Najdlhší cestný tunel na svete
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NÓRSKU
AK CHCETE vidieť pôsobivé hory a fjordy, navštívte západné Nórsko! Budete ohromený! Okrem toho tu môžete vidieť úzke, kľukaté cesty a mnohé tunely, ktoré svedčia o ľudskej dômyselnosti. Nedávno bol dokončený nový tunel — úspech staviteľstva, ktorý predstihuje akékoľvek iné stavby tohto druhu. Je to Laerdalský tunel, najdlhší cestný tunel na svete — cesta dlhá 24,5 kilometra prerazená cez tvrdú skalu! Predstavte si, že vchádzate do tohto tunela s vedomím, že v priebehu niekoľkých minút bude nad vašou hlavou vrch vysoký približne 1000 metrov!
Prečo bol takýto dlhý tunel potrebný? Je to dôležitá súčasť hlavného spojenia medzi dvoma najväčšími mestami Nórska, konkrétne medzi Oslom (hlavným mestom, ktoré je na východe) a Bergenom (na západnom pobreží). Horské cesty medzi týmito mestami sú počas zimy pre sneh a vietor ťažko zjazdné. Preto bola veľmi potrebná nová cesta, ktorá by bola v nepriaznivom počasí spoľahlivá. V roku 1992 nórsky parlament rozhodol, že k novej ceste bude patriť tunel medzi malými obcami Aurlandom a Laerdalom. Tunel oficiálne otvorili v novembri 2000, po piatich rokoch výstavby. Ako sa im podarilo dosiahnuť tento úspech staviteľstva? Nakoľko bezpečný je tunel? Aké to je, prechádzať ním? Pozrime sa.
Problémy výstavby
Tunel spája Laerdal a Aurland, ale pracovníci v skutočnosti začali pracovať na troch miestach naraz. Tímy začali raziť z oboch strán a tretia skupina začala pracovať na vetracom tuneli dlhom 2 kilometre, ktorý sa mal spojiť s hlavným tunelom 6,5 kilometra od laerdalského portálu. Ako mohli tri tímy zladiť razenie tak, aby bolo isté, že sa hlboko pod vrchom stretnú? Na určenie presného východiskového bodu razenia pre každý tím sa použili satelitné navigačné systémy a smer razenia riadili laserové lúče. Tieto laserové lúče kontrolovali pohyb raziaceho zariadenia, aby sa zabezpečilo, že diery navŕtané na výbušniny budú presne umiestnené.
Na každý výbuch bolo vyvŕtaných okolo 100 dier hlbokých 5,2 metra. Tieto diery boli naplnené približne 500 kilogramami výbušniny, ktorá rozdrvila asi 500 kubických metrov skaly. Nákladné autá potom túto sutinu odviezli. Skôr než sa mohli opäť rozprúdiť raziace práce, museli sa zabezpečiť steny a strop tunela. Na to tímy použili dlhé oceľové skrutky a steny nastriekali železobetónom, známym ako striekaný betón. Každý tím postúpil týždenne asi o 60 až 70 metrov. K prerazeniu skaly došlo v septembri 1999, keď sa oba tímy pracujúce na hlavnom tuneli stretli s odchýlkou okolo 50 centimetrov! Tunel otvorili podľa plánu štrnásť mesiacov nato. Do toho momentu dosiahli náklady 120 miliónov amerických dolárov.
Ako bolo zaistené vetranie?
Zabezpečiť dobrú kvalitu vzduchu vždy predstavuje pre staviteľov tunelov zložitý problém. Keďže prejazd Laerdalským tunelom trvá približne 20 minút, je zvlášť dôležité, aby bol vzduch na dýchanie dostatočne čistý. Ako to dosiahli?
Dva kilometre dlhý vetrací tunel, ktorý je vzdialený 6,5 kilometra od vstupu z Laerdalu, vyúsťuje do blízkej doliny a slúži ako komín alebo ako vývodový kanál. Teda čerstvý vzduch sa do tunela dostáva z oboch jeho koncov a znečistený vzduch vychádza cez vetrací tunel. Vo vetracom tuneli sú nainštalované dva výkonné ventilátory — s celkovou maximálnou výkonnosťou 1,7 milióna kubických metrov vzduchu za hodinu — a môžu sa použiť na zrýchlenie prúdenia vzduchu, keď je vzduch veľmi znečistený. Na laerdalskej strane tento systém zabezpečuje dostatočne čistý vzduch; ale na aurlandskej strane, ktorá je dlhšia, sa muselo urobiť niečo navyše. Na strop tunela nainštalovali 32 menších impulzových ventilátorov, ktoré podporujú prúdenie vzduchu smerom k vetraciemu tunelu. No ako vzduch prúdi dlhým úsekom od aurlandskej strany až k otvoru vetracieho tunela, stále viac a viac sa znečisťuje. Ako mohli vyriešiť tento problém?
Riešením bolo vybudovanie čistiaceho zariadenia v 100 metrov dlhom rovnobežnom tuneli asi 9,5 kilometra od aurlandského portálu. Na oboch koncoch je tento tunel spojený s hlavným tunelom. Vzduch z hlavného tunela je odvedený do tohto rovnobežného tunela, kde sa odfiltruje až 90 percent prachu a oxidu dusičitého.
Laerdalský tunel môže s takýmto ventilačným systémom a procesom prečisťovania uspokojivo zvládnuť až 400 áut za hodinu. Snímače monitorujú kvalitu vzduchu v tuneli a regulujú činnosť ventilačného systému. Ak sa hladina znečistenia príliš zvýši, vjazd do tunela uzatvoria, ale doteraz to ešte nikdy nebolo potrebné.
Nakoľko je bezpečný?
Niektorí ľudia sa boja jazdiť cez tunel. Tento fakt spolu s nedávnymi vážnymi nehodami a požiarmi v niektorých európskych tuneloch prispel k tomu, že prioritou v Laerdalskom tuneli sa stala otázka bezpečnosti. Čo stavitelia urobili, aby bol tunel bezpečný?
Kontrolné centrum v Laerdale stále monitoruje rôzne bezpečnostné systémy v tuneli, a ak je bezpečnosť ohrozená, tunel uzatvorí. Urobili sa mnohé bezpečnostné opatrenia, ktoré umožňujú rýchle uzavretie a okamžitú evakuáciu tunela. Každých 250 metrov je namontovaný núdzový telefón a každých 125 metrov dva hasiace prístroje. Kontrolné centrum automaticky zaznamenáva polohu každého hasiaceho prístroja, s ktorým sa pohlo. Ak sa hasiaci prístroj zloží, červené svetlá semaforov upozornia vodičov, aby nevchádzali do tunela, a nápisy a svetlá vnútri tunela vodičov usmernia, aby z neho vyšli bezpečným smerom, preč od ohrozenej časti. Vodiči sa môžu so svojimi vozidlami obrátiť, pretože každých 500 metrov je priestor na otočenie pre autá a 15 miest je vyhradených na otočenie pre väčšie vozidlá. Tunel je vybavený aj systémom rádiovej antény, ktorá umožňuje informovať vodičov cez autorádiá. Celá doprava smerom do tunela i z tunela je monitorovaná pomocou sčítavacích a fotografických zariadení. Odborníci to vzhľadom na relatívne nízku hustotu premávky považujú za veľmi vysoký stupeň bezpečnosti.
Čím je tento tunel odlišný?
Aká je jazda cez tento tunel? Dôležitým cieľom staviteľov bolo urobiť z jazdy cez tunel príjemný zážitok, tak aby sa vodiči cítili bezpečne a aby aj bezpečne šoférovali. Na dosiahnutie tohto cieľa vnútro tunela navrhli medziiným s pomocou dopravných psychológov z výskumného inštitútu a profesionálnych dizajnérov osvetlenia, ako aj pomocou trenažéra.
Aký je výsledok? Tunel nie je úplne rovný. Mierne zákruty bránia vodičom upadnúť do stavu ospalosti, ale pritom vodiči vidia až 1000 metrov dopredu. Zákruty tiež pomáhajú určiť vzdialenosť približujúcich sa áut. Tri veľké haly pripomínajúce jaskyne slúžia na spestrenie monotónnej cesty. To budí dojem, že šoférujete cez štyri kratšie tunely miesto jedného dlhého. Špeciálne osvetlenie týchto hál žltým alebo zeleným svetlom zdola a modrým svetlom zvrchu vyvoláva dojem vnikajúceho denného svetla alebo východu slnka. Tieto efekty spolu s dobrým osvetlením po celej dĺžke tunela vzbudzujú u väčšiny vodičov pocit pohodlia a bezpečnosti.
Prejazd najdlhším cestným tunelom na svete môže byť teda pre cestovateľov jedinečným zážitkom. Vďaka tomuto úspechu moderného staviteľstva vzniklo spoľahlivé prepojenie medzi východom a západom Nórska. Je to mocný dôkaz toho, čo môže človek urobiť, keď využíva svoju zručnosť a um konštruktívnym spôsobom.
[Nákres/obrázok na strane 25]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Trasa tunela
Laerdal ← → Aurland
[Nákres/mapa na strane 27]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Laerdalský tunel
hlavné cesty
↑ do Laerdalu
→ E16 smer Oslo
* umiestnenie impulzových ventilátorov
smer prúdenia vzduchu
↓
hala
↓
umiestnenie ventilátorov → vetrací tunel
↑
*
↑
hala
↑
*
zariadenie na úpravu vzduchu
↑
*
hala
*
↑
*
↑
smer prúdenia vzduchu
Aurland
↓ E16 smer Bergen
1 míľa
1 kilometer
[Prameň ilustrácie]
Statens Vegvesen, Sogn og Fjordane
[Mapa na strane 24]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
NÓRSKO
Laerdalský tunel
Bergen E16 OSLO
[Obrázok na strane 25]
Laerdalský portál
[Obrázok na strane 25]
Nákres zariadenia na úpravu vzduchu
[Obrázok na strane 25]
Prierez tunela, ktorý zobrazuje oceľové skrutky zabezpečujúce steny a strop
[Obrázok na strane 26]
Tunel má okolo 100 núdzových telefónov a takmer 400 hasiacich prístrojov
[Obrázok na strane 26]
V tuneli sú tri haly so špeciálnymi svetelnými efektmi
[Pramene ilustrácií na strane 24]
Letecký pohľad: Foto: Leiv Bergum; zariadenie na úpravu vzduchu: ViaNova A/S; všetky ostatné fotografie na stranách 24–26: Statens vegvesen, Sogn og Fjordane