Čo o tom hovorí Biblia?

V akej miere Boh odpúšťa?

„Cítim, že moje hriechy mi Boh nikdy neodpustí. Nikdy ma už nebude chcieť pre to, čo som urobila.“ — Gloria.

PRE GLORIU nebolo ťažké hovoriť iným o tom, že Jehova môže odpustiť ich hriechy.a Ale keď uvažovala o svojich vlastných chybách, cítila sa odsúdená. Jehovovo odpustenie sa jej zdalo nedosiahnuteľné.

Keď si uvedomíme nejaký zlý skutok alebo nesprávny spôsob života, môže to znepokojiť naše svedomie. „Bol som vyčerpaný od celodenného plaču,“ napísal Dávid po tom, čo zhrešil. „Moja sila odo mňa úplne odišla.“ (Žalm 32:3, 4, Today’s English Version; porovnaj Žalm 51:3.) Našťastie Jehova má potešenie v prepáčení chýb. Je „pripravený odpúšťať“. — Žalm 86:5; Ezechiel 33:11.

Jehova Boh však vidí do srdca. Jeho odpustenie nie je založené len na citoch. (2. Mojžišova 34:7; 1. Samuelova 16:7) Hriešnik musí otvorene uznať svoj nesprávny skutok, musí prejaviť ozajstnú ľútosť a zavrhnúť zlé správanie ako niečo odporné a hodné nenávisti. (Žalm 32:5; Rimanom 12:9; 2. Korinťanom 7:11) Len potom môže previnilec získať odpustenie a zažiť „časy osvieženia“ od Jehovu. — Skutky 3:19.

Ale niektorí sa cítia odsúdení aj po tom, čo robili pokánie. Musia niesť bremeno viny navždy? Akú útechu môžu nájsť v Biblii tí, ktorí robili pokánie zo svojich hriechov a zanechali ich, ale stále sa v srdci sužujú? — Žalm 94:19.

Zodvihnutie bremena

Keď bol Dávid skľúčený pre svoje chyby, modlil sa k Jehovovi: „Pozri na moje trápenie a na moje ťažkosti a prepáč mi všetky moje hriechy.“ (Žalm 25:18, Reference Bible) Kráľ Dávid žiadal Jehovu Boha o viac než len o odpustenie. Prosil, aby mu Jehova Boh „prepáčil“ jeho hriechy, aby ich zdvihol či niesol, odniesol. Hriech má bolestné následky a u Dávida to nepochybne znamenalo aj bremeno sužovaného svedomia.

Každý rok bolo Izraelitom názorne pripomínané, že Jehova môže odniesť hriechy národa. V Deň zmierenia veľkňaz položil ruky na hlavu capa, vyznal nad ním hriechy ľudu a potom pustil capa ďaleko do púšte. Každý prítomný si mohol predstaviť odnesenie hriechov národa. — 3. Mojžišova 16:20–22.

Jednotlivci, ktorí ľutujú svoje hriechy, z toho môžu získať útechu. To, čo sa odohrávalo v Deň zmierenia, bolo predobrazom omnoho väčšieho opatrenia na odnesenie hriechov — výkupnej obete Ježiša Krista. Izaiáš o Ježišovi prorocky napísal: „Hriech mnohých, ten niesol sám.“ (Izaiáš 53:12) Preto minulé hriechy nemusia zaťažovať naše svedomie. Ale bude si Jehova tieto hriechy niekedy neskôr pripomínať?

Zrušenie dlhu

Ježiš Kristus vo svojej vzorovej modlitbe povedal: „Odpusť nám naše dlhy.“ (Matúš 6:12) Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „odpusť“, je určitá forma slovesa, ktoré znamená „nechať ísť“. Tak je odpustenie hriechu prirovnané k tomu, že niekto nechá odísť čiže zruší dlh. — Porovnaj Matúša 18:23–35.

Peter to rozšíril, keď povedal: „Preto robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy vytreté.“ (Skutky 3:19) „Vytrieť“ znamená zničiť alebo odstrániť. Naznačuje to vymazať písaný záznam, všetko vytrieť. — Porovnaj Kolosanom 2:13, 14.

Preto tí, ktorí robili pokánie, nemusia mať strach, že Boh bude vyžadovať zaplatenie dlhu, ktorý zrušil. Hovorí: „Na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ (Izaiáš 43:25; Rimanom 4:7, 8) Čo to znamená pre kajúcneho hriešnika?

Odstránenie škvrny

Prostredníctvom proroka Izaiáša Jehova povedal: „I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh; i keby boli červené ako karmínová látka, stanú sa ako vlna.“ — Izaiáš 1:18.

Snahy odstrániť tmavú škvrnu z odevu sú často márne. Prinajlepšom škvrna vybledne, ale nič viac. Akou útechou je vedieť, že hriechy, ktoré sú nápadné ako šarlát alebo karmín, Jehova môže vybieliť ako sneh. — Porovnaj Žalm 51:7.

Kajúcny hriešnik teda nemusí mať pocit, že bude poznačený po celý zvyšok svojho života. Jehova nenechá hriechy len vyblednúť, takže by kajúcnik žil v trvalej hanbe. — Porovnaj Skutky 22:16.

Podpora od iných

Hoci Jehova dvíha bremeno, ruší dlh a odstraňuje škvrnu hriechu, človek, ktorý sa kajal, sa niekedy môže cítiť premožený výčitkami svedomia. Pavol napísal o jednom kajúcnom previnilcovi v zbore v Korinte, ktorému Boh odpustil, ale ktorý mohol byť „pohltený svojím prílišným smútkom [„stať sa takým smutným, že by sa úplne vzdal“, TEV]“. — 2. Korinťanom 2:7.

Ako by sa dalo takému človeku pomôcť? Pavol pokračuje: „Nabádam vás, aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ (2. Korinťanom 2:8) Slovo, ktoré Pavol použil pre „potvrdenie“, je právnický termín a znamená „robiť platným“. Áno, tí, ktorí sa kajajú a ktorým Jehova odpustil, potrebujú aj potvrdenie alebo pečať schválenia od spolukresťanov.

To si pochopiteľne môže vyžadovať určitý čas. Kajúcnik musí žiť tak, aby vymizla pohana jeho hriechu, a vytvoriť si presvedčivý záznam spravodlivosti. Musí trpezlivo znášať pocity tých, ktorí boli osobne poškodení jeho zlými skutkami. Zatiaľ môže dôverovať v Jehovovo úplné odpustenie tak ako Dávid: „Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás [Jehova] vzdialil naše priestupky.“ — Žalm 103:12.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Návrat márnotratného syna od Rembrandta: Scala/​Art Resource, N. Y.