Potopa v legendách sveta
POTOPA v Noachových dňoch bola takou ničivou katastrofou, že ľudstvo na ňu nemohlo nikdy zabudnúť. Po vyše 2 400 rokoch hovoril o nej Ježiš Kristus ako o historickej skutočnosti. (Matúš 24:37–39) Táto hrôzostrašná udalosť zapôsobila na ľudský rod takým nezmazateľným dojmom, že legendy o nej nachádzame po celom svete.
Philip Freund v knihe Myths of Creation (Mýty o stvorení) odhaduje, že vo vyše 250 kmeňoch a národoch sa o potope rozpráva viac ako 500 legiend. Ako by sa dalo očakávať, v priebehu mnohých storočí boli tieto legendy hojne prizdobené vybájenými udalosťami a postavami. Ale vo všetkých možno nájsť niektoré základné spoločné znaky.
Nápadné spoločné znaky
Keď sa ľudia po potope sťahovali z Mezopotámie, rozniesli správy o tejto katastrofe do všetkých častí zeme. A tak povesti o tejto mimoriadnej udalosti majú obyvatelia Ázie, ostrovov v južnom Tichomorí, v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Mnoho legiend o potope existovalo už dlho predtým, ako sa títo ľudia dostali do styku s Bibliou. A predsa majú tieto legendy niektoré základné črty spoločné s biblickým záznamom o potope.
Niektoré legendy sa zmieňujú o násilníckych obroch, ktorí žili na zemi pred potopou. Podobne i Biblia uvádza, že neposlušní anjeli brali na seba pred potopou hmotné telá, žili so ženami a splodili rasu obrov, ktorí sa nazývali Nefilim. — 1. Mojžišova 6:1–4; 2. Petra 2:4, 5.
Legendy o potope zvyčajne uvádzajú, že jeden muž bol varovaný pred nadchádzajúcou potopou, ktorá mala byť božského pôvodu. Podľa Biblie Boh Jehova varoval Noacha, že zničí zlých ľudí a násilníkov. Boh povedal Noachovi: „Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná násilia kvôli nim; a preto ich privediem do skazy spolu so zemou.“ — 1. Mojžišova 6:13.
Legendy o potope všeobecne uvádzajú, že spôsobila celosvetové zničenie. Podobne hovorí Biblia: „A vody tak veľmi zaplavili zem, že všetky vysoké vrchy, ktoré boli pod nebesami, boli pokryté. Zomrelo všetko, v čoho nozdrách bol činný dych životnej sily, všetko, čo bolo na suchej zemi.“ — 1. Mojžišova 7:19, 22.
Väčšina legiend o potope hovorí, že nejaký muž prežil záplavu s jednou alebo viacerými ďalšími osobami. Podľa mnohých legiend sa zachránil v lodi, ktorú predtým postavil a ktorá spočinula na nejakom vrchu. Podobne i Písma hovoria, že Noach postavil koráb. Oznamujú tiež: „A prežil iba Noach a tí, čo boli s ním v korábe.“ (1. Mojžišova 6:5–8; 7:23) Podľa Biblie po potope „koráb spočinul na vrchoch Araratu“, kde z neho Noach so svojou rodinou vystúpil. (1. Mojžišova 8:4, 15–18) Legendy tiež udávajú, že tí, čo prežili potopu, začali znovu zaľudňovať zem, ako aj Biblia ukazuje, že tak urobila Noachova rodina. — 1. Mojžišova 9:1; 10:1.
Starodávne legendy o potope
Majúc na mysli uvedené myšlienky, všimnime si niektoré legendy o potope. Začnime povedzme u Sumerov, starovekého národa, ktorý obýval Mezopotámiu. Ich verzia o potope bola nájdená na hlinenej tabuľke vykopanej v ruinách Nippuru. Táto tabuľka hovorí, že sumerskí bohovia Anu a Enlil sa rozhodli zničiť ľudstvo obrovskou potopou. Varovaní bohom Enkim, Ziusudra a jeho rodina mohli prežiť v neobyčajne veľkej lodi.
Babylonský epos o Gilgamešovi obsahuje mnoho podrobností. Podľa neho Gilgameš navštívil svojho predka Utanapištima, ktorému bol po prežití potopy daný večný život. V nasledujúcom rozhovore Utanapištim vysvetlil, že mu bolo povedané, aby postavil loď a vzal do nej dobytok, divé zvieratá a svoju rodinu. Postavil loď v podobe obrovskej kocky, ktorej každá strana merala 60 metrov, a mala šesť poschodí. Povedal Gilgamešovi, že búrka trvala šesť dní a šesť nocí a potom hovorí: „Keď prišiel siedmy deň, uragán, potopa, bojový útok, ktoré predtým udreli ako vojsko, ustali. More sa upokojilo, víchrica pominula, potopa prestala. Zahľadel som sa na more a nebolo počuť žiaden zvuk hlasov. A celé ľudstvo bolo obrátené v hlinu.“
Keď loď pristála na vrchu Nisir, Utanapištim vypustil holubicu, ktorá keď nemohla nájsť miesto na odpočinok, vrátila sa na loď. Nasledovala lastovička, ktorá sa tiež vrátila. Potom bol vypustený krkavec, a keď sa nevrátil, Utanapištim vedel, že voda opadla. Potom vypustil zvieratá a priniesol obeť.
Táto veľmi stará legenda je trocha podobná biblickej správe o potope. Chýbajú jej však presné podrobnosti a jednoduchosť biblickej správy, a na rozdiel od Písma neudáva ani primerané rozmery korábu, ani údaj o časovom období. Epos o Gilgamešovi napríklad uvádza, že búrka trvala šesť dní a šesť nocí, kým Biblia hovorí, že ‚sa lialo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí‘ — hovorí teda o nepretržitom hustom daždi, ktorý nakoniec celú zem pokryl vodou. — 1. Mojžišova 7:12.
Hoci Biblia uvádza osem prežijúcich, v gréckej legende prežili len Deukalion a jeho žena Pyrrha. (2. Petra 2:5) Podľa tejto legendy bola zem pred potopou obývaná násilníkmi, ktorí sa volali bronzoví ľudia. Boh Zeus sa ich rozhodol zničiť veľkou potopou a povedal Deukalionovi, aby postavil veľkú truhlu a vošiel do nej. Keď potopa ustúpila, truhla spočinula na vrchu Parnasus. Deukalion a Pyrrha zostúpili z vrchu a znovu založili ľudstvo.
Legendy Ďalekého Východu
V Indii existuje legenda o potope, v ktorej je človekom, ktorý ju prežil, Manu. Spriatelí sa s malou rybkou, ktorá veľmi vyrastie a varuje ho pred zničujúcou potopou. Manu postaví loď, ktorú ryba ťahá, až kým nepristane na jednom vrchu v Himalájach. Keď potopa ustupuje, Manu schádza z vrchu a s Idou, zosobnením jeho obete, obnovuje ľudský rod.
Podľa čínskej legendy o potope boh hromu dáva zub dvom deťom menom Nuwa a Fusi. Prikazuje im, aby ho zasadili a ukryli sa v tekvici, ktorá z neho vyrastie. Zo zuba rýchlo vyrastá strom a rodí obrovskú tekvicu. Keď boh hromu spôsobuje príval dažďa, deti vlezú do tekvice. Hoci pri potope, ktorá nastáva, sa všetci ostatní obyvatelia zeme utopia, Nuwa a Fusi prežijú a znovu zaľudňujú zem.
V Amerike
Indiáni Severnej Ameriky majú rôzne legendy, ktorých spoločnou témou je potopa, ktorá zničila všetkých ľudí, až na niekoľko jednotlivcov. Napríklad Arikarovia, jeden z kmeňov Kaddo, hovoria, že zem bola raz obývaná rasou takých silných ľudí, že sa posmievali bohom. Boh Nesaru zničil týchto obrov prostredníctvom potopy, ale svoj ľud, zvieratá a kukuricu zachránil v jaskyni. Príslušníci kmeňa Havasupai hovoria, že boh Hokomata spôsobil potopu, ktorá zničila ľudstvo. Napriek tomu muž Točopa zachoval svoju dcéru Pukehe tým, že ju uzavrel v dutom kmeni.
Indiáni v Strednej a Južnej Amerike majú legendy o potope, ktoré sú v zásade podobné. Mayovia zo Strednej Ameriky verili, že veľký dažďový had zničil svet záplavou vôd. Verzia Čimalpopokov v Mexiku hovorí, že potopa zaplavila vrchy. Boh Tezkatlipoka varoval muža menom Nata, ktorý vyhĺbil dutinu v kmeni, kde on a jeho žena Nena našli útočisko, až kým voda neopadla.
V Peru majú Činčaovia legendu o päťdňovej potope, ktorá zničila všetkých ľudí okrem jedného človeka, ktorého hovoriaca lama odviedla do bezpečia na nejaký vrch. Aymarovia z Peru a Bolívie hovoria, že boh Virakoča vyšiel z jazera Titicaca a stvoril svet a neobvykle veľkých, mocných ľudí. Pretože táto prvá rasa Virakoču rozhnevala, zničil ju potopou.
Brazílski Indiáni Tupinambovia hovorili o čase, keď sa vo veľkej potope utopili všetci ich predkovia okrem tých, ktorí prežili v kanoe alebo vo vrcholkoch vysokých stromov. K mnohým kmeňom, ktoré majú legendy o potope, patria Kašinauovia v Brazílii, Makušiovia v Guayane, Karibovia v Strednej Amerike a Onovia a Jaganovia z Ohňovej zeme v Južnej Amerike.
Južné Tichomorie a Ázia
Legendy o potope, ktorú prežilo niekoľko ľudí, sú rozšírené po celom južnom Tichomorí. Napríklad na Samoe existuje legenda o potope, ktorá v dávnych dobách zničila všetkých okrem Piliho a jeho manželky. Zachránili sa na skale a po potope znovu zaľudnili zem. Na Havajských ostrovoch sa boh Kane rozhneval na ľudí a poslal potopu, aby ich zničil. Iba Núu unikol vo veľkej lodi, ktorá nakoniec pristála na nejakom vrchu.
Na ostrove Mindanao na Filipínach Aëtovia hovoria, že zem bola raz pokrytá vodou, ktorá zničila každého okrem dvoch mužov a ženy. Ibanovia zo Sarawaku na Borneu hovoria, že len niekoľko ľudí uniklo potope útekom na najvyššie kopce. V legende Igorotov z Filipín prežili len brat a sestra tým, že našli útočisko na vrchu Pokis.
Sojotovia zo Sibíri (Rusko) hovoria, že obria žaba, ktorá podopierala zem, sa pohla, a tak spôsobila, že planéta bola zaplavená. Jeden starý muž so svojou rodinou prežil na plti, ktorú si urobil. Keď voda ustúpila, plť pristála na vysokom vrchu. Aj Ugrofíni zo západnej Sibíri a Maďarska hovoria, že tí, ktorí prežili potopu, použili plte, ale že boli unesení do rôznych častí zeme.
Spoločný pôvod
Aký záver môžeme urobiť z tohto množstva legiend o potope? Hoci sa v podrobnostiach veľmi odlišujú, niektoré črty majú spoločné. Tie naznačujú, že majú pôvod v nejakej obrovskej a nezabudnuteľnej katastrofe. Napriek tomu, že počas stáročí boli príbehy značne prifarbované, ich základná téma je ako niť, ktorá ich spája s jednou veľkou udalosťou — celosvetovou potopou, o ktorej hovorí jednoduchý, neprifarbený biblický záznam.
Pretože legendy o potope nachádzame obvykle medzi národmi, ktoré prišli do styku s Bibliou až v posledných storočiach, bolo by chybou tvrdiť, že ich ovplyvnil biblický záznam. Okrem toho The International Standard Bible Encyclopedia hovorí: „Všeobecná rozšírenosť záznamov o potope sa obvykle považuje za dôkaz, že došlo k celosvetovému zničeniu ľudstva potopou... Niektoré zo starovekých záznamov boli navyše napísané ľuďmi, ktorí veľmi odporovali hebrejsko-kresťanskej tradícii.“ (Zväzok 2, strana 319) A tak môžeme dôjsť k spoľahlivému záveru, že legendy o potope potvrdzujú hodnovernosť biblického záznamu.
Žijeme vo svete plnom násilia a nemravnosti, a preto urobíme dobre, keď si prečítame biblický záznam o potope, tak ako je zaznamenaný v 1. knihe Mojžišovej, v 6. až 8. kapitole. Ak budeme uvažovať o príčine tejto celosvetovej potopy — konaní toho, čo bolo v Božích očiach zlé — uvidíme v tom životne dôležitú výstrahu.
Terajší zlý systém vecí čoskoro postihne Boží nepriaznivý rozsudok. Je však potešujúce, že budú i ľudia, ktorí prežijú. Môžete byť medzi nimi, ak budete dbať na slová apoštola Petra: „Vtedajší svet [za Noacha] utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou. Tým istým slovom sú však terajšie nebesia a zem zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných... Keďže sa všetky tieto veci majú takto rozplynúť, akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa.“ — 2. Petra 3:6–12.
Budete pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa? Keď tak budete robiť a budete konať v súlade s Božou vôľou, okúsite veľké požehnania. Tí, ktorí takto robia radosť Bohu Jehovovi, môžu dôverovať v nový svet, o ktorom sa zmieňuje Peter, keď dodáva: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa [Božieho] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ — 2. Petra 3:13.
[Obrázok na strane 7]
Babylonské legendy o potope boli odovzdávané z generácie na generáciu
[Obrázok na strane 8]
Dbáte na Petrovo varovanie a zachovávate v mysli Jehovov deň?