„Krajina, ktorú rozdelíte ako dedičstvo“

1., 2. a) Aký pokyn dostal Ezechiel od Jehovu? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

EZECHIEL práve dostal videnie, pri ktorom sa v mysli preniesol do dávnej minulosti, do čias Mojžiša a Jozuu. Pred takmer 900 rokmi Jehova povedal Mojžišovi, aké budú hranice Zasľúbenej krajiny. Neskôr prikázal Jozuovi, že ju má rozdeliť medzi izraelské kmene. (4. Mojž. 34:1–15; Joz. 13:7; 22:4, 9) A teraz, v roku 593 pred n. l., Jehova dáva Ezechielovi a ostatným vyhnancom rovnaký pokyn. Znovu majú rozdeliť Zasľúbenú krajinu medzi izraelské kmene! (Ezech. 45:1; 47:14; 48:29)

² Čo znamenalo toto videnie pre Ezechiela a jeho súčasníkov? Prečo je povzbudzujúce pre Boží ľud dnes? A zažijeme v budúcnosti aj jeho väčšie splnenie?

3., 4. a) Aké štyri sľuby obsahovalo Ezechielovo posledné videnie? b) Na ktorý sľub sa zameriame v tejto kapitole?

³ Posledné videnie, ktoré Ezechiel dostal, zaberá deväť kapitol jeho knihy. (Ezech. 40:1–48:35) Obsahovalo štyri povzbudzujúce sľuby, ktoré vyhnancov uisťovali o tom, že izraelský národ bude obnovený. Aké sľuby to boli? Po prvé, v Božom chráme bude obnovené čisté uctievanie. Po druhé, po návrate do izraelskej krajiny povedú národ verní kňazi a pastieri. Po tretie, všetci, ktorí sa vrátia, dostanú v krajine dedičné podiely. A po štvrté, Jehova bude so svojím ľudom a opäť bude bývať medzi nimi.

⁴ V 13. a 14. kapitole tejto knihy sme rozoberali, ako sa splnia prvé dva sľuby – o tom, že čisté uctievanie bude obnovené a že národ budú viesť verní pastieri. V tejto kapitole sa zameriame na tretí sľub – že Jehova dá ľudu do dedičstva krajinu. A v nasledujúcej kapitole budeme uvažovať o sľube, že Jehova bude uprostred svojho ľudu. (Ezech. 47:13–21; 48:1–7, 23–29)

5., 6. a) Ktorú krajinu mali vyhnanci po návrate dostať do dedičstva? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Aký bol účel videnia o rozdelení krajiny?

⁵ Prečítajte Ezechiela 47:14. Vo videní Jehova upriamil Ezechielovu pozornosť na krajinu, ktorá mala o krátky čas vyzerať „úplne ako záhrada Eden“. (Ezech. 36:35) Potom Jehova povedal: „Toto je krajina, ktorú rozdelíte ako dedičstvo medzi 12 kmeňov Izraela.“ (Ezech. 47:13) O ktorej krajine hovoril? O izraelskej krajine, do ktorej sa mali vyhnanci vrátiť. A tak ako je to zaznamenané v Ezechielovi 47:15–21, Jehova presne vymedzil jej hranice.

⁶ Aký bol účel tohto videnia? Podrobný a živý opis presne vymedzených hraníc uisťoval Ezechiela a ostatných Židov vo vyhnanstve, že sa do svojej milovanej krajiny určite vrátia. Predstav si, ako ich to muselo hriať pri srdci! Ale splnil sa tento Jehovov sľub? Dostal Boží staroveký národ krajinu do dedičstva? Áno.

7. a) Čo sa odohralo v roku 537 pred n. l. a čo nám to pripomína? b) Na akú otázku si teraz odpovieme?

⁷ Vráťme sa do roku 537 pred n. l. Bolo to asi 56 rokov po tom, ako Ezechiel dostal toto videnie. V tom čase sa tisícky vyhnancov začali vracať do izraelskej krajiny a osídľovať ju. Táto výnimočná udalosť z minulosti nám pripomína podobnú situáciu, akú zažili Boží služobníci v súčasnosti. V istom zmysle aj oni dostali do dedičstva krajinu – duchovnú krajinu. Jehova im umožnil vojsť do nej a osídliť ju. Práve preto sa z obnovy starovekej Zasľúbenej krajiny veľa učíme o obnove duchovnej krajiny. Ale skôr ako si o tom povieme viac, odpovedzme si na otázku: Prečo sme si istí, že duchovná krajina existuje?

8. a) Koho si Jehova vybral za svoj ľud namiesto izraelského národa? b) Čo je duchovná krajina? c) Odkedy existuje duchovný raj a kto v ňom žije?

⁸ Vo videní, ktoré dal Jehova Ezechielovi už predtým, poukázal na to, že proroctvá o obnove Izraela sa vo väčšom rozsahu splnia, keď sa jeho „služobník Dávid“, čiže Ježiš Kristus, stane Kráľom. (Ezech. 37:24) To sa stalo v roku 1914. V tom čase Izraeliti už dávno neboli Božím ľudom. Bol ním duchovný Izrael, „národ“, ktorý tvoria kresťania pomazaní duchom. (Prečítajte Matúša 21:43; 1. Petra 2:9.) Ale to nebola jediná zmena, ktorú Jehova urobil. Na rozdiel od izraelského národa, ktorému dal Zasľúbenú krajinu, duchovnému Izraelu dal duchovnú krajinu, čiže duchovný raj. (Iz. 66:8) Ako sme uviedli v 17. kapitole, duchovná krajina je bezpečné prostredie, v ktorom ostatok pomazaných kresťanov uctieva Jehovu od roku 1919. (Pozri rámček 9B „Prečo rok 1919?“) Postupom času sa v tejto duchovnej krajine začali usádzať aj kresťania, ktorí majú nádej na život na zemi – „iné ovce“. (Ján 10:16) A hoci sa duchovný raj stále rozvíja a rozrastá, zo všetkého dobrého, čo prináša, sa budeme môcť naplno tešiť až po Armagedone.

9. Ako mala byť podľa Jehovových pokynov rozdelená krajina?

⁹ Prečítajte Ezechiela 48:1, 28. Keď Jehova vymedzil vonkajšie hranice krajiny, podrobne opísal, ako má byť rozdelená samotná krajina. Prikázal, aby každý z 12 kmeňov dostal do dedičstva rovnako široký pás územia. Malo sa začať od severu, kde dostal svoje územie kmeň Dán, a pokračovať smerom na juh, kde dostal posledné územie kmeň Gád. Každý z 12 dedičných podielov sa ťahal od východnej hranice krajiny po západnú hranicu, ktorú tvorilo Veľké, čiže Stredozemné more. (Ezech. 47:20)

10. O čom uisťovala táto časť videnia Židov vo vyhnanstve?

¹⁰ O čom uisťovala táto časť videnia Židov vo vyhnanstve? Z podrobného opisu rozdelenia krajiny jasne videli, že prideľovanie podielov jednotlivým kmeňom bude dobre organizované. A keďže každý z 12 kmeňov mal dostať presne vymeraný podiel, aj každý jednotlivec si mohol byť istý, že v krajine, do ktorej sa vráti, dostane dedičný podiel. Na nikoho sa nezabudne.

11. O čom nás uisťuje prorocké videnie o rozdelení krajiny? (Pozri rámček „Rozdelenie krajiny“.)

¹¹ O čom uisťuje toto videnie nás? V obnovenej Zasľúbenej krajine mali svoje miesto nielen kňazi, Léviti a náčelníci, ale aj ostatní Izraeliti zo všetkých 12 kmeňov. (Ezech. 45:4, 5, 7, 8) Podobne dnes má v duchovnom raji svoje miesto nielen pomazaný ostatok a bratia z „veľkého zástupu“, ktorí majú v Božej organizácii zodpovedné postavenie, ale aj ostatní členovia veľkého zástupu.a (Zjav. 7:9) Bez ohľadu na to, akú zdanlivo bezvýznamnú úlohu máme v organizácii, všetci máme v duchovnom raji svoje miesto a práca každého z nás je cenná. Nie je to povzbudzujúca myšlienka?

12., 13. Aké pokyny dal Jehova o tom, ako rozdeliť krajinu medzi izraelské kmene?

¹² Niektoré Jehovove pokyny o tom, ako rozdeliť krajinu, mohli Ezechiela miasť, lebo boli úplne iné ako tie, ktoré dal Boh Mojžišovi. Pozrime sa na dva rozdiely. Jeden sa týka krajiny a druhý jej obyvateľov.

¹³ Krajina. Jehova prikázal Mojžišovi, aby dal väčším kmeňom väčšie územie. (4. Mojž. 26:52–54) Ale v Ezechielovom videní výslovne prikázal, že všetky kmene majú dostať „rovnaký diel [„každý toľko ako jeho brat“, pozn. pod čiarou]“. (Ezech. 47:14) To znamená, že šírka územia každého z 12 kmeňov, čiže vzdialenosť medzi jeho severnou a južnou hranicou, mala byť rovnaká. Všetci Izraeliti – bez ohľadu na to, ku ktorému kmeňu patrili – mali mať rovnaký podiel z bohatej úrody, ktorú Zasľúbená krajina vďaka dostatku vody prinášala.

14. Aký nový príkaz dal Jehova o cudzincoch?

¹⁴ Obyvatelia. Mojžišovský Zákon chránil cudzincov a umožňoval im uctievať Jehovu spolu s Izraelitmi, ale nemali v krajine dedičné podiely. (3. Mojž. 19:33, 34) Teraz však Jehova povedal Ezechielovi niečo, čo išlo nad rámec Zákona. Prikázal: „Cudzincovi dajte dedičstvo na území kmeňa, kde sa usadil.“ Týmto príkazom Jehova zotrel podstatný rozdiel medzi „rodenými Izraelitmi“ a cudzincami, ktorí sa usadili v krajine. (Ezech. 47:22, 23) Ezechiel vo videní videl, že všetci obyvatelia obnovenej krajiny sú si rovní a jednotne uctievajú Jehovu. (3. Mojž. 25:23)

15. Akú nemennú pravdu o Jehovovi potvrdzujú príkazy o krajine a jej obyvateľoch?

¹⁵ Tieto dva pozoruhodné príkazy, ktoré Ezechiel dostal o krajine a jej obyvateľoch, vyhnancov určite potešili. Mohli sa spoľahnúť, že Jehova všetkým pridelí rovnaký diel – rodeným Izraelitom aj cudzincom, ktorí uctievali Jehovu. (Ezdr. 8:20; Neh. 3:26; 7:6, 25; Iz. 56:3, 8) Tieto príkazy sú zároveň potvrdením jednej povzbudzujúcej myšlienky a nemennej pravdy: Pre Jehovu sú všetci jeho služobníci drahocenní. (Prečítajte Aggea 2:7.) A táto pravda hreje pri srdci aj nás, či už máme nádej, že budeme žiť v nebi, alebo tu na zemi.

16., 17. a) Aký význam majú pre nás detaily o krajine a jej obyvateľoch? b) Čo budeme rozoberať v ďalšej kapitole?

¹⁶ Aký význam majú pre nás tieto detaily o krajine a jej obyvateľoch? Sú pre nás pripomienkou, že rovnosť a jednota má byť charakteristickou črtou nášho celosvetového bratstva. Jehova je nestranný. Každý z nás si musí položiť otázky: Som nestranný tak ako Jehova? Správam sa ku každému bratovi a sestre s nepredstieranou úctou, aj keď je inej rasy alebo z iného prostredia? (Rim. 12:10) Sme šťastní, že Jehova dal každému z nás rovnakú príležitosť žiť v duchovnom raji, kde nášmu nebeskému Otcovi horlivo slúžime a cítime, že nás žehná. (Gal. 3:26–29; Zjav. 7:9)

¹⁷ Zostáva nám ešte štvrtý sľub, ktorý dostal Ezechiel vo svojom poslednom videní – sľub, že Jehova bude s vyhnancami. Čo sa z neho môžeme naučiť? To sa dozvieme v ďalšej kapitole.