aj Veľký pás.

Keď chcete cestovať zo západného Dánska na ostrov Sjælland, na ktorom leží Kodaň, hlavné mesto Dánska, musíte sa preplaviť cez Veľký pás. V minulosti to mohlo znamenať čakať celé dni na to, kým sa zmení vietor, kým utíchnu búrky alebo kým začne praskať ľad. Plavba mohla trvať dlho a mohla byť riskantná. V 16. storočí sa raz, keď more pokryl ľad, stalo, že jedna kráľovská družina uviazla na týždeň na malom ostrove Sprogø, ktorý je na polceste medzi oboma brehmi.

Preto neprekvapuje, že Dánov dlho lákala myšlienka postaviť na tomto mieste most. Ale môže nejaká stavba vyrobená ľuďmi preklenúť taký široký pás vodnej hladiny, ako je Veľký pás? Taká stavba by musela byť aspoň 18 kilometrov dlhá vrátane časti postavenej na ostrove Sprogø. Tiahla by sa ďalej do väčšej vzdialenosti, než kam môže človek za normálneho počasia dovidieť voľným okom, a to cez otvorené more. Na porovnanie, most Golden Gate v San Franciscu má približne tri kilometre.

Problémy, pred ktorými stáli projektanti

V skutočnosti o možnosti výstavby takého mosta začal dánsky parlament diskutovať už v 19. storočí. Celé roky zamestnávali projektantov otázky ako: Chceme postaviť most, alebo tunel? Mala by stavba slúžiť železničnej doprave, cestnej doprave, alebo obidvom? Nestačia trajekty?

Boli vypracované tisíce rozpočtov a povedaných bolo milióny slov. Výraz „diskusia o Veľkom páse“ sa v Dánsku stal synonymom pre nekonečnú diskusiu. No napokon sa v roku 1987 dospelo k dohode. Spojnica, ktorá bude na najužšom mieste spájať dva veľké ostrovy, bude slúžiť železnici aj autám. Projekt bude pozostávať z dvoch mostov a z tunela — teda z 18-kilometrovej kombinácie — a bude sa nazývať premostením Veľkého pásu.

Západný most

Prvou fázou projektu bola stavba diaľnično-železničného mosta zo železobetónu z ostrova Fyn — rodiska dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Bol dokončený v januári 1994 a tvorí západnú polovicu spojnice. Teraz je najdlhším európskym diaľnično-železničným mostom. Je postavený vo výške 18 metrov nad hladinou mora a tiahne sa viac než šesť kilometrov smerom na východ z ostrova Fyn na ostrov Sprogø.

Tento západný most spočíva na betónových pilieroch, ktoré sú zapustené v morskom dne, a pozostáva z desiatok samostatných cestných dielcov, z ktorých väčšina je dlhá 110 metrov. Jednotlivé betónové dielce boli odliate a dokončené na pobreží. No ako dostať každý dielec na more a pripojiť ho k predchádzajúcemu? Použil sa na to jeden z najväčších plávajúcich žeriavov na svete. Tento mohutný stroj na dvíhanie bremien je vyše 90 metrov dlhý a môže zodvihnúť náklad s hmotnosťou 7100 ton a dopraviť ho na more. To je viac, než váži veľký trajekt aj s 1000 autami!

Ale nestačilo postaviť dvojkoľajnú železničnú trať a štvorprúdovú diaľnicu na ostrovček Sprogø s majákom. Odtiaľ ich bolo potrebné napojiť na ďalšie dve časti projektu. Na konci západného mosta sa diaľnica oddeľuje od železnice a cez ďalší most pokračuje smerom na východ. Železnica však vedie do dvoch tunelov a prechádza pod hladinou mora.

Dva tunely

Tunely, druhá fáza projektu, sú samy osebe veľdielom. Pre vlaky bola vybudovaná dvojica tunelových rúr, každá s priemerom 8 metrov. Tieto tunely boli budované razením cez 7,4 kilometra hliny, skál a morských usadenín. A pritom stavitelia tunela nemohli presne určiť druh týchto podzemných hornín, skôr než začali s vŕtaním.

Obidva tunely sú v hĺbke od 10 do 40 metrov pod morským dnom, pričom hĺbka závisí od druhu podmorského terénu — najhlbšia časť je 75 metrov pod hladinou mora. Vŕtacie stroje použité na razenie týchto tunelov boli približne 200 metrov dlhé vrátane podporných vlakov. Ukončené tunely sú obložené 60 000 kusmi oblúkových betónových segmentov a každý má hmotnosť takmer osem ton.

Tunely začali stavitelia raziť súčasne z oboch koncov a s majstrovskou presnosťou sa stretli uprostred s odchýlkou menej než štyri centimetre. K tejto dlho očakávanej mimoriadnej udalosti došlo 15. októbra 1994. Vtedy dánsky princ Joachim prekročil z jedného vŕtacieho stroja do druhého, ktorý vŕtal oproti, a tým symbolicky spojil obidve polovice tunela. Z ostrova Sprogø, ktorý je v polovici Veľkého pásu, sa teraz dva hotové tunely tiahnu smerom na východ na pobrežie ostrova Sjælland. Od polovice roku 1997 vlaky rýchle premávajú Veľkým pásom podľa cestovného poriadku.

Problémy pri výstavbe

Razenie dvoch tunelov pod dnom mora značne pokročilo, keď sa náhle splnili obavy všetkých tunelárov — v tunelových rúrach začala stúpať voda. Pracovníkom v tuneli sa podarilo bezpečne uniknúť, i keď to bolo len o vlások. No obidve tunelové rúry celkom naplnila morská voda a stavitelia prišli o množstvo strojového zariadenia. Čo sa vlastne stalo? Vŕtacie stroje nečakane narazili na ložisko vody v morskom dne. Táto deprimujúca udalosť, prirodzene, spomalila postup celého projektu. Na zvládnutie tohto problému bolo potrebné použiť iné technologické postupy.

Potom jedného dňa vypukol následkom výbuchu požiar a jeden z tunelov sa rýchle naplnil dymom. Ako povedal istý predák, „dym bol taký hustý, že Pinocchio by si nedovidel na koniec nosa“. Stavenisko bolo vyvetrané, požiar uhasený a práca bola zastavená, kým sa nezistila príčina — vznietil sa hydraulický olej. Tieto a iné ťažkosti znamenali, že realizácia celého projektu sa ustavične predlžovala.

Visutý most

Tretiu časť a korunu premostenia Veľkého pásu tvorí krásny, 6,8 kilometra dlhý cestný visutý most. Most má voľné rozpätie v dĺžke viac ako 1,5 kilometra, a tak je jedným z najdlhších visutých mostov sveta. Vozovka tejto východnej časti spojnice Veľkého pásu je zavesená 67 metrov nad hladinou mora. Takáto výška bola potrebná preto, lebo Veľký pás je jednou z najfrekventovanejších medzinárodných vodných ciest, ktorá musí byť voľná pre zaoceánske plavidlá.

Dve gigantické veže mosta čiže pylóny sú asi 254 metrov vysoké a teraz sú najvyššou stavbou v Dánsku. Na porovnanie, Socha slobody v newyorskom prístave je vysoká 50 metrov, nerátajúc do toho podstavec. Samozrejme, tieto obrovské veže potrebujú mať v mori pevný základ. Aby ho bolo možné postaviť, morské dno bolo dôkladne vyrovnané a pokryté „vankúšom“ z kameňov, ktorý slúži ako základ pre kesóny, obrovské betónové bloky, na ktorých stoja veže. Každý kesón je 78 metrov dlhý, 35 metrov široký, 19 metrov vysoký a má hmotnosť 35 000 ton.

Na postavenie týchto pylónov bolo použité špeciálne pohyblivé debnenie. Betón bol nalievaný po častiach — stavitelia sa zakaždým posunuli o ďalšie štyri metre. Keď bola skončená jedna časť, debnenie sa posunulo hore a navrch predchádzajúcej časti sa pridali ďalšie štyri metre. Na vybetónovanie jednej veže bolo potrebné posunúť debnenie 58 ráz.

Fascinujúcou súčasťou konštrukcie visutého mosta sú spletené silné laná, ktoré nesú vozovku. Tieto laná sú zväzkom dôkladne spletených 169 tenších lán, pričom každé pozostáva zo 127 oceľových drôtov s priemerom pol centimetra. Ako boli tieto ťažké zväzky vytiahnuté hore? Neboli vytiahnuté hore. Boli spletané priamo na mieste. Každý drôt bol pripevnený na špeciálny pojazdný kladkostroj, ktorý ho vytiahol navrch pylónu, na druhej strane ho stiahol späť dole, potom opäť hore na druhý pylón a nakoniec dole k základu. Ako drôty pribúdali, lano bolo zakaždým trochu hrubšie. Po roku a asi po 20 000 takýchto toboganových jazdách bolo lano nakoniec hotové.

Otvorenie

Napokon v júni 1998 boli všetky časti spojnice pripravené na oficiálne otvorenie. Premostenie Veľkého pásu bolo na takú malú krajinu odvážnym a nákladným projektom a Dáni so záujmom sledovali jeho výstavbu. Preto bolo otvorenie naplánované ako slávnosť pre všetkých, ktorí sa ho chceli zúčastniť.

Skôr než bola na mostoch spustená cestná premávka, chodci a cyklisti dostali neopakovateľnú príležitosť prejsť sa po nich. V jeden slnečný júnový deň prúdilo viac než 250 000 ľudí — chodcov, jazdcov na skateboardoch, na kolieskových korčuliach a cyklistov — cez pestrofarebnú ‚vstupnú dedinu‘ stánkov s párkami v rožku, hudobných pódií a obchodov so suvenírmi ďalej na mosty, aby si vychutnali jedinečný pohľad na more a na líniu pobrežia.

Počas týchto slávností dánska kráľovná poukázala vo svojom prejave na to, že „staviteľ mostov“ je jedným z najkrajších výrazov, ktorým možno nejakého človeka označiť. Na oblohe lietali ponad most prúdové lietadlá v rôznych formáciách. Znela tiež novoskomponovaná skladba „Kantáta na most“. Zahŕňala aj rozlúčkový pozdrav z jedného zo starých trajektov. Keď dirigent pokynul taktovkou smerom k televíznej kamere, trajekt čakajúci asi kilometer od mosta dostal signál a ako súčasť skladby rozozvučal svoju hmlovú sirénu tak, aby ju všetci počuli.

Večer po otvorení sa pod visutým mostom zhromaždili teraz už nepotrebné trajekty a spustili svoje sirény ako nárek, že patria k „vymierajúcemu druhu“ dopravy.

Čo táto spojnica znamená

Akým prínosom je výsledok tejto práce tisícov projektantov a robotníkov? Je isté, že Dánsko získalo ďalšiu zaujímavosť pre návštevníkov, lebo mosty poskytujú skutočne krásny pohľad tak z pevniny, ako i z mora. Jazda cez most, ktorý je taký dlhý, že často ani nevidieť na koniec, je pozoruhodným zážitkom! A, samozrejme, čas na prekročenie prielivu sa naozaj skrátil. Zatiaľ čo trajektom to trvalo vyše hodiny, vlak sa preženie spojnicou za sedem minút!

Táto spojnica už mení viaceré zvyky obyvateľstva. Oveľa viac Dánov navštevuje priateľov, obchoduje alebo vyhľadáva zábavu na druhej strane prielivu. Ovplyvnená je aj urbanizácia a rozvoj obchodu, lebo teraz je možné mať zamestnanie na jednej strane prielivu a bývať na druhej. A tovar možno prepravovať cez krajinu oveľa rýchlejšie než predtým.

Ale niečo sa predsa stratilo. Trajekty, ktoré brázdili tieto vody, predstavovali stáročnú tradíciu a mnohí cestujúci mali radi prestávku, ktorú plavba trajektom poskytovala. „Trajekty mi budú chýbať,“ lamentoval jeden obchodník. „Voda a veľké lode majú svoje čaro. Mám rád pocit, keď ma ovieva vietor na palube.“ Je však nepochybné, že nová spojnica priblíži rôzne časti dánskeho ostrovného kráľovstva a zjednoduší cestovanie do severnej Európy, ako i z nej.

[Mapy na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

DÁNSKO

FYN

SJÆLLAND

FYN

ZÁPADNÝ MOST

SPROGØ

TUNEL

VISUTÝ MOST

SJÆLLAND

ŽELEZNICA

DIAĽNICA

[Obrázok na strane 26]

Večierok pri príležitosti otvorenia visutého mosta

[Prameň ilustrácie]

Nordfoto, Liselotte Sabroe