Aristarchus lojálny spoločník
K MNOHÝM verným spolupracovníkom apoštola Pavla patril Aristarchus. Čo ti prichádza na myseľ, keď počuješ jeho meno? Spomínaš si na niečo? Vedel by si povedať, akú úlohu zohral v raných kresťanských dejinách? Hoci Aristarchus možno nepatrí k biblickým postavám, ktoré sú nám veľmi dobre známe, napriek tomu vystupuje vo viacerých udalostiach, ktoré sú opísané v Kresťanských gréckych Písmach.
Teda kto bol Aristarchus? Aký mal vzťah k Pavlovi? Prečo možno povedať, že Aristarchus bol lojálnym spoločníkom? A aké poučenie môžeme získať, keď preskúmame jeho príklad?
Aristarchus vstupuje do deja opísaného v knihe Skutky uprostred kriku a zmätku hysterického davu v meste Efez. (Skutky 19:23–41) Zhotovovanie strieborných chrámov falošnému božstvu Artemis bolo pre Demetria a ďalších efezských striebrotepcov výnosným podnikaním. Preto keď Pavlova kazateľská kampaň v tomto meste viedla k tomu, že značný počet ľudí zanechal nečisté uctievanie tejto bohyne, Demetrius vyvolal medzi ostatnými remeselníkmi nepokoj. Povedal im, že Pavlovo kázanie nielen ohrozuje ich finančnú istotu, ale aj zväčšuje možnosť, že Artemis už nebude uctievaná.
Rozhnevaný dav nemohol Pavla nájsť, a preto násilne vovliekol do divadla jeho spoločníkov Aristarcha a Gája. Keďže títo dvaja boli vo vážnom nebezpečenstve, Pavlovi priatelia prosili Pavla, „aby nešiel do divadla“.
Predstav si, že by si bol ty v takejto situácii. Hysterický dav asi dve hodiny neustále kričal: „Veľká je Artemis Efezanov!“ Byť ponechaný na milosť a nemilosť takémuto fanatickému davu, dokonca bez možnosti povedať niečo na svoju obhajobu, muselo byť pre Aristarcha a Gája skutočne desivým zážitkom. Určite si kládli otázku, či vyjdú odtiaľ živí. Našťastie vyšli. V skutočnosti Lukášov živý opis tejto udalosti viedol niektorých učencov k predpokladu, že Lukáš vychádzal zo svedectva očitých svedkov, možno zo svedectiev samotného Aristarcha a Gája.
Mestský pisár nakoniec utíšil rozruch. Pre Aristarcha a Gája to musela byť úžasná úľava, keď počuli, ako objektívne uznal ich nevinu, a keď potom videli, že hurhaj okolo nich ustal.
Ako by si sa cítil po takomto zážitku? Prišiel by si k záveru, že byť Pavlovým misionárskym spoločníkom nie je nič pre teba, že je to príliš nebezpečné a že by bolo pre teba lepšie snažiť sa o pokojnejší život? Aristarchus tak neuvažoval! Keďže bol z Tesaloniky, pravdepodobne si už dobre uvedomoval, aké nebezpečenstvá sú spojené s hlásaním dobrého posolstva. Keď Pavol len pred niekoľkými rokmi kázal v jeho meste, aj tam prepukol nepokoj. (Skutky 17:1–9; 20:4) Aristarchus lojálne stál pri Pavlovi.
Z Grécka do Jeruzalema
Niekoľko mesiacov po nepokoji medzi striebrotepcami bol Pavol v Grécku a cestou do Jeruzalema sa chystal odplávať do Sýrie, keď „Židia zosnovali proti nemu sprisahanie“. (Skutky 20:2, 3) Koho nachádzame s Pavlom v tejto nebezpečnej situácii? Aristarcha!
Táto nová hrozba viedla k tomu, že Pavol, Aristarchus a ich spoločníci zmenili plány, najprv cestovali cez Macedóniu, potom na etapy pozdĺž pobrežia Malej Ázie, až nakoniec v Pátare nastúpili na loď do Fenície. (Skutky 20:4, 5, 13–15; 21:1–3) Cieľom tejto cesty bolo zrejme odovzdať príspevky kresťanov z Macedónie a Achaje núdznym bratom v Jeruzaleme. (Skutky 24:17; Rimanom 15:25, 26) Veľký počet ich cestoval spolu, možno preto, že touto zodpovednou úlohou ich poverili rôzne zbory. Takáto veľká skupina nepochybne zaručovala aj väčšiu bezpečnosť.
Pre Aristarcha bolo veľkou výsadou sprevádzať Pavla z Grécka do Jeruzalema. No ich ďalšia cesta ich mala zaviesť z Judey až do Ríma.
Cesta do Ríma
Tentoraz boli okolnosti úplne odlišné. Pavol bol dva roky vo väzení v Cézarei, odvolal sa na cézara a mal byť poslaný v putách do Ríma. (Skutky 24:27; 25:11, 12) Skús si predstaviť, ako sa cítili Pavlovi spoločníci. Cesta z Cézarey do Ríma bola dlhá a citovo vyčerpávajúca, keďže výsledok sa nedal predvídať. Kto by mohol ísť s ním, aby mu poskytol podporu a pomoc? Boli vybratí alebo sa dali dobrovoľne k dispozícii dvaja muži. Boli to Aristarchus a Lukáš, pisateľ knihy Skutky. — Skutky 27:1, 2.
Ako sa mohli Lukáš a Aristarchus nalodiť na prvom úseku cesty do Ríma na tú istú loď? Historik Giuseppe Ricciotti sa domnieva: „Títo dvaja sa nalodili ako súkromní cestujúci... alebo, čo je pravdepodobnejšie, dovolili im to vďaka láskavosti stotníka, ktorý predstieral, že ich považuje za Pavlových otrokov, pretože zákon dovoľoval, aby rímsky občan mal pri sebe dvoch otrokov.“ Akým posilnením musela byť pre Pavla ich prítomnosť a povzbudzovanie!
Lukáš a Aristarchus dokázali svoju lásku k Pavlovi napriek osobným nákladom a riziku. V skutočnosti zažili situáciu, v ktorej bol ohrozený ich život, keď spolu so svojím uväzneným spoločníkom stroskotali na ostrove Malta. — Skutky 27:13–28:1.
Pavlov „spoluväzeň“
Keď Pavol písal v rokoch 60–61 n. l. svoj list Kolosanom a Filémonovi, Aristarchus a Lukáš boli stále v Ríme po jeho boku. O Aristarchovi a Epafrovi sa hovorí ako o Pavlových ‚spoluväzňoch‘. (Kolosanom 4:10, 14; Filémonovi 23, 24) Aristarchus bol teda zjavne nejaký čas vo väzenských putách spolu s Pavlom.
Hoci bol Pavol väzňom v Ríme najmenej dva roky, bolo mu dovolené bývať pod dohľadom vo vlastnom prenajatom dome, kde mohol návštevníkom hlásať dobré posolstvo. (Skutky 28:16, 30) Aristarchus, Epafras, Lukáš a ďalší vtedy Pavlovi slúžili, pomáhali mu a podporovali ho.
‚Posilňujúca pomoc‘
Aký obraz Aristarcha sa ti vynára po úvahe o rôznych udalostiach, v ktorých vystupuje v inšpirovanom biblickom zázname? Podľa pisateľa W. D. Thomasa Aristarchus „vyniká ako človek, ktorý sa mohol stretnúť s odporom a prekonať ho s neporušenou vierou a neoslabeným rozhodnutím slúžiť. Vyniká ako človek, ktorý miloval Boha nielen v dobrých dňoch, keď na modrej oblohe svietilo slnko, ale aj zoči-voči posmechu a búrkam.“
Pavol povedal, že Aristarchus a ďalší mu boli „posilňujúcou pomocou“ (po grécky parégoria), čo znamená zdrojom útechy. (Kolosanom 4:10, 11) Teda tým, že Aristarchus utešoval a povzbudzoval Pavla, bol skutočným spoločníkom v časoch núdze. Byť viacero rokov spoločníkom a priateľom apoštola bola určite veľmi príjemná a duchovne obohacujúca skúsenosť.
Nemusíme sa dostať až do takých dramatických situácií, aké zažil Aristarchus. Avšak podobnú lojálnosť Kristovým duchovným bratom a Jehovovej organizácii by dnes mali prejavovať všetci v kresťanskom zbore. (Porovnaj Matúša 25:34–40.) Je pravdepodobné, že skôr či neskôr môže spoluctiteľov, ktorých poznáme, postihnúť nešťastie alebo budú trpieť skľúčenosťou, možno preto, že im niekto zomrie, budú chorí alebo ich postihnú iné skúšky. Keď budeme stáť pri nich a poskytneme im pomoc, útechu a povzbudenie, môžeme získať radosť a dokázať sa ako lojálni spoločníci. — Porovnaj Príslovia 17:17; Skutky 20:35.