„Ja a Otec sme jedno“

Ježiš prišiel do Jeruzalema na Sviatok zasvätenia (čiže sviatok Chanuka). Tento sviatok je pripomienkou opätovného zasvätenia chrámu. Pred vyše sto rokmi dal sýrsky kráľ Antiochos IV. (Epifanes) na veľkom oltári v Božom chráme postaviť pohanský oltár. Neskôr sa synom jedného židovského kňaza podarilo získať Jeruzalem späť a znovu zasvätili chrám Jehovovi. Odvtedy sa 25. kisleva pravidelne slávi sviatok. Mesiac kislev zodpovedá koncu novembra a začiatku decembra.

Je zima a sprevádza ju chladné počasie. Ježiš sa prechádza v Šalamúnovom stĺporadí chrámu. Tu ho obstúpia Židia a naliehajú naňho: „Ako dlho nás budeš držať v napätí? Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.“ (Ján 10:22–24) Čo im Ježiš na to povie? Hovorí: „Povedal som vám to a neveríte.“ Ježiš im nepovedal priamo, že je Kristus, tak ako predtým Samaritánke pri studni. (Ján 4:25, 26) Odhalil však svoju totožnosť slovami: „Skôr ako sa narodil Abrahám, bol som ja.“ (Ján 8:58)

Ježiš chce, aby ľudia sami prišli na to, že je Kristus, keď si porovnajú jeho skutky s tým, čo bolo predpovedané o Kristovi. Preto inokedy svojim učeníkom pripomínal, aby nikomu nehovorili, že je Mesiáš. Týmto nepriateľským Židom však teraz otvorene hovorí: „Svedčia o mne skutky, ktoré robím v mene svojho Otca. Ale vy neveríte.“ (Ján 10:25, 26)

Prečo neveria, že Ježiš je Kristus? Hovorí im: „Vy neveríte, lebo nepatríte k mojim ovciam. Moje ovce počúvajú môj hlas a nasledujú ma a ja ich poznám. Dávam im večný život a istotne nezahynú a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Ovce, ktoré mi dal Otec, sú cennejšie ako všetko ostatné.“ Potom opisuje blízky vzťah so svojím Otcom slovami: „Ja a Otec sme jedno.“ (Ján 10:26–30) Ježiš je tu na zemi a jeho Otec v nebi, teda určite tým nemyslí, že on a jeho Otec sú doslova jedno. Skôr sú „jedno“ v tom zmysle, že majú rovnaký cieľ.

Ježišove slová naplnia Židov takým hnevom, že znova berú do rúk kamene a chcú ho kameňovať. Ale Ježiš sa nezľakne. Hovorí: „Ukázal som vám mnoho dobrých skutkov, ktoré ma poveril vykonať Otec. Za ktorý z týchto skutkov ma chcete kameňovať?“ Odpovedajú: „Nechceme ťa kameňovať za nejaký dobrý skutok, ale za rúhanie, lebo... sa robíš bohom.“ (Ján 10:31–33) Ježiš nikdy netvrdil, že je boh, tak prečo ho obviňujú?

Hovorí totiž, že má moc, ktorú má podľa Židov len Boh. Napríklad o „ovciach“ Ježiš povedal: „Dávam im večný život.“ Také niečo nedokáže žiaden človek. (Ján 10:28) Židia ignorujú skutočnosť, že Ježiš otvorene priznal, že túto moc dostal od svojho Otca.

Ježiš na ich falošné obvinenie reaguje slovami: „Nie je vo vašom Zákone [v Žalme 82:6] napísané: ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘? Ak Boh nazval ‚bohmi‘ tých, ktorých jeho slovo odsúdilo... hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?“ (Ján 10:34–36)

Teda Písmo dokonca aj nespravodlivých ľudských sudcov nazýva „bohmi“. Prečo potom títo Židia zazlievajú Ježišovi, že povedal: „Som Boží Syn“? Ježiš poukazuje na niečo, čo by ich malo presvedčiť: „Ak nerobím skutky, ktoré chce odo mňa môj Otec, neverte mi. Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte kvôli tým skutkom. Vtedy zistíte a budete vedieť, že Otec je v spojení so mnou a ja v spojení s ním.“ (Ján 10:37, 38)

Nato sa ho Židia snažia chytiť, ale on im aj tentoraz utečie. Odchádza z Jeruzalema a cez Jordán smeruje do oblasti, kde takmer pred štyrmi rokmi začal Ján krstiť ľudí. Je to očividne neďaleko južného brehu Galilejského mora.

Za Ježišom prichádza množstvo ľudí a hovoria: „Ján síce neurobil ani jediný zázrak, ale všetko, čo povedal o tomto človeku, je pravda.“ (Ján 10:41) A tak v Ježiša uverí veľa Židov.