Buďte pripravení na Jehovov deň!

Vrcholné myšlienky z Prvého listu Tesaloničanom

JEHOVOV deň! Kresťania zo starovekých Tesaloník si mysleli, že už nastáva. Mali pravdu? Kedy mal prísť? To bola závažná vec, ktorou sa zaoberal apoštol Pavol vo svojom prvom liste Tesaloničanom, ktorý poslal z Korintu asi v roku 50 n. l.

Pavol a Sílas založili zbor v Tesalonikách, administratívnom sídle rímskej provincie Macedónie. (Skutky 17:1–4) Neskôr, vo svojom prvom liste Pavol chváli Tesaloničanov, napomína ich a hovorí o Jehovom dni. Aj my môžeme mať úžitok z tohto listu, najmä keď je teraz Jehovov deň tak blízko.

Chváľte a povzbudzujte

Pavol Tesaloničanov najprv pochválil. (1:1–10) Pochvala patrila ich vernej práci a vytrvalosti. Chvályhodné bolo aj to, že „prijali slovo v mnohom súžení s radosťou svätého ducha“. Chválite i vy iných, tak ako Pavol?

Apoštol dal vynikajúci príklad. (2:1–12) Hoci s ním bezohľadne zaobchádzali vo Filipách, ‚s pomocou nášho Boha pozbieral odvahu a hovoril o dobrom posolstve‘ s Tesaloničanmi. Vyhýbal sa lichoteniu i chamtivosti a nehľadal slávu. Nestal sa im ťažkým bremenom, ale bol k nim nežný ako dojčiaca matka k dieťaťu. To je vynikajúci príklad pre dnešných starších!

V ďalších slovách Pavol povzbudzuje Tesaloničanov, aby zostali pevní v prenasledovaní. (2:13–3:13) Vydržali už prenasledovanie od svojich krajanov a Timotej priniesol Pavlovi dobré správy o ich duchovnom stave. Apoštol sa modlil, aby sa rozhojnila ich láska a aby sa upevnili ich srdcia. Tak aj dnes sa Jehovovi svedkovia modlia za prenasledovaných spoluveriacich, povzbudzujú ich, ako sa dá, a radujú sa správam o ich vernosti.

Zostaňte duchovne bdelí!

Potom Tesaloničania dostávajú rady. (4:1–18) Majú ešte plnšie sledovať dráhu, ktorá sa páči Bohu, prejavovať ešte viac bratskej lásky a pracovať, aby si vlastnými rukami zaobstarali svoje potreby. Popritom sa mali vzájomne potešovať nádejou, že za Ježišovej prítomnosti budú duchom splodení veriaci, ktorí zomreli, prví vzkriesení a spojení s Ježišom. A potom sa aj žijúci pomazaní, po svojej smrti a svojom vzkriesení, pripoja ku Kristovi a k tým, ktorí už boli vzkriesení k nebeskému životu.

Pavol potom hovorí o Jehovovom dni a dáva ďalšie rady. (5:1–28) Jehovov deň prichádza ako zlodej a po vyhlásení: „Mier a bezpečie!“ má prísť náhle zničenie. Preto mali Tesaloničania zostať duchovne bdelí, chránení pancierom viery a lásky a prilbou nádeje na záchranu. Mali si veľmi vážiť tých, ktorí predsedajú v zbore, a mali sa vyhýbať zlu, tak ako aj my dnes.

Pavlov prvý list Tesaloničanom by nás mal podnietiť, aby sme chválili a povzbudzovali spoluveriacich. Mal by nás tiež povzbudiť k vzornému správaniu a postoju. A jeho rady nám zaručene môžu pomôcť, aby sme boli pripravení na Jehovov deň.

[Rámček/obrázok na strane 22]

Pancier a prilba: Pavol nabáda k duchovnej bdelosti a píše: „Buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej na záchranu.“ (1. Tesaloničanom 5:8) Pancier bol krunier, ktorý chránil hruď bojovníka a skladal sa zo šupín alebo retiazok, alebo mohol byť celý z jedného kusa kovu. Podobne nás duchovne chráni pancier viery. A ako vyzerala staroveká prilba? To bola vojenská pokrývka hlavy, často kovová, určená na to, aby chránila bojovníka, keď sa zúčastnil vojnovej bitky. Ako prilba chránila bojovníkovi hlavu, tak nádej na záchranu chráni myšlienkové sily kresťana a tým mu pomáha zachovať rýdzosť. Je naozaj nutné, aby Jehovov ľud nosil takú duchovnú výzbroj! — Efezanom 6:11–17.