Nezabudnuteľná potopa
ASI pred 4 300 rokmi zem zaplavila katastrofálna potopa. Jedinou obrovskou ranou vyhladila skoro všetko živé. Mala taký ohromný rozsah, že zapôsobila na ľudstvo nezmazateľným dojmom, a rozprávanie o nej sa prenášalo z generácie na generáciu.
Asi o 850 rokov neskôr hebrejský pisateľ Mojžiš urobil o celosvetovej potope písomný záznam. Tento záznam bol zachovaný v Biblii, v 1. knihe Mojžišovej, kde môžeme v 6. až 8. kapitole čítať živý opis udalosti.
Biblická správa o potope
Prvá kniha Mojžišova uvádza tieto podrobnosti, nepochybne podľa údajov očitých svedkov: „V šesťstom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, v ten deň sa prevalili všetky žriedla ohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá. A potopa na zemi pokračovala štyridsať dní a vôd pribúdalo a začali niesť koráb a vznášal sa vysoko nad zemou. A vody tak veľmi zaplavili zem, že všetky vysoké vrchy, ktoré boli pod nebesami, boli pokryté.“ — 1. Mojžišova 7:11, 17, 19.
V súvislosti s tým, aký účinok mala potopa na všetko živé, Biblia hovorí: „Skonalo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi, z lietajúcich tvorov a z domácich zvierat a z divých zvierat a zo všetkého hemženia, ktoré sa hemžilo na zemi, a celé ľudstvo.“ Ale Noach a sedem ďalších osôb prežilo, spolu so zástupcami z každého druhu zvierat, lietajúcich tvorov a toho, čo sa pohybuje po zemi. (1. Mojžišova 7:21, 23) To všetko bolo zachované v obrovskom plávajúcom korábe, ktorý bol asi 133 metrov dlhý, 22 metrov široký a 13 metrov vysoký. Jedinou úlohou korábu bolo, že mal byť vodotesný a mal sa udržať na hladine, a preto nemal zaoblené dno, špicatú provu, zariadenie na pohon a nebol vybavený kormidlom. Noachov koráb bol jednoducho plavidlom, ktoré sa podobalo pravouhlej truhle.
Päť mesiacov po začiatku potopy spočinul koráb na vrchoch Araratu, ktorý leží na území dnešného východného Turecka. Noach a jeho rodina vyšli z korábu na súš rok po začiatku potopy a začali znovu žiť normálnym, bežným spôsobom života. (1. Mojžišova 8:14–19) Časom sa ľudstvo tak rozmnožilo, že bolo schopné začať stavbu mesta Bábel a jeho neslávnu vežu pri rieke Eufrat. Odtiaľ boli ľudia postupne rozptýlení do všetkých končín zeme, keď Boh zmiatol jazyk ľudstva. (1. Mojžišova 11:1–9) Ale čo sa stalo s korábom?
Hľadanie korábu
Od 19. storočia bolo uskutočnených mnoho pokusov nájsť koráb na vrchoch Araratu. Toto pohorie má dva vyčnievajúce vrcholy, jeden vysoký 5 165 metrov a druhý 3 914 metrov. Ten vyšší je stále pokrytý snehom. Následkom klimatických zmien, ktoré nasledovali po potope, bol koráb čoskoro pokrytý snehom. Niektorí výskumníci sú pevne presvedčení, že koráb je stále tam, ukrytý hlboko v ľadovci. Tvrdia, že boli časové obdobia, keď sa ľad roztopil natoľko, že časť korábu bolo možné po istý čas vidieť.
Kniha In Search of Noah’s Ark (Hľadanie Noachovho korábu) cituje George Hagopiana, istého Arména, ktorý tvrdil, že vystúpil na vrch Ararat a videl koráb v roku 1902 a opäť v roku 1904. Povedal, že keď ho videl prvýkrát, naozaj vystúpil na vrch korábu. „Vzpriamil som sa a rozhliadol som sa po celej lodi. Bola dlhá. Výška bola okolo 12 metrov.“ A pokiaľ ide o jeho pozorovanie pri neskoršom výstupe, hovorí: „Nevidel som žiaden skutočný oblúk. Takú loď som ešte nikdy nevidel. Vyzerala skôr ako nákladný čln s plochým dnom.“
V rokoch 1952 až 1969 urobil Fernand Navarra štyri pokusy nájsť dôkaz o korábe. Na svojej tretej výprave na vrch Ararat sa dostal až na dno trhliny ľadovca, kde našiel kus čierneho dreva zamrznutého v ľade. „Určite bol veľmi dlhý,“ povedal, „a možno bol ešte stále spojený s ďalšími časťami lodnej konštrukcie. Mohol som sekať iba v smere vlákien, až kým som neodštiepil kus dlhý asi 1,5 metra.“
Profesor Richard Bliss, jeden z niekoľkých odborníkov, ktorí to drevo skúmali, povedal: „Navarrova vzorka dreva je stavebný trám a je impregnovaný asfaltovou smolou. Má čapové spoje. A je určite ručne otesaný a osekaný do hrán.“ Odhadovaný vek dreva bol stanovený asi na štyri alebo päťtisíc rokov.
Hoci je vynakladané úsilie, aby sa našiel koráb na vrchu Ararat, konečný dôkaz, že bol použitý na prežitie katastrofálnej záplavy, sa nachádza v písomnom zázname tejto udalosti v Biblii, v 1. knihe Mojžišovej. Túto správu potvrdzuje i to, že v prvotných spoločenstvách ľudí po celom svete možno nájsť veľký počet legiend o potope. Zamyslime sa nad ich svedectvom v nasledujúcom článku.
[Obrázok na stranách 4, 5]
Nosnosť korábu sa rovnala nosnosti 10 nákladných vlakov, z ktorých každý by mal asi 25 ťažkotonážnych vagónov!