Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Plač Jeremiáša
PROROK Jeremiáš vidí spĺňanie posolstva súdu, ktoré oznamoval 40 rokov. Ako sa tento prorok cíti, keď sa stáva očitým svedkom zničenia svojho milovaného mesta? „Jeremiáš si plačúc sadol a nariekal týmto plačom nad Jeruzalemom,“ uvádza grécka Septuaginta v úvode ku knihe Plač Jeremiáša. Kniha Plač Jeremiáša, napísaná v roku 607 pred n. l., keď 18-mesačné obliehanie a následné vypálenie Jeruzalema bolo ešte čerstvo v pamäti tohto proroka, pôsobivo vyjadruje Jeremiášovu hlbokú trýzeň. (Jeremiáš 52:3–5, 12–14) Žiadne iné mesto v dejinách nebolo oplakávané takými dojímavými a srdcervúcimi vyjadreniami.
Kniha Plač Jeremiáša je zbierkou piatich lyrických básní. Prvé štyri sú náreky alebo žalospevy; piata je prosbou, čiže modlitbou. Prvé štyri piesne sú akrostické, čo znamená, že každý verš sa začína postupne jedným z 22 písmen hebrejskej abecedy. Hoci piata pieseň má 22 veršov, čo presne zodpovedá počtu písmen hebrejskej abecedy, tieto verše nie sú zoradené abecedne.
‚MOJE OČI DOSPELI KU KONCU V SLZÁCH‘
„Ako si sadlo osamelo to mesto, ktoré oplývalo ľuďmi! Ako sa stalo podobným vdove to, ktoré bolo ľudnaté medzi národmi! Ako to, ktoré bolo kňažnou medzi správnymi oblasťami, dospelo k nútenej práci!“ Tak sa začína plač proroka Jeremiáša nad Jeruzalemom. Jeremiáš poukazuje na dôvod tohto nešťastia, keď hovorí: „Sám Jehova mu priviedol zármutok pre hojnosť jeho priestupkov.“ — Plač Jeremiáša 1:1, 5.
Jeruzalem, opísaný ako vdova, ktorá prišla o manžela a deti, sa pýta: „Jestvuje nejaká bolesť ako moja bolesť?“ V súvislosti so svojimi nepriateľmi sa modlí k Bohu: „Kiež všetko ich zlo príde pred teba a počínaj si voči nim prísne, ako si si počínal prísne voči mne pre všetky moje priestupky. Lebo moje vzdychy sú mnohé a moje srdce je choré.“ — Plač Jeremiáša 1:12, 22.
Hlboko znepokojený Jeremiáš hovorí: „V žiari hnevu [Jehova] zoťal každý roh Izraela. Obrátil svoju pravicu späť pred nepriateľom; a v Jakobovi stále horí ako planúci oheň, ktorý všade dookola pohlcuje.“ Opisujúc svoj hlboký zármutok, tento prorok narieka: „Moje oči dospeli ku koncu v čistých slzách. Moje črevá kvasia. Moja pečeň je vyliata na samu zem.“ Dokonca aj tí, ktorí prechádzali okolo, vyjadrovali údiv a hovorili: „Toto je to mesto, o ktorom hovorievali: ‚Je dokonalosťou krásy, jasotom pre celú zem‘?“ — Plač Jeremiáša 2:3, 11, 15.
Odpovede na biblické otázky:
1:15 — Ako „Jehova šliapal na samotný vínny lis patriaci panenskej dcére Júdu“? Pri ničení tohto mesta, ktoré bolo opísané ako panna, Babylončania preliali toľko krvi, že to bolo porovnateľné s lisovaním hrozna vo vínnom lise. Jehova to predpovedal a dovolil, aby sa to stalo, preto možno povedať, že ‚šliapal vínny lis‘.
2:1 — Ako bola ‚krása Izraela zvrhnutá z neba na zem‘? Keďže „nebesia [sú] vyššie než zem“, ‚zvrhnutie z neba na zem‘ niekedy znázorňuje pokorenie niečoho, čo bolo predtým vyvýšené. ‚Krása Izraela‘ — sláva a moc, z ktorej sa Izrael tešil, kým mal Jehovovo požehnanie — bola ‚zvrhnutá‘ zničením Jeruzalema a spustošením Judska. — Izaiáš 55:9.
2:1, 6 — Čo je Jehovova „podnož“ a čo je jeho „prístreškom“? Žalmista spieval: „Vojdime do [Jehovovho] veľkolepého bydliska; pokloňme sa pri jeho podnoži.“ (Žalm 132:7) Teda „podnož“, o ktorej je zmienka v Plači Jeremiáša 2:1, sa vzťahuje na Jehovov dom uctievania, čiže na jeho chrám. Babylončania ‚spálili Jehovov dom‘, akoby to bol iba prístrešok alebo nejaká búdka v záhrade. — Jeremiáš 52:12, 13.
2:16, 17 — Nemal by sa podľa abecedného poradia hebrejskej abecedy 16. verš začínať hebrejským písmenom ajin a 17. verš písmenom pe? Keď inšpirovaní pisatelia skladali lyrické skladby týmto štýlom, zvyčajne sa držali abecedného poradia, no nie aj za cenu toho, že by to vyznelo umelo alebo neprirodzene. Myšlienkový obsah sa považoval za dôležitejší než držať sa literárneho prostriedku, ktorý slúžil iba ako pomôcka pre pamäť. Tieto dve písmená sú v opačnom poradí aj v 3. a 4. piesni Plaču Jeremiáša. — Plač Jeremiáša 3:46, 49; 4:16, 17.
2:17 — Aký konkrétny „výrok“ Jehova dovŕšil v súvislosti s Jeruzalemom? Zjavne je tu zmienka o výroku z 3. Mojžišovej 26:17, kde sa píše: „Zamerám svoju tvár proti vám a budete pred svojimi nepriateľmi porazení; a tí, čo vás nenávidia, budú vás šliapať, a skutočne budete utekať, keď vás nikto nebude prenasledovať.“
Poučenie pre nás:
1:1–9 Jeruzalem usedavo plače počas noci a na lícach má slzy. Jeho brány sú spustošené a jeho kňazi vzdychajú. Jeho panny postihol zármutok a Jeruzalem sám má horkosť. Prečo? Lebo sa dopustil nehanebného hriechu. Jeho nečistota je v jeho sukniach. Prestupovanie Božích zákonov neprináša radosť; naopak, prináša slzy, vzdychanie, zármutok a horkosť.
1:18 Jehova je pri trestaní priestupníkov vždy spravodlivý.
2:20 Izraeliti dostali varovanie, že ak nebudú poslúchať Jehovov hlas, prídu na nich zlorečenia, ku ktorým patrilo aj to, že budú jesť „telo svojich synov a svojich dcér“. (5. Mojžišova 28:15, 45, 53) Aké nerozumné je zvoliť si cestu neposlušnosti Bohu!
„NESKRÝVAJ SVOJE UCHO VOČI MOJEJ ÚĽAVE“
V 3. kapitole Plaču Jeremiáša sa o izraelskom národe hovorí ako o ‚telesne schopnom mužovi‘. Tento muž napriek tomu, že zažíva ťažkosti, spieva: „Dobrý je Jehova voči tomu, kto dúfa v neho, voči duši, ktorá ho stále hľadá.“ V modlitbe k pravému Bohu prosí: „Môj hlas počuješ. Neskrývaj svoje ucho voči mojej úľave, voči môjmu volaniu o pomoc.“ Prosí Jehovu, aby venoval pozornosť pohane zo strany nepriateľov, a hovorí: „Odplatíš im zaobchádzaním, ó, Jehova, podľa diela ich rúk.“ — Plač Jeremiáša 3:1, 25, 56, 64.
Jeremiáš vyjadruje, čo cíti, keď vidí hrozné následky 18-mesačného obliehania Jeruzalema, a narieka: „Trest za previnenie dcéry môjho ľudu sa tiež stáva väčším ako trest za hriech Sodomy, ktorá bola rozvrátená v okamihu a ku ktorej sa žiadne ruky neobrátili na pomoc.“ Jeremiáš pokračuje: „Lepšie bolo tým zabitým mečom ako tým zabitým hladom, lebo oni hynú, prebodnutí pre nedostatok úrody šíreho poľa.“ — Plač Jeremiáša 4:6, 9.
Piata báseň vykresľuje obyvateľov Jeruzalema, ktorí hovoria: „Rozpomeň sa, ó, Jehova, čo sa nám stalo. Pozri predsa a pohliadni na našu pohanu.“ Hovoria o svojich utrpeniach a prosia: „Ó, Jehova, ty budeš sedieť na neurčitý čas. Tvoj trón je z pokolenia na pokolenie. Priveď nás späť, ó, Jehova, k sebe, a my pohotovo prídeme späť. Prines nám nové dni ako v dávnej minulosti.“ — Plač Jeremiáša 5:1, 19, 21.
Odpovede na biblické otázky:
3:16 — Čo sa myslí vyjadrením: „Pôsobí, že sa mi lámu zuby o štrk“? Jedno dielo uvádza: „Židia boli na svojej ceste do vyhnanstva nútení piecť chlieb v jamách vyhĺbených do zeme, takže ich chlieb sa zmiešal so štrkom.“ Pri jedení takého chleba sa mohlo človeku odlomiť zo zuba.
4:3, 10 — Prečo Jeremiáš prirovnáva ‚dcéru svojho ľudu‘ k ‚pštrosom v pustatine‘? Pštrosica „zaobchádza so svojimi synmi tvrdo, akoby neboli jej,“ píše sa v Jóbovi 39:16. Napríklad keď znesie vajcia, odíde s inými samicami a zodpovednosť za starostlivosť o mladé preberá samec. A čo sa stane, keď hrozí nebezpečenstvo? Oba dospelé vtáky z hniezda utečú; opustia svoje mláďatá. Počas obliehania Babylončanmi bol v Jeruzaleme taký krutý hlad, že matky, ktoré sú za normálnych okolností súcitné, sa stali krutými voči svojim vlastným deťom, podobne ako pštrosice v pustatine. To bolo v ostrom kontraste s tým, akú materinskú starostlivosť prejavujú šakaly.
5:7 — Berie Jehova svoj ľud na zodpovednosť za priestupky ich predkov? Nie, Jehova priamo netrestá ľud za hriechy ich predkov. „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba,“ hovorí Biblia. (Rimanom 14:12) No následky priestupkov môžu pretrvávať, takže ich môžu pociťovať aj neskoršie generácie. Napríklad to, že Izrael v staroveku sa začal dopúšťať modlárstva, sťažilo situáciu dokonca aj verným Izraelitom v neskorších časoch, keď sa chceli držať spravodlivých ciest. — 2. Mojžišova 20:5.
Poučenie pre nás:
3:8, 43, 44 Počas nešťastia, ktoré postihlo Jeruzalem, Jehova odmietol počúvať volanie o pomoc, ktoré prichádzalo od obyvateľov tohto mesta. Prečo? Pretože tento ľud bol neposlušný a neprejavil pokánie. Ak chceme, aby Jehova vypočúval naše modlitby, musíme ho poslúchať. — Príslovia 28:9.
3:20 Jehova, „Najvyšší nad celou zemou“, má také vyvýšené postavenie, že sa znižuje, aby „sa pozrel na nebo a zem“. (Žalm 83:18; 113:6) Ale Jeremiáš dobre vedel, že Všemohúci je ochotný skloniť sa nad svoj ľud, čiže znížiť sa k nemu, aby ho povzbudil. Môžeme byť naozaj radi, že pravý Boh je nielen všemocný a nadovšetko múdry, ale aj pokorný!
3:21–26, 28–33 Ako môžeme vydržať aj veľké utrpenie? Všimnime si, čo hovorí Jeremiáš. Mali by sme pamätať na to, že Jehova je hojný v skutkoch milujúcej láskavosti a že prejavy jeho milosrdenstva sú mnohé. Nemali by sme zabúdať ani na to, že už skutočnosť, že sme nažive, je dostatočným dôvodom, aby sme sa nevzdávali nádeje, a že je potrebné, aby sme boli trpezliví a čakali mlčky, bez sťažovania sa, na Jehovovu záchranu. Okrem toho by sme mali „[položiť] svoje ústa priamo do prachu“, čo znamená pokorne znášať skúšky s vedomím, že ak Boh niečo pripustí, určite má na to dôvod.
3:27 Znášať skúšky viery v mladosti môže znamenať znášať ťažkosti a posmech. Ale ‚pre telesne schopného muža je dobré, aby počas svojej mladosti nosil jarmo‘. Prečo? Lebo keď sa človek počas mladosti naučí niesť jarmo trápenia, pripraví ho to na ťažkosti, s ktorými sa stretne neskôr v živote.
3:39–42 Nie je múdre sťažovať sa a bedákať, keď trpíme za svoje hriechy. Namiesto toho, aby sme sa sťažovali, keď žneme následky nesprávneho konania, radšej „preskúmajme svoje cesty a prebádajme ich a vráťme sa k Jehovovi“. Je múdre, ak prejavíme pokánie a napravíme svoje cesty.
Urob Jehovu svojou dôverou
Kniha Plač Jeremiáša odhaľuje, ako sa Jehova pozeral na Jeruzalem a na judskú krajinu, keď Babylončania toto mesto vypálili a krajinu spustošili. Slová zapísané v tejto knihe, ktoré vyjadrujú uznanie hriechov, ukazujú, že z Jehovovho hľadiska bolo dôvodom nešťastia práve previnenie ľudu. Inšpirované piesne tejto knihy obsahujú aj texty, v ktorých je vyjadrená dôvera v Jehovu a túžba vrátiť sa na správnu cestu. Hoci to neboli pocity väčšiny ľudu v Jeremiášových dňoch, vyjadrovalo to pocity Jeremiáša a kajúcneho ostatku.
Z toho, ako sa Jehova pozeral na situáciu Jeruzalema, ako to môžeme čítať v knihe Plač Jeremiáša, si môžeme odniesť poučenie v dvoch dôležitých ohľadoch. Po prvé, zničenie Jeruzalema a spustošenie Judska by nás malo podnecovať k poslušnosti Jehovovi a malo by slúžiť ako varovanie, aby sme neprehliadali jeho vôľu. (1. Korinťanom 10:11) Druhé poučenie môžeme načerpať z príkladu Jeremiáša. (Rimanom 15:4) Dokonca aj v zdanlivo beznádejnej situácii tento hlboko zarmútený prorok vzhliadal o záchranu k Jehovovi. Je nesmierne dôležité, aby sme sa úplne spoliehali na Jehovu a na jeho Slovo a aby sme urobili Jehovu svojou dôverou! — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na strane 9]
Prorok Jeremiáš videl splnenie svojho posolstva súdu
[Obrázok na strane 10]
Viera týchto kórejských svedkov bola vyskúšaná v otázke kresťanskej neutrality